Ako z efektívniť konkurzné právo

Návrhy sú doplnené vecnými argumentmi a môžu pomôcť po ich akceptovaní - jednak zabráneniu špekulatívnym návrhom konkurzov a tiež sprehľadneniu a čistote konkurzných procesov. Taktiež sa týkajú potrebných zmien v ďalších súvisiacich zákonoch a vyhláškach, čím sa predpokladá ich komplexnosť a previazanosť. Ing. Miroslav R. Šefčík, PhD., je naším dlhoročným spolupracovníkom - audítorom Slovenskej komory audítorov, daňovým poradcom Slovenskej komory daňových poradcov, súdnym znalcom v odbore ekonomika, podnikanie, dlhoročným konkurzným správcom, likvidátorom a riaditeľom znaleckej organizácie AUDIT-CONSULT GmbH Trnava. Jeho vecné a adresné návrhy vychádzajú z overenej konkurznej praxe a jeho aktivít ako lektora Združenia konkurzných správcov SR. Sú doplnené odpoveďami na aktuálne otázky, ktoré vznikli pri súčasnom riadení konkurzov na Slovensku. Veríme, že našich čitateľov jeho odborné postreh a návrhy zaujmú a nájdu odraz v legislatívnom prostredí.

ZÁKON O KONKURZE A VYROVNANÍ Č. 328/1991 ZB. V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV
Do jeho ustanovení sa odporúča vsunúť najmä tieto zmeny:
[1] Správca konkurznej podstaty (KP) povinne vykoná revíziu konečnej účtovnej závierky úpadcu, a to samostatne alebo audítorom a v prípade rozdielov vysporiada tieto podľa osobitných predpisov.1/ zákon o účtovníctve, zákon o dani z príjmov
Zdôvodnenie:
Bez takéhoto úkonu sa správca sám vystavuje riziku nevysporiadaných škôd a mánk na aktívach úpadcu, ktoré mu boli zverené do správy. V praxi je bežné, že účtovné závierky predkladané úpadcom sú zostavované, väčšinou zámerne, nesprávne, a to v neprospech veriteľov. V procese speňažovania neskôr je ťažké vysvetľovať, prečo nepredvídané okolnosti nastali (dubiózny majetok, rozpory na LV, neexistujúce a nebonitné pohľadávky, dubiózne a chýbajúce zásoby, neexistujúce alebo nebonitné vklady do iných spoločností, zlé ceny zásob a aktív, neusporiadané časové rozlíšenie a pod.).

[2] Správca KP je povinný preskúmať dôvod úpadku a v prípade zistenia jeho subjektivity dať podnet na trestnoprávne konanie.
Zdôvodnenie:
Niet zatiaľ, podľa publikovaných zdrojov, jediného odsúdeného vinníka na Slovensku za to, že vytuneloval a doviedol do bankrotu podnik jeden z jeho konateľov, štatutárnych zástupcov. Dôvodom tohto stavu, že okrem všeobecnej vety v Trestnom zákonníku o povinnosti oznámiť podozrenie z trestnej činnosti každému, ktorá sa rešpektuje iba ojedinele, správcovia sa jednoznačne nezameriavajú na minulý stav a jeho príčiny. Tým sa opäť dosahuje benevolentnosť a beztrestnosť za škody spôsobené iným. Takýmto ustanovením v zákone a jeho nesplnením zo strany správcu by sa správca dostal do polohy spoluvinníka, čím by sa radikálne zmenil jeho prístup.

[3] Správca KP vedie v čase konkurzu peňažný denník v rozsahu jednoduchého účtovníctva podľa osobitného predpisu 1/ zákon o účtovníctve. V prípade, že organizuje aj prevádzku v jednej alebo vo viacerých organizačných zložkách podniku úpadcu, za tieto časti vedie podvojné účtovníctvo osobitne a ku skončeniu tejto činnosti hospodársky výsledok z nej po zdanení prevedie prevodovým mostíkom podľa osobitného predpisu 2/ opatrenie MF SR č. V/31 39092 ako vstup do údajov za celý konkurz v peňažnom denníku.

