Zahraničné investície sú v slovenskej ekonomike kľúčové. V súčasnosti je každý tretí Slovák zamestnaný v podniku, ktorý vlastní zahraničný investor.
Práve preto je veľmi dôležité vybudovať pre prílev ďalších investícií podmienky. Týka sa to aj širokej ponuky dostupných a transparentne majetkovo vyrovnaných lokalít so všetkou potrebnou infraštruktúrou. A to nielen pre zahraničné investície, avšak aj pre domáce.
Dobré podmienky sú základ
Napriek viacerým výhodám, ktoré Slovensko ako investičná destinácia ponúka, ostávajú niektoré regióny Slovenska pre investorov neatraktívne, a to aj napriek tomu, že ponúkajú určité výhody, ako je napríklad dostatok pracovnej sily či nízka cena jej práce.
Na Slovensku sme si zvykli, že podmienky na podnikanie sú nastavené celoplošne. Pri obmedzeniach vyplývajúcich z hospodárskeho súťažného regulačného rámca EÚ je to samozrejmé. Avšak zlyhanie politík regionálneho rozvoja ukazuje potrebu radikálnejších riešení, ak chceme aj do najmenej rozvinutých regiónov pritiahnuť viac kapitálu.
Pri príleve zahraničných investorov je dôležité vybudovať stabilné a rovnoprávne podmienky pre investora. K nim okrem iného patrí aj ponuka vhodných lokalít na etablovanie sa investora – ponuka priemyselných parkov tak zelených, ako aj hnedých.
Prázdne priemyselné parky
Na Slovensku vznikli desiatky priemyselných parkov, ktoré boli v posledných rokoch financované najmä zo štrukturálnych fondov EÚ. Nezriedka však ostávajú prázdne.
Podpora zriaďovania a umiestňovania priemyselných parkov je čiastočne upravená iba od roku 2001. Napriek ekonomickým a sociálnym pozitívam, ktoré priemyselné parky prinášajú do daného regiónu, ich nevhodné umiestnenie môže mať vážne negatívne dôsledky na životné prostredie a rozvoj regiónu.
Finančná kríza zasiahla aj developerov priemyselných parkov. Banky im prefinancujú oveľa menšiu časť projektu, ak vôbec nejaký, a zasiahlo ich aj spomalenie trhu. Preto niektorí developeri zmenili svoje plány a rozhodli sa v najbližšom čase nestavať. Podľa predstaviteľov automobilového priemyslu sa práve títo developeri momentálne sústreďujú skôr na dokončenie prenajímania existujúcich priestorov.
V tejto súvislosti je príkladom priemyselný park vo Vranove, na východe Slovenska, do ktorého neprišiel zatiaľ žiadny investor. Park bol pritom vybudovaný ešte v roku 2008, s plánom vytvoriť minimálne 560 pracovných miest a preinvestovať približne 1,3 milióna eur. Zíva však prázdnotou. Mesto vyplatilo viac ako 60-tisíc eur za sprostredkovanie a získanie investorov do priemyselného parku, oslovilo aj zahraničných diplomatov – nepomohlo. Spoliehať sa na štát tiež nepomohlo.
Okrem toho stále nie sú vyriešené pozemkové vzťahy. Mesto nedokázalo odkúpiť všetky pozemky pod priemyselným parkom. A problémom je aj chýbajúca dobrá cesta medzi Prešovom a Vranovom.
Transformácia na zóny
Práve priemyselné parky, resp. územia, ktoré v regiónoch, kde všetky iné opatrenia na podporu zníženia nezamestnanosti zlyhali, by sa mohli pretransformovať na špeciálne ekonomické zóny, respektíve na zóny rýchleho rastu. Vhodné by bolo pripraviť pre ne zvýhodnené podmienky, ktoré v nich podnikatelia nájdu.
Onedlho bude skolaudovaný prvý technologický park v Trnave. Budujú sa aj ďalšie nové technologické parky v Banskej Bystrici, Žiline a Košiciach.
Celkovo bolo v priemyselných parkoch vytvorených približne 35-tisíc pracovných miest. Zároveň boli vytvorené aj sekundárne pracovné miesta, čo tiež tvorí významný podiel na zamestnanosti v regióne.
