Orientačný audit novozaloženej Africkej únie odhalil, že zbrane československej výroby vo vojenských arzenáloch viacerých členských krajín tvoria viac než polovicu. Vojenský materiál z bývalého Československa v Afrike aj podľa medzinárodných zbrojných monitorov v obrovskom množstve cirkuluje už od začiatku sedemdesiatych rokov.
"V praxi ide o kompletné arzenály leteckej techniky, ťažkých zariadení, ľahkých a ručných zbraní a zrejme najpočetnejších pozemných mín," uvádza jeden z nich - renomovaný David Isenberg#146#s Weapons Trade Observer.
Mafia namiesto etiky
Väčšina tejto techniky bola do Afriky dovezená v niekoľkých etapách vojenskej pomoci Varšavskej zmluvy tunajším zónam sovietskeho vplyvu. Československé zbrane boli v rámci týchto dodávok najpočetnejšie hneď po sovietskych. Najdetailnejšími informáciami o týchto transakciách a distribúcii československých zbraní v subsaharskej Afrike v súčasnosti disponuje juhoafrická tajná služba NIA. Tá ich podrobne monitorovala od roku 1971, pôvodne pre potreby americkej CIA, a neskôr vo vlastnom záujme, keď sa ako jedna zo zúčastnených strán s československou technikou stretla v angolskej občianskej vojne. Juhoafričania tieto zbrane, a najmä ťažké a explozívne zariadenia, poznajú ako mimoriadne spoľahlivé.
"Juhoafrické jednotky po skúsenostiach v Angole pre svoje ďalšie vojenské intervencie v Afrike vyžadovali americké materiálne posily," povedal nedávno pred juhoafrickou Komisiou pravdy a zmierenia (TRC) bývalý minister obrany v niekoľkých apartheidových vládach Magnus Malan. Kvalita dodávok z východného bloku podľa Malana začala výrazne upadať v druhej polovici osemdesiatych rokov ako dôsledok amerického náskoku v zbrojárskom súperení medzi dvoma vtedajšími superveľmocami. Politických komentátorov dnes napriek tomu fascinuje fakt, že československé zbrane v konečnom dôsledku pomohli vyhrať občianske vojny v Angole aj v Mozambiku.
Táto skutočnosť zároveň vysvetľuje čerstvú prítomnosť týchto zbraní v staronových, ale aj v celkom nedávnych ozbrojených konfliktoch na africkej pôde. Československá technika do Afriky neprestala prúdiť ani po tom, ako dodávky začiatkom deväťdesiatych rokov ohrozila plánovaná konverzia zbrojného priemyslu.
"Nekonečné vojny a obmedzené možnosti modernizácie si v Afrike vyžadovali nielen náhradné dielce, ale aj starší vojenský materiál," uviedol predčasom v investigatívnej reportáži juhoafrický týždenník Mail&Guardian (M&G). Etické zábrany československej vlády na začiatku deväťdesiatych rokov podľa týždenníka promptne prekonala bulharská mafia.
Záhadné cesty zbraní
Tá sa v dôsledku nelegálnych dodávok zbraní usadila priamo v juhoafrickej finančnej metropole - Johannesburgu. Zdrojom jej masívnych príjmov dodnes zostávajú najmä československé zbrane rozkradnuté v niekdajších sovietskych základniach na Ukrajine. M&G v tejto súvislosti nezabudol ani na muníciu, ktorá "sa stratila" počas odsunu sovietskych vojsk z mnohých východoeurópskych krajín po roku 1991. V súčasnosti v Afrike Bulharom z českej aj zo slovenskej strany konkuruje takzvaný "paralelný obchod". Ide o legálne dodávky zbraní z Českej republiky a zo Slovenska, kde sú zbrane od druhej polovice deväťdesiatych rokov opäť považované za lukratívny vývozný artikel.
Legálne české a slovenské dodávky do afrických krajín však podľa expertných odhadov v porovnaní s nelegálnymi predstavujú len nepatrné percento. K zaujímavému záveru v tejto súvislosti dospel spomínaný vojenský audit Africkej únie, ktorý okrem iného monitoroval aj situáciu v Demokratickej republike Kongo po minuloročnom podpise dohody o ukončení občianskej vojny. České a slovenské zbrane všetkých ročníkov od roku 1968 po súčasnosť sa vraj nachádzajú v arzenáloch všetkých zúčastnených strán konfliktu, ktorý sa mierovou dohodou, bohužiaľ, neskončil. Ako si k nim našli cestu, môže vysvetliť len neprehľadnosť afrických konfliktov a spôsobov, akými tieto zbrane aj dnes obiehajú Afrikou.