Zdôvodnenie:
Je v celom rozsahu neúčelné, aby správca KP viedol aj podvojné účtovníctvo okrem prípadov prevádzkovania časti podniku. Na zjednotenie údajov z podvojného účtovníctva s jednoduchým je možno potrebné aktualizovať osobitný predpis, na ktorom predkladateľ môže spolupracovať.

[4] Správca KP okrem ukončenia všetkých súdnych sporov podľa platných ustanovení ZKV je povinný vymazať speňažením nehnuteľnosti alebo bezo zvyšku všetky zápisy na LV vedených na príslušných katastroch v prospech úpadcu, okrem tých, ktoré neprevzal so súhlasom súdu do konkurznej podstaty.

Zdôvodnenie:
V praxi sa často vyskytuje jav, že pre nekontrolu tejto situácie ostáva aj po ukončení konkurzu zapísaný v prospech neexistujúcej organizácie - subjektu, vymazaného z OR, majetok na LV. Tento stav je nie dobrý a narúša vlastnícke vzťahy a čistotu katastrálnych listín.

[5] Správca KP po schválení Konečnej správy a Rozvrhového uznesenia je povinný urobiť najmenej tieto úkony:
a) vyplatiť veriteľov podľa právoplatného Rozvrhového uznesenia,
b) zrušiť všetky účty a stav pokladnice správy KP bezo zvyšku výplatou veriteľom,
c) oznámiť registrovému súdu v prípade, že nebol prevzatý všetok majetok do konkurznej podstaty, ak toto oznámenie nebolo podané skôr, a že výmaz subjektu z OR môže nastať až po likvidácii všetkého neprevzatého majetku,
d) podať o zrušení účtu a ostatných skutočnostiach, vrátane archivácie ostávajúcich dokladov, záverečnú informáciu konkurznému súdu.

Zdôvodnenie:
Dnes platia body 5a, 5b, 5d. V bežnej praxi sa zabúda na časť majetku úpadcu, ktorý nebol prevzatý do konkurznej podstaty z rôznych príčin:
* nevysporiadané vlastnícke vzťahy,
* šrotový stav,
* dubiózny stav,
* nezaplatená faktúra za tovar na ceste a pod.
Tento stav treba ošetriť tak, aby nedochádzalo úniku aktív po ukončení konkurzu v prospech úpadcových ľudí, ale naopak, aby takouto registráciou došlo k ich spravodlivému prerozdeleniu.

[6] Konkurzný súd na preskúmanie možných subjektívnych dôvodov úpadku úpadcu pred rozhodnutím o zamietnutí návrhu na konkurz ustanoví osobitného správcu. Lehota na takéto preskúmavanie je dva mesiace, ak súd nestanoví inak. Odmeny osobitného správcu určuje osobitný predpis.

Zdôvodnenie:
Únik zodpovednosti za úpadok podnikov riešený zamietnutím konkurzu pre nedostatok (vybratého) majetku a jeho následný bezproblémový výmaz z obchodného registra je módnym trendom špekulatívnych podnikateľov na úkor ich veriteľov - banky, poisťovne, iných podnikateľov a štátu. Konkurzný súd z podkladov získaných od úpadcu bez akýchkoľvek zábran dnes zamietne návrh na konkurz, a tým otvorí dvere zmiznutiu bývalých nedostatkov výmazom z OR. Tento trend je potrebné urýchlene zastaviť a uložiť súdu, aby tento svoj krok podložil preskúmaním subjektívnych vplyvov na spôsobený úpadok. Dnes existuje dostatočne veľký zoznam osobitných správcov (ekonómov, neprávnikov) na konkurzných súdoch, ktorí sú vstave tento problém vyriešiť v prospech očistenia a čistoty konkurzov.

[7] Odmena správcu vyplatená podľa ustanovení § 8 ods. 3 ZKV nie je zdaniteľným plnením podľa osobitného predpisu 1/ zákon č. 289/1995 Z. z. o DPH

ZÁKON O ÚČTOVNÍCTVE Č. 431/2002 Z. Z.
Vzhľadom na analýzu vzťahu správcu KP k povinnostiam voči konkurznému súdu, vyplývajúcim zo zákona (ZKV), sa odporúča do § 9 ZoÚ zapísať túto zmenu: (2) v sústave jednoduchého účtovníctva môže účtovať
* správca konkurznej podstaty ako osoba speňažujúca majetok úpadcu v konkurze s výnimkou účtovania prevádzkovania v organizačnej zložke
a doplniť bod (4) takto: Správca po ukončení prevádzkovania v organizačnej zložke a vykázaní hospodárskeho výsledku po zdanení na účely podľa osobitného zákona 2/ zákon o dani z príjmov prevedie zostatok z tohto hospodárenia - finančný majetok podľa osobitného prevodového mostíka / metodický pokyn MF SR ako vstup do jednoduchého účtovníctva.

