Korupcia a klientelizmus predstavujú na Slovensku závažný problém. Rozšírenosť tohto "neduhu" sa stala dokonca predmetom kritiky hodnotiacej správy Európskej komisie. Predchádzajúca i súčasná vláda Mikuláša Dzurindu síce deklaruje boj proti korupcii, občania však nie sú presvedčení o úspešnosti tohto snaženia.
Výskum Transparency International Slovakia (TIS) a agentúry FOCUS z januára 2002 ukázal, že korupcia, klientelizmus či konflikt záujmov sú na Slovensku vnímané ako rozšírené javy. Podľa verejnosti je korupcia najviac rozšírená práve v tých oblastiach, ktoré sú vnímané ako najproblémovejšie. Napríklad až 68 percent opýtaných poukázalo na rozšírenosť úplatkárstva v zdravotníctve, ďalších 60 percent na súdoch a prokuratúre, 54 percent na polícii, 45 percent na ministerstvách, 42 percent na colných úradoch, 41 percent v školstve.
Kto je za túto nebývalú mieru rozšírenosti korupcie zodpovedný? Drvivá väčšina občanov (80 percent) je presvedčená o tom, že väčšina verejných činiteľov na Slovensku uprednostňuje svoje osobné záujmy pred verejným záujmom, pričom volebné obdobie rokov 1998 -- 2002 označila prevažujúca časť z nich (41 percent) ako obdobie, keď bol konflikt záujmov najrozšírenejší. Týka sa predovšetkým ministrov (51 percent) a poslancov (50 percent). Nemalá časť respondentov uvedeného výskumu však uvádzala aj rozšírenosť konfliktu záujmov na súdoch, ministerstvách, polícii, u riaditeľov štátnych podnikov či v politických stranách.
Tak ako v mnohých iných otázkach aj tu cítiť známe delenie spoločnosti na "oni tam hore" a "my tu dole" alebo oni, "zlí" politici, ministri, úradníci, policajti a my, "dobrí" občania. Ako by sa však v kritických situáciách zachovali bežní občania? Reprezentatívny prieskum Inštitútu pre verejné otázky v Bratislave z júna minulého roku sa na túto otázku pokúsil odpovedať prostredníctvom tzv. projektívnych otázok. Respondentom predložil opis situácií, ktoré sa môžu prihodiť človeku v každodennom živote. Ich úlohou bolo povedať, ako sa majú fiktívne postavy v týchto modelových situáciách rozhodnúť a zachovať.
Situácia 1: Jana je riaditeľkou gymnázia. Pred prijímacími pohovormi príde za ňou známy z dediny, z ktorej pochádza. Chce, aby zohľadnila ich známosť a pomohla mu dostať syna na jej školu.
Ako sa podľa názoru respondentov má Jana zachovať, názorne ukazuje graf 1. Viac ako štvrtina opýtaných (27 percent) "odporúča" Jane prisľúbiť, že pomôže syna dostať na školu. Proti takejto forme klientelizmu sa, naopak, postavilo 53 percent opýtaných a ďalších 10 percent uviedlo inú odpoveď. Názory ľudí na túto typicky klientelistickú situáciu každodenného života sa líšili najmä podľa vzdelania: zatiaľ čo medzi ľuďmi so základným vzdelaním bolo nadpriemerne viac tých, ktorí "odporúčali" klientelisticky postup (32 percent), medzi vysokoškolsky vzdelanými bolo zasa nadpriemerne viac tých, čo klientelizmus odmietali (66 percent). Vysvetlení, prečo to tak môže byť, je viac. Ľudia s vyšším vzdelaním, na rozdiel od menej vzdelaných, môžu mať vyvinutejší zmysel pre politicky korektné odpovede, ale aj naozaj väčšiu citlivosť na problém klientelizmu, bez ohľadu na oblasť, v ktorej sa realizuje. Iným možným vysvetlením je spoločenská situácia a postavenie, v akom sa ľudia nachádzajú. Napríklad ľudia so základným vzdelaním si pravdepodobne uvedomujú dôležitosť vzdelania pre ich deti. Veď práve oni sami na vlastnej koži dennodenne pociťujú tento deficit. Preto sú (možno) aj väčšmi ochotní porušiť "pravidlá hry".
Graf 1
Situácia 2: Kamil je vedený na úrade práce ako nezamestnaný a poberá podporu v nezamestnanosti. Dostane ponuku práce "načierno".
