Kúpeľných hostí priťahuje výborná úroveň zdravotníckych služieb

 Decentralizácia kúpeľov a neskôr privatizácia kúpeľných podnikov bola na prospech slovenského kúpeľníctva (nehovorím o spôsobe privatizácie).
V prvých rokoch po revolúcii bolo zameranie slovenského kúpeľníctva v paľbe všeobecnej kritiky, predovšetkým vtedajšieho Vládneho výboru pre cestovný ruch, médií a starostov a primátorov kúpeľných miest, ktorí vnucovali kúpeľným podnikom opustenie tradičného liečebného kúpeľníctva a orientáciu na čistý turizmus. Bez pacientov a invalidov v kúpeľných mestách - bolo heslo vtedajšieho primátora mesta Trenčianske Teplice.

Hotely vedia, že chybili
Kúpele tento tlak a kritiku s pomocou svojich pacientov vydržali a oplatilo sa im to. Pred revolúciou sa zahraniční hostia objavovali prakticky len v Piešťanoch. V Trenčianskych Tepliciach ich do roka nebolo viac než dvesto a dnes je to asi 3 500 ľudí. V Bojniciach, vo Vyšných Ružbachoch, v Rajeckých Tepliciach, Dudinciach, na Sliači, v Brusne a iných kúpeľoch neboli žiadni zahraniční hostia a dnes ich nájdete skoro vo všetkých slovenských kúpeľoch. Prišli nie pre hotelové služby, turistické atrakcie, ale pre výbornú úroveň zdravotníckych služieb v slovenských kúpeľoch.
Privatizácia kúpeľných podnikov prebiehala približne v tom istom období ako privatizácia hotelov v kúpeľných mestách. Súčasťou privatizačných projektov boli i rozvojové plány a vyšpecifikované hlavné činnosti, v ktorých budú podniky podnikať. Pre kúpeľné podniky to boli aktivity spojené s poskytovaním komplexnej kúpeľnej starostlivosti, teda zdravotnícke činnosti.
Hotely vo svojich privatizačných projektoch nemali zdravotnícke činnosti (teda ani kúpeľnú starostlivosť), ale hlavný predmet boli ubytovacie, stravovacie a iné doplnkové hotelové služby. Dnes však hovoria o konkurenčnej výhode, ak kúpeľné podniky pokračujú v činnosti, ktorú robili i pred privatizáciou, s nezmeneným množstvom liečivej vody. Sú to tie hotely, ktoré v čase privatizácie kritizovali kúpele, že sa orientujú na liečebnú starostlivosť, a nie na cestovný ruch (turizmus).

Nečestná reklama služieb
Liečivá voda, ktorá je základnou podmienkou poskytovania kúpeľnej starostlivosti, je podľa Ústavy SR majetkom Slovenskej republiky, ale všetky technické zariadenia, t. j. vrty, čerpadlá, záchytné zariadenia, sú majetkom akciových spoločností. Kúpeľné podniky platia za liečivú vodu štátu 3 a 5 Sk/m3 (podľa toho, či sa používa na vnútornú alebo vonkajšiu liečbu) a zároveň znášajú všetky náklady spojené s jej ťažbou, úpravou, chemickými a mikrobiologickými analýzami. Na rozdiel od ceny za pitnú vodu, ktorá je pre odberateľa v potrebnej kvalite vo vodovodnom kohútiku, je cena za liečivú vodu cenou za vodu v podzemí, v jej prírodnom ložisku.
Hotely v tých kúpeľných mestách, kde kúpeľné akciové spoločnosti úspešne podnikajú na zahraničnom trhu a priviedli zahraničných hostí do kúpeľných miest, chcú dnes vo svojich zariadeniach liečivú vodu, liečebné procedúry. Už dnes vo svojich ponukách ponúkajú liečebnú kúpeľnú starostlivosť, dokonca niektoré zariadenia i s obrázkami interiérov kúpeľných podnikov. Ponúkajú teda zdravotnícke služby bez trvalého zamestnávania kvalifikovaného zdravotníckeho personálu, primeraného materiálno-technického vybavenia takéhoto zdravotníckeho zariadenia a nevyhnutných ďalších zdravotníckych služieb, ktoré vyžaduje lôžkové zdravotnícke zariadenie. Je to nečestná reklama služieb, ktoré nedokážu klientom poskytnúť v zodpovedajúcej kvalite.