Zdôvodnenie:
Tento postup je zdôvodnený a odstráni rozpor medzi ustanoveniami ZKV a ZoÚ, kde jeden zákon hovorí o príjmoch zo speňaženia a výdavkoch konkurzu = podklady z jednoduchého účtovníctva, ktoré správca ako fyzická osoba vedie pre súd a z toho je odmeňovaný za svoju prácu, a druhý zákon hovorí o podvojnom účtovníctve (no nepoužiteľnom na účely konkurzu). Jedinou výnimkou je prevádzkovanie časti podniku v konkurze, pretože v takomto konkurze vedľa seba plynú dva spoločné znaky:

podnik konkurz - bežné speňažovanie podstaty nezapojenej do prevádzky peniaze, rozvrh
vyhlásenie konkurzu vklad konečný hospodársky výsledok z prevádzky ukončenie konkurzu
prevádzka v organizačnej zložke

* bežné speňažovanie nehnuteľného a hnuteľného majetku nezapojeného do prevádzky,
* prevádzka v organizačnej zložke (zvyšná časť podniku) so svojimi výrobnými prostriedkami, ktoré sa pravdepodobne budú speňažovať ako celok za výhodnejších podmienok a podmienky zachovania zamestnanosti.

Táto bariéra sa dá odstrániť jednoduchým spôsobom. V časti prevádzky sa vedie samostatné podvojné účtovníctvo (ako v závode) a po ukončení činnosti (predaj ako celok) sa hospodársky výsledok po zdanení prevedie v podobe zostatku peňazí z tohto hospodárenia (pokladnica, bežný účet, ceniny, príp. pohľadávka za peniazmi na ceste) do jednoduchého účtovníctva vedeného trvale u správcu od začiatku konkurzu.

Samozrejme vzťah
Hospodársky výsledok po zdanení z prevádzkovania organizačnej zložky konkurzu NEROVNÁ SA Zostatok finančného majetku v organizačnej zložke konkurzu

Nie je však problém zdokumentovať podľa prevodového mostíka vzniknutý rozdiel (pohľadávky, záväzky, časové rozlíšenie, dohadné účty a pod.), ktorý sa zavedie do Knihy pohľadávok a záväzkov v jednoduchom účtovníctve. Tým bude celý okruh uzatvorený a výsledok hospodárenia správcu môže byť odmenený 10-percentným podielom odmeny podľa ZKV.

ZÁKONNÍK PRÁCE
[1] Treba upraviť iba zreteľne nový pracovnoprávny vzťah v konkurze medzi správcom a zamestnancami formou povinnosti uzatvoriť dodatky k pracovným zmluvám alebo nové pracovné zmluvy, však bez nároku na predchádzajúce odstupné, čo by vyhovovalo novej situácii.
[2] Ďalej sa odporúča zakotviť ustanovenie, že v konkurze nevzniká nadzákonný nárok na mimoriadne odstupné (nad dva mesačné platy stanovené ZP) podľa osobitných dohôd medzi zamestnávateľom a zamestnancami (Kolektívna zmluva, Vyššia kolektívna zmluva a pod.)
Zdôvodnenie:
Je potrebné jasne definovať, že správca zamestnáva vo svojom mene zamestnancov a predchádzajúce právne vzťahy sa rušia. Tým sa zabráni rôznym súdnym a pracovnoprávnym sporom aj predlžovaniu konkurzu z týchto dôvodov. Tiež sa zabráni vyplácaniu nadzákonných nárokov (odstupné) a dosiahnutiu modelu čiastočnej spoluzodpovednosti zamestnancov za úpadok (neinformovanosť, pasivita, slabý tlak z ich strany, nefunkčnosť odborov a pod.).