Vláda sa dočasne rozhodla nepodporovať výstavbu nových priemyselných parkov, respektíve revitalizáciu hnedých, pokiaľ sa nezvýši obsadenosť súčasných priemyselných parkov.
Chýbajú logistické parky
Miera neobsadenosti priemyselných priestorov na Slovensku je podľa poradenskej spoločnosti v oblasti priemyselných nehnuteľností Cushman & Wakefield najnižšia v strednej Európe. Práve to využili niektoré developerské firmy, aby začali novú výstavbu.
Developer industriálnych nehnuteľností Prologis v máji tohto roku oznámil, že odštartuje v Prologis Parku Bratislava výstavbu 47-tisíc štvorcových metrov priemyselných priestorov. Špekulatívna výstavba však môže ovplyvňovať výstavbu nájomných priemyselných priestorov na Slovensku, a to môže spôsobiť aj mierny nárast neobsadenosti industriálnych priestorov v treťom štvrťroku tohto roku.
Celková rozloha logistických projektov v SR predstavuje zhruba 1,21 milióna m2, priemerné nájomné sa pohybuje na hodnotách 3,5 až 3,7 eur/m2/mesiac. Výstavbu a rozširovanie chystá napríklad
– Prologis a Karimpol v Senci,
– PointPark Properties v Žiline,
– Immorent v Košiciach.
Súčasné logistické parky
Z hľadiska služieb ponúkaných v logistických parkoch najväčší rozvoj bol v roku 2009. Bol to logický ohlas na obdobie najvyššieho prílevu zahraničných investícií na Slovensko a znamenal výstavbu a prudký rozvoj najmä elektrotechnického priemyslu, a to hlavne v oblasti Nitry, Trenčína, a Košíc na východe.
Nezanedbateľný vplyv na rast logistických kapacít malo aj zvyšovanie výrobných kapacít vo Volkswagene Bratislava, na ktorý je nadviazaný automobilový priemyselný park dodávateľov tejto automobilky pri diaľnici Bratislava – Malacky neďaleko Lozorna na Záhorí, kde ide o jeden z prvých parkov podobného typu na Slovensku.
Nárast výrobných kapacít spoločnosti Kia v Žiline je odrazom spokojnosti investora s podnikateľským prostredím v regióne a na Slovensku. Má to však odraz v akútnom nedostatku skladovacích priestorov v regióne. Ohlásili sa viaceré developerské projekty, je však otázne, či v súčasnej doznievajúcej finančnej kríze budú zrealizované.
V Bratislave sa už dlhšie objavuje snaha vybudovať pri letisku projekt logistického centra v spojení s polyfunkčnosťou, prípadne dotiahnutie projektu ešte z roku 2008 na opravu a údržbu veľkých dopravných lietadiel. Samozrejme, v regióne popri diaľnici D1, a to v oblasti Senca a Trnavy, je priestor na ďalší rozvoj logistiky najmä pre potreby už stabilizovaného investora Samsung.
Prekvapujúco sa vyvíja situácia napríklad v priemyselnom parku Trenčín, kde dokončil svoju investíciu posledný najväčší investor v elektrotechnickom sektore, AU Optronics z Taiwanu, ktorému sa s dosiahnutím predpokladaných výrobných kapacít príliš nedarí a výstavba plánovaných logistických projektov na priľahlých pozemkoch je v nedohľadne.
Cesty a zase len cesty
Aby investori zo Slovenska neutekali k susedom do Maďarska a Česka, je potrebné dobudovať diaľničné spojenie severnou trasou Košice – Bratislava. Privítali by to najmä Martin, Ružomberok, Poprad, Prešov či Košice. Pomohlo by to aj novému priemyselno-logistickému centru Cestice v blízkosti oceliarskeho gigantu US Steel. Potrebuje priame napojenie na letisko a na diaľnicu v Maďarsku.
Úspešnosť priemyselných parkov závisí predovšetkým od previazanosti investorov s podnikateľským prostredím regiónu a zharmonizovania potrieb investora s dostupnou pracovnou silou.
Peter Hajaš (v rokoch 2006 – 2009 pôsobil ako generálny riaditeľ agentúry SARIO)