Hotely sa priživujú
Kúpeľné podniky svoje postavenie a imidž na zahraničnom trhu budovali predovšetkým cez výborné zdravotnícke služby čo sa týka kvality, spektra a dostupnosti. Hotely, ktoré vystupujú na zahraničnom trhu pod značkou kúpeľného mesta, sa priživujú na dobrom mene slovenského kúpeľníctva. Čoraz častejšie sa stretávame u našich zahraničných obchodných partnerov s výzvami, aby sme urobili niečo s touto nečestnou konkurenciou, pretože nespokojnosť so zdravotníckymi službami v hoteloch im sťažuje nábor klientov pre nás. Je pre nich komplikované vysvetliť klientovi, že ide o dva odlišné typy zariadení, keď na trhu vystupujú s rovnakou ponukou.
V Piešťanoch pôsobí i Vojenský kúpeľný ústav, v Trenčianskych Tepliciach, Bardejovských Kúpeľoch kúpeľné zariadenia ministerstva vnútra, ktoré fungujú ako zdravotnícke zariadenia. Tieto podniky takisto získavajú klientelu v zahraničí. Sú pre nás zdravou konkurenciou a tiež sa zaslúžili o dobre meno slovenského kúpeľníctva v zahraničí kvalitnými zdravotníckymi službami.
Hotel Flóra v Trenčianskych Tepliciach získal v roku 2000 rozhodnutie vtedajšieho ministra zdravotníctva MUDr. Tibora Šagáta, že môže poskytovať služby ambulantnej a ústavnej kúpeľnej starostlivosti vo svojom zariadení. Toto rozhodnutie nesplnilo podmienky, ktoré stanovovala platná legislatíva.

Šalamúnske rozhodnutie
Po protestoch zväzu kúpeľov v médiách i na pôde parlamentu bolo rozhodnutie "šalamúnsky" zmenené na povolenie prevádzkovať neštátne zdravotnícke zariadenie odboru FBLR (fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia). V rozhodnutí však nikto nenájde zmienku o tom, o aké zdravotnícke zariadenie tohto medicínskeho odboru ide. Je to rehabilitačný ústav, lôžkové rehabilitačné oddelenie, ambulancia lekára FBLR alebo ide znova zamaskovane o kúpeľné zdravotnícke zariadenie? Zväz slovenských liečebných kúpeľov sa už roky snaží o to, aby existovala záväzná právna norma, ktorou by sa stanovili minimálne personálne a materiálno-technické požiadavky na kúpeľné zdravotnícke zariadenia podľa povolenej liečebnej indikácie. Ak chceme hovoriť o zdravej konkurencii, musíme vytvoriť i korektné podmienky. Hotel Flóra sa cez média sťažuje, že kúpele sú neochotné poskytovať im služby a ak ich poskytnú, tak vyžadujú lekárske vyšetrenie. Všetkým zariadeniam v meste, vrátane kúpeľného zariadenia ministerstva vnútra, poskytujeme liečebné procedúry na báze liečivej vody, t. j. vaňové a bazénové kúpele. Teplota vody je vyššia než je prípustná horná hranica pre voľné kúpanie. Právnu zodpovednosť za bezpečnosť procedúry má ten, kto ju poskytuje. Nie je preto možné, aby klienta hotela nevidel náš lekár a nerozhodol, či procedúra je pre pacienta vhodná alebo je pre neho kontraindikovaná. Spomínam si, že v čase, keď hotel Flóra mal rozhodnutie o tom, že môžu poskytovať i ústavnú kúpeľnú starostlivosť, zasahovala v pracovnom dennom čase naša lekárka na ulici pri kardiálnej príhode zahraničného hosťa hotela Flóra, pretože tento hotel nemal lekára k dispozícii ani cez deň.