ZÁKON O ŠTÁTNOM PODNIKU Č. 111/1990 ZB. V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV
[1] Doplniť o ustanovenie zákazu stretu (podľa § 19 zákona č. 547/2002 Z. z.) aktivít vedenia podniku, zákazu vymenovania do vedúcich funkcií osôb, ktoré podnikajú, alebo podnikajú v tom istom predmete podnikania im osoby blízke.
[2] Doplniť o ustanovenie v súlade s novelou ustanovení zákona o dani z príjmov - štátny podnik pravidelne, najmenej jedenkrát ročne, je podrobovaný kontrole správcom dane.
[3] Doplniť o ustanovenie, že zakladateľ pravidelne, najmenej jedenkrát ročne, vykoná kontrolu hospodárenia v podniku.
[4] Zamedziť účinnosť ustanovení o neobmedzených výplatách a podielov na zisku u členov dozorných rád štátnych podnikov.
Zdôvodnenie:
V štátnych podnikoch často dochádza k porušovaniu základných pravidiel o ich financovaní, najmä únikov zdrojov za nevykonané práce, služby, nákladné a zbytočné reklamy, poistenie v nadštandardných cenách, predaj zásob za neobvyklé ceny, odpredávanie živých pohľadávok, predaj výrobných zariadení za nízke ceny, opakovaný konflikt záujmov a pod. Tieto trendy vedú k ich kolapsom a likvidácii. Je potrebné zastavovať to a zo strany štátu zvýšiť pozornosť jeho majetku v narábaní s ním. Treba tiež zastaviť nezdravý vývoj tunelovania štátnych podnikov cez tantiémy členov dozorných rád, najmä politicky nominovaných.

VYHLÁŠKA O OHODNOCOVANÍ MAJETKU PODNIKOV Č. 86/2002 Z. Z.
Od 1. marca 2002 je platná Vyhláška o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (č. 86/2002 Z. z.), ktorá v Prílohe č. 1, bod 3b hovorí o stanovení ks = súhrnnom koeficiente speňažiteľnosti majetku, ktorý má byť spravidla rovný 1,0. Táto formulácia je v komentári k vyhláške vydanej Ministerstvom spravodlivosti SR a USI ŽU vysvetlená, že tento vzťah - spravidla rovný 1,0 môže byť od 0,5 do 1,49. Tento koeficient môže byť použitý iba pri ohodnotení a speňažení podniku ako celku, a nie po jeho častiach. V praxi to znamená, že ak pôvodná všeobecná hodnota majetku vychádza v hodnote napr. 300 (bez finančného majetku), je možné ju zreálniť, po zdôvodnení použitého koeficientu speňažiteľnosti, takto: 300 x ks = 300 x 0,5 = 150
Toto však môže viesť k nesprávnej praxi používania tzv. bulharských koeficientov, ktoré nie je ťažké zdôvodniť žiadnej znaleckej organizácii. Vyhláška hovorí o jednom koeficiente. Zdá sa však, že tento vzťah by bolo treba nahradiť množinou koeficientov, podľa vzorca: VŠHLK = VŠHIM x SksIM + VŠHOBM SksOBM + VŠHOM x SksOM + VŠHFM

Zdôvodnenie:
Zdôvodnenie je najlepšie ukázať na názornom príklade, ktorý uvediem tabuľkovou formou:

Bez takéhoto výpočtu podľa navrhovaného vzorca by znalecká organizácia nemohla dôjsť k objektívnemu ks - koeficientu speňaženia. Naopak čiastkové - parciálne koeficienty - napr. pri ostatných prevádzkových budovách, treba vyšpecifikovať ich ďalším členením - napr.:
- ks
- budovy závodnej jedálne v meste 1,2
- budovy závodnej jedálne v obci 0,7
- sklady vonkajšie 0,5
- sklady temperované
- so samostatnou prístupovou cestou 0,8
- vrátnice v meste 1,49
- vrátnice v obci 0,55
- výrobné haly špecializované 0,7
- výrobné haly univerzálne 1,0

Ich sumarizáciou môžeme dospieť k správnemu koeficientu (pričom použité príklady ks sú iba možným variantom). Všetky parciálne koeficienty musia byť podložené prieskumom trhu, znaleckým odhadom v mieste a čase, s konkrétnymi špecifikami speňažiteľnosti. Prirodzene, miestom sa myslí diferencovaný prístup k stanoveniu koeficientu v Bratislave, Nitre, Michalovciach, Závažnej Porube, atď.