Ako sa má Kamil v tejto, na Slovensku "bežnej" situácii, zachovať, dokumentuje graf 2. Prevažujúca časť opýtaných s ponukou práce "načierno" súhlasila (41 percent). Odmietnuť takúto ponuku a oznámiť to podľa zákona úradom však odporúča iba 20 percent respondentov. Podľa štvrtiny respondentov by mal Kamil ponuku odmietnuť, avšak nič neoznamovať. Takéto správanie by bolo obojstranne výhodné tak pre zamestnanca, ako aj zamestnávateľa -- zamestnancovi zostanú sociálne výhody od štátu (podpora v nezamestnanosti, sociálne dávky) plus nezdanená mzda a zamestnávateľovi odpadnú odvody poistného a rôzne administratívno-právne úkony a záväzky. Na druhej strane barikády -- u odporcov takéhoto kroku zohráva pravdepodobne dôležitú úlohu nízka dôvera v právny štát a fungovanie inštitúcií. Preto je pomerne málo takých, ktorí sú ochotní proti nezákonnému správaniu aj niečo aktívne urobiť.
V porovnaní s celou populáciou je viac "podporovateľov" práce "načierno" medzi mladými ľuďmi vo veku 18 -- 24 rokov (44 percent), študentmi (51 percent), kvalifikovanými manuálnymi pracovníkmi (46 percent) či nezamestnanými (50 percent). Nie je náhoda, že práve týchto sociálnych skupín obyvateľstva sa týka najpálčivejší problém slovenskej spoločnosti -- nezamestnanosť.
Graf 2
Situácia 3: Silvia už dlhé roky súdnou cestou rieši majetkový spor. Jej známa jej teraz ponúka možnosť, že má kontakt so sudcom, a obálka s peniazmi "to spraví".
Ako sa má Silvia podľa respondentov zachovať, ukazuje graf 3. Za "korupčné" riešenie sa vyjadrilo 19 percent respondentov -- Silvia by mala ponuku na podplatenie sudcu prijať. Zákonný postup, t. j. odmietnuť ponuku podplatenia a oznámiť to úradom, zastáva 28 percent respondentov. Prevažujúca časť opýtaných (36 percent) však "odporúča", aby Silvia možnosť korumpovať sudcu odmietla, ale zároveň takýto návrh úradom neoznamovala.
Ako ukázal výskum TIS/FOCUS, dôvody takéhoto a podobných postojov možno vidieť najmä v obave občanov z problémov a nepríjemností alebo dokonca z pomsty v prípade, že by korupciu oznámili. Ďalší argumentujú nedôverou v spravodlivosť a neschopnosťou štátu účinne proti korupcii bojovať. Iní zasa považujú korupciu za "bežný" jav či súčasť života, alebo za niečo, čo sa oplatí. Nájdu sa aj takí, ktorí podľa vlastných slov "nechcú udávať". Výsledky tohto výskumu korešpondujú aj so skoršími zisteniami rozsiahleho výskumu Svetovej banky na jeseň 1999, v ktorom 42 percent respondentov uviedlo, že by prípadné žiadanie úplatku nezverejnilo. Aj v tomto výskume bol dôvod takéto postupu najčastejšie uvádzaný ako strach z pomsty, ďalej obavy z dôsledkov oznámenia, a dôvod, že "úplatok je jediný spôsob, ako môžem niečo vybaviť, získať". V reakcii na korupčné správanie teda prevažuje stratégia "nezasahovania". Pasívnym prístupom občanov sa však výrazne znižuje rizikovosť takéhoto správania.
Graf 3
Ako vidno, korupcia, klientelizmus či nezákonné správanie, nie sú výlučne javmi typickými iba pre politikov, sudcov, policajtov, úradníkov atď., ako to často zaznieva z kritických výpovedí občanov. Nie sú to len systémové nedostatky, nedokonalá legislatíva, predpisy alebo nefunkčné inštitúcie a služby, ktoré korupcii a klientelizmu nechávajú otvorený priestor. Sú to tiež sami občania, ktorí takýto stav svojimi názormi a správaním prehlbujú a udržiavajú. Klientelizmus a korupcia úzko súvisia s nízkym právnym vedomím, občianskou apatiou, ľahostajnosťou, so zažitými vzormi správania z nedávnej komunistickej minulosti.
má prisľúbiť, že pomôže dostať syna na školu 27
má to odmietnuť 53
iná odpoveď 10
nevie 10
má prijať túto ponuku 41
odmietnuť a podľa zákona oznámiť zamestnávanie na čierno 20
odmietnuť a neoznámiť to 24
iná odpoveď 6
nevie 9
má prijať túto ponuku 19
odmietnuť a podľa zákona oznámiť pokus o úplatkárstvo 28
odmietnuť a neoznámiť to 36
iná odpoveď 6
nevie 11