Zodpovedná komisia
Okrem toho hotel Flóra deklaruje, že chce od nášho zariadenia len 0,5 l/s. Na prvý pohľad sa to zdá nepatrné množstvo. Pri ochrane a využívaní zdrojov liečivých vôd v Trenčianskych Tepliciach náš podnik už od roku 1991 spolupracuje s najlepšími nemeckými odborníkmi (starajú sa i o vody v najväčších nemeckých kúpeľoch Bad Füssing). Z projektov, ktoré pre nás vypracovali, jednoznačne vyplýva, že vody je už dnes nedostatok a v žiadnom prípade neprichádza do úvahy budovanie ďalších bazénov a vaní na báze liečivej vody. Náš podnik preto korigoval svoj rozvojový plán a pri výstavbe plánovaných bazénov na plávanie počíta len s pitnou vodou.
Hotely v posledných rokoch zvolili inú taktiku. Žiadajú nové vrty vo svojich zariadeniach. Veľmi výdatne im pomáhala bývala riaditeľka Inšpektorátu kúpeľov a žriediel Ing. Dária Štefanovičová, spolu s firmou Geospektrum, ktorá od nej dostala i lukratívnu niekoľkomiliónovú štátnu zákazku bez riadneho výberového konania na monitoring všetkých liečivých a minerálnych vôd v Slovenskej republike. Prepojenie štátny povoľovací orgán, súkromná firma, ktorá má všetky dostupné informácie o liečivých zdrojoch, z titulu štátnej zákazky a znova tá istá firma, ktorá ponúka svoje služby hotelom na získanie povolenia na nové vrty, to je tiež obraz "divokého Slovenska". Je zaujímavé, že tento bývalý inšpektorát zvolal odbornú komisiu, ktorej členov sám vybral, a tá mala posúdiť nové vrty v Dudinciach a Trenčianskych Tepliciach. V komisii nemal právo hlasovať zástupca zväzu kúpeľov. V oboch prípadoch táto komisia, napriek "priaznivému zloženiu pre hotely", nezobrala na seba zodpovednosť za prípadné škody v týchto dvoch žriedlových štruktúrach a nové vrty zamietla.

Odbornosť sa nepáči?
Na Ministerstve zdravotníctva SR pôsobí dnes ako riaditeľ Inšpektorátu kúpeľov a žriediel prof. RNDr. Ladislav Melioris, DrSc., hydrogeológ, ktorý je uznávaný odborník na špeciálne podzemné vody, kde patria i liečivé vody. Uznáva, že je nevyhnutné, tak, ako v Českej republike, pre všetky kúpeľné miesta odborne stanoviť využiteľné zásoby liečivých vôd. Až potom bude možné v niektorých lokalitách povoliť nové exploatačné vrty pre prípadných nových používateľov, bez ohrozenia prírodného bohatstva, ktoré nás dnes reprezentuje doma i v zahraničí. Jeho prísne odborný prístup k problematike sa nepáči tým, ktorí v predchádzajúcom období narábali s majetkom štátu ako so svojím.
MZ SR dokonca i našlo finančné prostriedky na prvé najohrozenejšie lokality Piešťany, Trenčianske Teplice, Dudince. Je potrebné túto úlohu ukončiť čo najskôr a podriadiť sa odbornému stanovisku. Zároveň treba čo najskôr prijať právnu normu, ktorá vytvorí podmienky na korektnú konkurenciu. Ak chce niekto poskytovať kúpeľnú starostlivosť, musí sa správať ako zdravotnícke zariadenie s primeranou vybavenosťou. Pretože dnes tí, ktorí sú ohrození nečestnou konkurenciou, sú práve kúpeľné podniky. (Reakcie dotknutých strán prinesieme v zajtrajšom vydaní)