ZÁKON O SPRÁVE DANÍ A POPLATKOV Č. 511/1992 ZB. V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV
[A] Ustanovenia zákona sa doplnia o povinnosť správcu dane zostaviť a pravidelne aktualizovať Register neplatičov daní v SR s verejným prístupom (verejná listina - napr. internet). Register by mal najmenej obsahovať okrem presného označenia organizácie (FO) daňových subjektov aj mená štatutárnych orgánov, členov dozornej rady, kontrolnej komisie, najmä:
* označenie vstupu do likvidácie
* označenie vstupu do konkurzu
* absenciu daňových priznaní, odkedy
* výšku pohľadávky štátu v istine a sankcií

Zdôvodnenie:
Ústredné daňové riaditeľstvo občas zverejňuje zoznam najväčších dlžníkov štátu. Tento zoznam však nie je úplný a aktuálny. Navrhovaný register by mal slúžiť ako okamžitá informácia pre jeho užívateľov, a to:
* banky - pre poskytovanie debetných účtov, úverov, záruk
* správcov dane v regiónoch - pre priznávanie platcovstva DPH a i.
* v obchodnom styku pri uzatváraní zmlúv, kontraktov, záruk, poskytovaní zliav a výhod
* vo vzťahu k poisťovniam, úradom práce
* v obchodných sporoch, znaleckom posudzovaní sporov
* v trestnom konaní
* v občianskych vzťahoch a i.

[B] V ustanovení zákona o správe daní a v § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov označiť jednoznačne za platcu dane daňovníka ku dňu vstupu daňového subjektu do likvidácie, konkurzu pôvodný daňový subjekt (zastupovaný štatutárnym zástupcom).

Zdôvodnenie:
Nahradzovanie hmotnoprávnej zodpovednosti bývalého vedenia spoločnosti, podniku, družstva alebo podnikateľa - FO voči správe daní, likvidátorom alebo správcom konkurznej podstaty je mimoriadne alibistické s negatívnym dosahom na vytváranie podhubia kriminálneho pozadia týchto javov. V praxi to vedie k beztrestnosti za spôsobené škody bankám, tretím osobám i štátu z dôvodu vylúčenia osobného povinnostného vzťahu zodpovedných osôb a presun daňových povinností (i účtovných) za minulé obdobie na neutrálne osoby.

ZÁKON O DANIACH Z PRÍJMOV Č. 366/1999 Z. Z. V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV
[A] Príjem z prevádzkovania podniku alebo časti podniku - organizačnej zložky v ustanovení zákona o dani z príjmov zaradiť do príjmov oslobodených z dane, podľa § 23 ods. 4.

Zdôvodnenie:
Tento návrh má najmenej tri dôvody:
a) oslobodením týchto príjmov, ktoré podporujú:
* zvýšenie bonity speňažovaného podniku, a tým zvýšenie príjmov v konkurze,
* v prospech veriteľov, a tým zvyčajne najmä v prospech štátu a poisťovní, ktoré spravidla figurujú ako najväčší veritelia,
* nezníženie príjmov odvodom dane z príjmov v prospech prerozdelenia veriteľov,
* zvýšením výplaty podľa Rozvrhu v konkurze sa priamo zníži potreba odpustenia odvodov daní u veriteľov za vytvorenie oprávok za nevymožiteľné pohľadávky podľa znenia poslednej novely zákona (ZDP).

[B] V ustanoveniach zákona, konkrétne § 49 ods. 3, stanoviť obdobie ako pri zákone o správe daní, že konečné daňové priznanie ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu do likvidácie, do konkurzu podáva pôvodný daňový subjekt (štatutárny orgán subjektu).

