Najviac tovaru sa po Slovensku preváža po cestách. Štatistika uvádza, že je to až 73 percent. Na železnicu pripadá 22,5 percenta, na riečnu dopravu 4,5 percenta a minimum, 0,01 percenta prepravy tovaru sa prepravuje letecky. Obzvlášť ak ide o prepravu nebezpečných vecí sa zvyšuje riziko nebezpečenstva požiaru, výbuchu, popálenia chemikáliami, otravy alebo poškodenia životného prostredia. Aby sa toto riziko znížilo, platia pri preprave nebezpečných vecí prísne pravidlá.
Evidenciu prepravy nebezpečných materiálov celkovo cez naše územie Štatistický úrad nevedie. Zaujíma ho iba preprava nebezpečných vecí vo vnútroštátnej doprave, a tá predstavuje iba 1,6 percenta tejto dopravy. Ak by sa započítal export, prípadne tranzit nebezpečného materiálu cez územie Slovenska, tak to by boli podstatne vyššie čísla.
Informovanosť verejnosti
Verejnosť o preprave nebezpečných látok je informovaná, avšak iba priamo pri samotnej doprave, a to príslušným označením konkrétneho dopravného prostriedku, teda auta, vagóna a pod.
Ten, kto nebezpečný materiál mieni prepravovať, musí o súhlas požiadať. Býva to spravidla ministerstvo dopravy. Vyslovene informovať verejnosť o takýchto prepravách však legislatíva nevyžaduje.
Ak sa dopravujú napríklad určité rádioaktívne materiály alebo výbušné látky väčšieho rozsahu, je potrebný súhlas príslušných orgánov štátnej správy, ako je napríklad aj Úrad jadrového dozoru SR. „Avšak aj tieto prípady sa dejú bez informovania verejnosti a spravidla v nočných hodinách, pretože ľudia sú zvedaví a skôr by svojou prítomnosťou zavadzali a komplikovali priebeh dopravy. Nedeje sa tak z dôvodu nejakého utajenia, skôr pre bezkonfliktný priebeh akcie a zachovanie všeobecnej bezpečnosti,“ uviedol pre HN predseda sekcie prepráv nebezpečných vecí slovenského Zväzu logistiky a zasielateľstva Ivan Pobjecky.
Medzinárodné pravidlá
Medzinárodná preprava nebezpečných vecí sa už roky riadi medzinárodnými dohodami, ktorých pôsobnosť má aj presné názvy:
– ADR pre cestnú prepravu – Európska dohoda o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (zahŕňa väčšinu Európy, časti severnej Afriky, a Stredného východu),
– RID pre železničnú prepravu – Poriadok pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (zahŕňa väčšinu Európy, časti severnej Afriky a Stredného východu),
– IATA-DGR pre leteckú prepravu – Predpisy medzinárodnej asociácie leteckej prepravy na prepravu nebezpečných vecí (celosvetové),
– ICAO-TI pre leteckú prepravu – Technické predpisy na bezpečnú leteckú prepravu nebezpečných vecí (celosvetové),
– IMDG-code pre námornú prepravu – Medzinárodný námorný kódex nebezpečných vecí (celosvetové),
– ADN pre riečnu prepravu – Európska dohoda o medzinárodnej vnútrozemskej vodnej preprave nebezpečných vecí (zahŕňa väčšinu Európy),
– RTDG sú odporúčania výboru expertov OSN na prepravu nebezpečných vecí.
Čím sa riadime v SR
Na úrovni Európskej únie sa legislatíva riadi smernicami EÚ. Smernice obsahujú ustanovenia, ktoré sú záväzné, avšak forma a metódy sa prenechávajú na príslušné národné orgány.
Na Slovensku v tomto smere až v roku 1996 bolo v zákone upravené, že dohoda ADR pre cestnú prepravu sa musí používať tak vo vnútroštátnej, ako aj v medzinárodnej preprave. Od tohto času nevznikli žiadne ďalšie predpisy o cestnej preprave nebezpečných vecí. Na Slovensku nie je nijaký zákon o kombinovanej preprave nebezpečných vecí, ako je to vo väčšine ostatných štátoch EÚ, poznamenáva Pobjecký a dodáva, že preprava nebezpečných vecí je u nás regulovaná medzinárodnými predpismi, a to tak, aby sa minimalizovalo ohrozenie osôb, majetku alebo životného prostredia, vrátane krádeží alebo nesprávneho použitia nebezpečných vecí.
