Bratislavčania, najmä tí starší, vedia, že medzi Bratislavou a Viedňou premávala v medzivojnovom období, presnejšie od roku 1914 do roku 1945, električka, ktorej sa v Bratislave hovorilo viedenská električka a vo Viedni Pressburger Bahn, čiže bratislavská električka.
Aj keď tých, ktorí sa ňou viezli do Viedne na kávičku či, nákupy už veľa nežije, predsa sú tu aj dnes ľudia, ktorí sa nadchli za oživenie histórie a rozhodli sa viedenskú električku zachrániť.
V Rakúskom Mariazelli majú v múzeu zrekonštruovaný jeden z rušňov legendárnej električky do podoby z roku 1914.
Na Slovensku donedávna nebola žiadna pamiatka na existenciu električky. Avšak skupina nadšencov z Klubu priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy objavila v rakúskom Eferdingu pri Linzi druhý rušeň z pôvodných dvoch, ktorému hrozilo zošrotovanie. Rozhodli sa ho pre Bratislavu zachrániť. A tak v októbri 2011 sa im aj vďaka podpore Bratislavského okrášľovacieho spolku a samosprávneho kraja podarilo získať lokomotívu Ganz Eg 6 naspäť a previezť z Rakúska na Slovensko a dať ju zrekonštruovať.
V súčasnosti ju obnovujú v špecializovanej firme v Topoľčanoch. Súčasťou obnovy je komplexná rekonštrukcia do podoby z roku 1913. Následne bude električka slúžiť ako exponát pre verejnosť. Ak bude dosť peňazí, plánované je električku zrekonštruovať na plnú funkčnosť, aby ju bolo možné využívať na jazdy pri špeciálnych príležitostiach.
"Električku považujem za symbol tradície koľajovej dopravy v Bratislave. A každú tradíciu si treba zachovať," povedal bratislavský župan Pavol Frešo.
Trasa
Trasa viedenskej električky viedla z prešporského (rozumej bratislavského) Námestia Korunovačného pahorku do centra Viedne, kde bola konečná vo Veľkej tržnici
(Grossmarkthalle).
Vlakovú súpravu na prešporskom úseku tvoril rušeň a dva osobné železničné vozne.
Po prejdení prešporského mestského úseku sa električka cestou do Viedne zastavila na stanici v Petržalke-Kopčanoch (neďaleko petržalského cintorína), kde sa vymenili rušne z mestského na medzimestský úsek trate z Kopčian do Gross Schwechatu.
Na predmestí Viedne boli opäť vozne zapriahnuté za rušeň pre viedenský mestský úsek trate.
História
Koncesnú listinu na výstavbu bratislavského úseku s dĺžkou 7,05 km vydalo uhorské kráľovské ministerstvo obchodu 5. júna 1909.
Rakúske cisárstvo vydalo koncesiu na 63,65 km úsek 24. júna 1912.
Pravidelná doprava sa začala 5. februára 1914 ráno o 4.15 h odchodom z Viedne.
Keď 10. októbra 1938 Petržalku obsadili Nemci a premenovali ju na Engerau an der Donau, zastavili na viac než dva roky prevádzku električky a opäť ju spustili Nemecké ríšske železnice v januári 1941.
Začiatkom apríla 1945 po príchode frontu do Bratislavy Nemci vyhodili do povetria strednú časť Štefánikovho mosta, dnešného Starého mosta, po ktorom električka premávala, a doprava bola zastavená. Po druhej svetovej vojne sa doprava električkou už neobnovila a trať Wolfsthal -- Berg-Landesgrenze -- Kopčany ostala opustená.
Novou konečnou stanicou trate z Viedne sa stala ŽST Wolfsthal, kde trať končí až do súčasnosti. Aj druhá trať z Kittsee do ŽST Petržalka ostala opustená. Avšak v období rokov 1993 -- 1998 bola zrekonštruovaná a stala sa významným železničným medzinárodným koridorom.
Dnes trať Viedeň -- Wolfsthal funguje aj ako viedenská predmestská linka -- rýchlodráha S-Bahn.