Zdôvodnenie:
Nahradzovanie hmotnoprávnej zodpovednosti bývalého vedenia spoločnosti, podniku, družstva alebo podnikateľa - FO voči správe daní, likvidátorom alebo správcom konkurznej podstaty je mimoriadne alibistické s negatívnym dosahom na vytváranie podhubia kriminálneho pozadia týchto javov. V praxi to vedie k beztrestnosti za spôsobené škody bankám, tretím osobám i štátu z dôvodu vylúčenia osobného povinnostného vzťahu zodpovedných osôb a presun daňových povinností (i účtovných) za minulé obdobie na neutrálne osoby.

[C] Stanoviť povinnosť likvidátora, správcu konkurznej podstaty, preskúmať predchádzajúcu účtovnú závierku (bod B) audítorom a ustanoviť rovnako povinnosť podať opravné daňové priznanie v prípade zistenia nedostatkov v pôvodnom podaní.

Zdôvodnenie:
Zanedbanie nedostatkov v účtovnej závierke spracovanej k vstupu do likvidácie, konkurzu môže predpokladať:
* nikdy neobjavené subjektívne nedostatky, chyby, zámery v skresľovaní majetkových pomerov subjektu,
* strata zodpovednosti za tieto chyby,
* nemožnosť občianskoprávnym konaním a trestným konaním vymôcť neužité prostriedky veriteľov a i.

ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY Č. 289/1995 Z. Z. V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV
[A] Zakotviť do zákonných ustanovení takéto znenie:
Platcom dane, napriek splneným podmienkam limitov stanovených týmto zákonom, sa nemôže stať daňový subjekt, ktorý je sám evidovaný v Registri neplatičov daní vydávaným Ústredným daňovým riaditeľstvom SR, alebo taký daňový subjekt, v ktorom má fyzická osoba majúca aspoň 10 % práva v inom daňovom subjekte, evidovanom v Registri neplatičov.

Zdôvodnenie:
I týmto spôsobom je možné zásadne regulovať preskakovanie neplatičov dane, tunelárov, osôb kriminalizujúcich podnikateľské prostredie, do beztrestného zakladania nových spoločností so zámerom odoberania zdrojov tretím osobám a možnosti odpočtu dane z pridanej hodnoty na vstupe. Aj týmto spôsobom by sa postupne ozdravovalo podnikateľské prostredie a znižovala prácnosť daňových úradov pri výbere a vymáhaní daní.

[B] Zrušiť v poznámke 2a zákona č. 328/91 Zb. o konkurze o vyrovnaní v z. n. p. a do § 26 bod i) vsunúť odmeny správcov konkurzných podstát podľa osobitného predpisu (ZKV).

ZÁKON O DANI Z PREVODU A PRECHODU NEHNUTEĽNOSTÍ
V § 10 doplniť znenie § 3 "Základom dane je kúpna cena v konkurze" s podmienkou, že nehnuteľnosť nebude predmetom ďalšieho prevodu do 3 rokov.

Zdôvodnenie:
Podmienkou zabránenia špekulatívneho prevodu nehnuteľnosti obstaranej v nízkej cene by bola trojročná lehota, počas ktorej sa prejaví stabilita podnikateľského zámeru pôvodného kupcu. V opačnom prípade by pôvodný kupec - nadobúdateľ nehnuteľnosti z konkurzu, by mal povinnosť doplatiť daň do obvyklej výšky.

MAJETKOVÉ PRIZNANIE
V ustanoveniach zákona (bez citácie - 3x zmeny v roku 2002!) zakomponovať sankciu "Majetok, ktorý preukazne je nekrytý predchádzajúcimi zdanenými príjmami platcu dane, prepadá v prospech štátu."

Zdôvodnenie:
V terajšom znení zákona je upravená iba povinnosť dodaniť rozdielový majetok 38 % dane z príjmov. Domnievam sa, že majetok získaný bezprácne, resp. z tzv. čiernych príjmov, treba okrem trestnoprávnej zodpovednosti v zásade riešiť jeho prepadnutím v prospech štátu. Tým by sa postupne navodzovala etika v občianskych a najmä v obchodnoprávnych vzťahoch. O takejto formulácii sa rovnako diskutuje i v našom parlamente a predkladateľ tejto práce sa prikláňa k takémuto riešeniu vecí.