Kombinovaná preprava
Preprava nebezpečných vecí je špecifickou súčasťou dopravy tovarov. Môžu sa prepravovať napríklad v rôznych obaloch alebo v kontajneroch, prípadne sú to kvapalné či plynné látky v cisternách a pod.
Najčastejšie sa tento nebezpečný druh prepravovaných materiálov vyskytuje v cestnej doprave, avšak na ich prepravu sa využívajú aj ostatné druhy dopráv.
Európska únia sa snaží riešiť prepravu nebezpečných vecí kombinovanou dopravou. Napríklad cestnou dopravou sa robí zvoz do kontajnerových terminálov, z ktorých sa vypravujú ucelené vlaky do príslušných dopravných uzlov alebo prístavov. Tam sa kontajnery prekladajú na kontajnerové lode a ďalej sa plavia po mori.
Týmto spôsobom sa sleduje odľahčenie ťažkej dopravy z ciest a zároveň využívanie aj inej alternatívnej dopravy.
Cestná doprava
Najbežnejšou používanou formou dopravy nebezpečných látok je doprava po ceste. Vozidlá prepravujúce nebezpečné látky rozoznáme ľahko: sú vpredu aj vzadu označené oranžovými tabuľami.„Je obrovským šťastím, že sme na Slovensku nemali zatiaľ vážnu mimoriadnu udalosť. Nedostatočná legislatíva a takmer žiadna kontrola na cestách umožňujú prepravovať iným dopravcom cez Slovensko všetky nebezpečné látky z okolitých krajín,“ hovorí Pobjecky.
Na prepravu nebezpečných vecí po cestách neexistujú vyznačené predpísané dopravné trasy. Takže teoreticky sa môžu prepravovať po všetkých komunikáciách. Je iba na zodpovednosti dopravcu alebo vodiča, akú trasu si zvolí. Existujú však niektoré zákazové značky, napríklad vjazd s nebezpečným nákladom do tunela a podobne.
Železničná doprava
V poradí druhou najrozšírenejšou formou dopravy nebezpečných látok na Slovensku je železničná doprava. Spravidla ide o prepravu v cisternách, cisternových kontajneroch alebo námorných kontajneroch. Tie sú takisto označené oranžovými tabuľami s identifikačnými číslami nebezpečenstva, identifikačnými číslami prepravovanej látky a, samozrejme, príslušnými nálepkami nebezpečenstva.
Najvyššia nadriadenosť
Samostatný štatút a najvyššiu nadradenosť nad všetkými predpismi na prepravu nebezpečných látok majú Odporúčania na prepravu nebezpečných vecí výboru expertov OSN na prepravu nebezpečných vecí, skrátene RTDG.
Téma o preprave nebezpečných vecí spracovaná podľa: Úvod do prepravy nebezpečných vecí podľa medzinárodných predpisov ADR, RID, IATA-DGR, ICAO-TI, IMDG-code, RTDG a ADN, autori: Rudolf Cagáň, Ivan Pobjecký
Kombinované nebezpečenstvo
Nebezpečná látka môže mať aj kombinované nebezpečenstvo. Napríklad môže to byť jedovatá horľavá kvapalina (metanol) a pod.
Dôležitou podmienkou nebezpečnosti je aj takzvaná obalová skupina látky, čo je vlastne koncentrácia nebezpečenstva. Nakoľko je napríklad látka žieravá – či silne, stredne alebo len žieravá.
Ak sa totiž oblejeme koncentrovanou kyselinou sírovou (96 %), za krátky čas nám rozleptá pokožku a tkanivo. Päťdesiatpercentnej kyseline trvá rozleptanie pokožky a tkaniva už dlhší čas a trebárs 10-percentnou kyselinou až niekoľko hodín. Pritom ide o tú istú látku, len rôznej koncentrácie.