Odmena správcu a zdanenie DPH

Od 1. januára 2002 je správca povinný si sám vypočítať daň z prijatej odmeny správcu podľa vyhlášky č. 493/91 Zb. v znení neskorších predpisov a ju aj odviesť v zmysle novely zákona o dani z pridanej hodnoty. Vyplýva to z ustanovenia § 2 ods. 2b zákona č. 289/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, resp. jeho novely č. 524/2001 Z. z. platnej od 1. januára 2002, kde v poznámke pod čiarou k odkazu 2a je uvedené: má byť zdaniteľným plnením aj vykonávanie správcovskej činnosti vykonávanej podľa osobitného predpisu (zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v z. n. p.).

Takého znenie zákona o dani z pridanej hodnoty (ZDPH) však vytvára priestor na jeho negovanie a prinajmenšom príčinu jeho novelizácie z týchto dôvodov:
1. Zákon o DPH priamo v texte ani pod čiarou neurčuje správcov konkurznej podstaty za osoby, ktorých príjem z činnosti správcu podlieha zdaneniu DPH, nie je možné prijať taký výklad zákona o DPH, že odmena priznaná za jeho správcovskú činnosť podlieha zdaniteľnému plneniu a správca je teda osobou daňovníka.

2. K podstate daňovej povinnosti DPH je podľa § 15 ods. 1 ZDPH platiteľ povinný vyhotoviť za každé zdaniteľné plnenie daňový doklad, a to v prospech ktorého sa zdaniteľné plnenie uskutočňuje. Konkurzný správca však neuskutočňuje žiadne zdaniteľné plnenie v prospech nikoho. Dostáva zákonnú odmenu (plat za prácu správcu), podľa § 8 ods. 3 ZKV. Pretože neexistuje žiaden daňový doklad (správca by si ho musel nelogicky sám pre seba vyrobiť), niet daňovej povinnosti. Tu je i rozdiel medzi notárom, exekútorom, znalcom, ktorí môžu vystaviť daňový doklad (vyúčtovanie, faktúru, pokladničný príjmový doklad a pod.), a správcom, ktorý nemá komu fakturovať, t. j. ani dlžníkovi, v prospech ktorého pod dohľadom súdu vykonáva svoju činnosť.

3. Každý príjem - to isté zdaniteľné plnenie môže byť zdanené DPH iba raz. Ak prvýkrát správca odvedie správcovi dane DPH za speňažený majetok patriaci do konkurznej podstaty podľa § 40a ZDPH, nemal by z toho istého príjmu, z ktorého mu súd schválil 10 % podielu, ešte raz ten istý príjem (zdaniteľné plnenie) znovu podrobiť DPH. Schematicky to možno znázorniť:

hrubé speňaženie majetku (bez § 35 - nehn.) + 20 % DPH správca dane
čistý výťažok
odmena správcu veritelia
20 % DPH (pozn. autora: druhýkrát?!)
(14 %)

Tento argument je kardinálnym argumentom.

4. Navyše, neexistuje podľa § 2 ods. 6g ZDPH žiadna daň na výstupe, ktorú je povinný uplatniť pri vzniku daňovej povinnosti, pretože táto daň už bola raz odvedená po speňažení konkurznej podstaty po častiach alebo vcelku.

5. Správca nemôže a nesmie krátiť svoju zákonom stanovenú odmenu o DPH, pretože táto odmena v plnej výške podlieha zdaneniu dane z príjmov podľa § 7 ods. 2b a § 23 ZDPH.

6. Nie je možné krátiť čistý výťažok konkurzu určený podľa Rozvrhu pre veriteľov o takto vypočítanú DPH z odmeny správcu (judikáty Najvyššieho súdu SR), a teda aj možný nárok toho istého či iného správcu dane. Domnievam sa zásadne, že poznámka 2a k § 2 ods. 2b ZDPH je násilná, štát má evidentný záujem o dvojnásobné zdanenie toho istého zdaniteľného plnenia (s výnimkou nehnuteľností podľa § 35) a má evidentný záujem krátiť, v rozpore s inými zákonmi, správcovi odmenu, ktorá mu právom patrí plná (ako príjem pre výpočet dane z príjmov), čo treba principiálne, legislatívne riešiť.