OBCHODNÝ ZÁKONNÍK
Významným, i keď nie úplným, riešením v tejto oblasti bola zákonná úprava znenia Obchodného zákonníka č. 513/91 Zb. v z. n. p. zverejnená pod zákonom č. 426/2002 Z. z. platná od 1. septembra 2002, ktorá znie:
1. V § 69 ods. 4 druhá a tretia veta: "Každá z nástupníckych spoločností ručí za záväzky, ktoré prešli rozdelením zo zaniknutej spoločnosti na ostatné spoločnosti celým svojím majetkom, na splnenie záväzku sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať celé plnenie záväzku od ktorejkoľvek z nich a splnením záväzku jednou z nástupníckych spoločností povinnosť ostatných spoločností zanikne."
2. Za § 768c sa vkladá § 768d: "§ 768d - v prípade rozdelenia spoločnosti, o ktorom sa rozhodlo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a ktorého účinky rozdelenia nastanú až po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, ručenie nástupníckych spoločností sa spravuje týmto zákonom."
Tým sa do istej miery zabraňuje beztrestnej tunelácii podnikov a odtiahnutiu bez záväzkového vzťahu voči bývalým veriteľom. V praxi to môže viesť aj k nekonečnému radu súdnych sporov, najmä ak nástupníckych organizácií je viacero a dôkaz o podiele prevzatého záväzku je bremenom navrhovateľa. Je to však v zásade krok vpred.

OBCHODNÝ REGISTER
Na obchodnom registri je však nárok, aby v zaniknutej spoločnosti - podniku uviedli v časti Ostatné právne skutočnosti, a to záväzne plným menom a IČO nástupníckej spoločnosti. Bez takéhoto zásahu je uvedené zákonné opatrenie bez efektu, prinajmenej sťažené. V obchodnom registri by sa však zákonnou úpravou Obchodného zákonníka mal dosiahnuť taký stav, aký je vo vyspelých krajinách Európy, a to:
1. trestaný jedinec odsúdený v minulosti nepodmienečným trestom nemôže vykonávať žiadnu živnosť, koncesiu a nemôže založiť obchodnú spoločnosť, družstvo,

2. fyzická osoba, ktorá je evidovaná ako neplatič v registri daňových neplatičov nemôže byť zapísaná ako:
a) zakladateľ spoločnosti, družstva
b) člen štatutárneho orgánu
c) člen dozornej rady a kontrolnej komisie

3. obchodný súd zriadi Zoznam správcov - likvidátorov nezlikvidovaných spoločností na účely dolikvidácie nefunkčných podnikov s povinnosťou analýzy osobnej zodpovednosti za úpadok týchto podnikov, nekomunikáciu so správcami daní týchto podnikov a ostatnými veriteľmi. V tomto zozname by mali byť zapísaní daňoví poradcovia, ktorí o to prejavia záujem, na základe odporučenia Slovenskej komory daňových poradcov. Bol by tu výrazný predpoklad zásadnej očisty podnikateľského prostredia SR.

4) obchodný súd zavedie sankcie za nezverejňovanie povinných údajov v obchodnom vestníku spoločnosťami.

5) obchodný súd zavedie sankcie za nekonanie valných zhromaždení, členských schôdzí družstiev najmenej jedenkrát ročne.
V tejto oblasti je účinnosť platných zákonných opatrení nekonaním obchodných súdov veľmi nízka, priam pasívna. Akcieschopnosťou počítačovej techniky by sa dal zaviesť očisťujúci program i v tejto oblasti, ktorý by podporil ozdravenie našej ekonomiky a nástup právneho štátu i tu.

ŽIVNOSTENSKÝ ZÁKON Č. 455/1991 ZB. V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV
Uvedené možno analogicky aplikovať i tu, tu sa však odporúča najmä:
1. k vydaniu živnostenského listu, koncesnej listiny zaviesť zákonnú povinnosť súhlasu samosprávy (obce, mesta) s vykonávaním živnosti, koncesie v určenom mieste žiadateľa,
2. žiadať písomný doklad o aktuálnom bydlisku žiadateľa a zároveň doklad o jeho predchádzajúcom bydlisku,
3. žiadať bezpodmienkovo aktuálny výpis z registra trestov,
4. register vždy doplňuje k žiadosti žiadateľa výpis z registra daňových neplatičov,
5. odobratie, zánik živnostenského listu, koncesnej listiny sa doručuje vždy v jednom vyhotovení aj príslušnému obchodnému registru,
6. rozšírenie predmetu činnosti v živnostenskom liste, koncesnej listine vždy podrobovať rovnakej schvaľovacej ceste ako pri vydávaní nového.

Zdôvodnenie:
Živnostenské úrady mnohokrát dôsledne nepreverujú, komu prideľujú schvaľovacie listiny, a tak sami spôsobujú nečistotu podnikateľského prostredia. Špekulatívni živnostníci často menia svoje bydlisko a mätú úradníkov. Informácie z predchádzajúceho živnostenského úradu by boli v takýchto prípadoch zvlášť potrebné.

KATASTRÁLNY ZÁKON Č. 162/1995 Z. Z. V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV
Do katastrálneho zákona navrhujeme doplniť takéto ustanovenia:
1. Po termíne právoplatnosti vyhlásenia konkurzu podľa zákona č. 328/91 Zb. v z. n. p. kataster nezapíše do listov vlastníctva žiadne prevody, ťarchy a poznámky, okrem poznámky o vstupe vlastníka - úpadcu do konkurzu. A to ani tie, ktorých podanie bolo k tomuto dňu katastrom nevybavené. Takéto nevybavené konania sa dňom vyhlásenia konkurzu prerušujú.

Zdôvodnenie:
Pracovníci katastra v mnohých prípadoch z rôznych dôvodov po účinnosti vyhlásenia konkurzu zapísali prevod nehnuteľného majetku iným osobám, čím obmedzili nakladanie s týmto majetkom správcovi konkurznej podstaty, poškodzovali veriteľov. Rovnako sa stávalo, že úpadca vidiac blížiaci sa termín vyhlásenia konkurzu v jeho prípravnom konaní urýchlene predával majetok za neobvyklých podmienok a predkladal katastrálnemu úradu návrhy na prevody, ktoré sa nestihli registrovať. Takéto konanie síce možno napadnúť v rámci odporovateľných úkonov podľa ZKV, ale tento proces je veľmi zdĺhavý a poškodzuje veriteľov konkurzu.

2. Po termíne právoplatnosti vyhlásenia konkurzu podľa zákona č. 328/91 Zb. v z. n. p. kataster vymaže všetky plomby voči správcovi na nakladanie s nehnuteľným majetkom úpadcu, a to aj také, na ktoré sa viažu ešte neukončené súdne spory alebo vykonateľnosť doterajších súdnych rozhodnutí, ktoré ku dňu vyhlásenia konkurzu neboli vykonané.

Zdôvodnenie:
Tu treba vymenovať prípady, keď katastrálny úrad svojím konaním v rozpore s doteraz platnými zákonmi (ZKV, OSP a i.) mnohokrát svojimi blokáciami na LV marí výkon funkcie správcu konkurznej podstaty. Tým často dochádza k znehodnocovaniu majetku, jeho krádežiam, a to všetko v neprospech veriteľov a štátu. Takúto prax treba jednoznačne zamietnuť.

3. Katastrálny úrad je povinný sledovať oznamy konkurzných súdov o predkladaní konečných správ správcami konkurzných podstát a konfrontovať ich s nevysporiadaným nehnuteľným majetkom v konkurze, do toho dňa vedeným na listoch vlastníctva v prospech úpadcu, a upozorniť na to konkurzný súd formou pripomienkovania konečnej správy.

Zdôvodnenie:
V mnohých prípadoch sa stáva, že správcovia nepredajný nehnuteľný majetok (pozostatky maštalí, nerozobraté základy sýpok, komíny, odvodňovacie nádrže, meliorácie a pod.) nespeňažia a zanechajú zapísaný na neskôr už neexistujúcu organizáciu, subjekt. Tým sa zásadne narušuje čistota vlastníckych práv. V tomto období sa pripravuje novela zákona o konkurze a vyrovnaní, kde technicky je možné zakomponovať i v jej ďalších článkoch zmeny tu uvedených zákonných noriem, ktoré by aspoň sčasti zamedzili špekulatívnym úpadkom podnikov a výrazne by pomohli čistote riadenia konkurznej praxe.