Ministerstvo životného prostredia predložilo vlani do parlamentu zákon č. 529 o obaloch, ktorý okrem iného zavádza zálohovanie, a teda spätný výkup obalov, ktoré nie sú opakovane použiteľné -- tzv. PET fliaš. Zdanlivá maličkosť, ktorá v tom čase nebola dostatočne odborne ani koncepčne posúdená, ako nebolo zvážené ani to, či je systém na takúto zmenu dostatočne pripravený.
Postupne s uvedomovaním si, aký závažný dosah schválené zákonné ustanovenie má, začína narastať výmena názorov za a proti, prerastajúca často do zbytočne konfrontačnej argumentácie. Namiesto toho sa už pred prijatím zákona malo predvídať, že ide o zložitý problém, ktorý treba najskôr podrobne odborne prediskutovať s kompetentnými a dotknutými subjektmi a potom prijať riešenie. Potom by aj tí, ktorí boli zásadne za, aj tí, ktorí boli zásadne proti, považovali riešenie za prijateľné a realizovateľné v praxi.
Predčasné rozhodnutie
Ukazuje sa však, že rozhodnutie o zálohovaní PET fliaš bolo predčasné a že ho treba korigovať a pozastaviť platnosť. Ak má byť zavedený systém v zbere a spracovaní obalov účinný, má dávať každému rovnakú podnikateľskú šancu a mal by byť ekonomicky prijateľný -- teda čo najhospodárnejší.
Recyklačnému fondu bolo predložených približne 11 projektov rôznych podnikateľských subjektov, zameraných na zber a recykláciu s tým, že každý z nich požadoval dotácie v diferencovanej výške od 4,7 milióna až po 236 miliónov korún (časť pôžičkou, časť nenávratnej dotácie) z Recyklačného fondu. Ani jeden z nich dostatočne a jasne nerozpracoval systém zberu použitého odpadu -- od spotrebiteľa počnúc až po jeho sústredenie do miesta jeho recyklačnej úpravy. Ide pritom o vážny problém, ktorý je tiež príkladom správneho rozhodovania.
Obchod je povinný
Ročne sa na Slovensku naplní do PET fliaš približne 280 miliónov litrov nealkoholických nápojov. Odpad z PET fliaš predstavuje asi sedemtisíc ton, čo však tvorí len necelé jedno percento z celkového objemu komunálneho odpadu, ktorý sa ročne vyprodukuje na Slovensku. Ministerstvo životného prostredia v zákone, ktorý schválil parlament, zakotvilo povinnosť zálohovania, a teda spätného výkupu tohto odpadu pre toho, kto uvádza výrobky v PET obaloch do obehu, teda obchodu. Vyše 40-tisíc obchodných prevádzok -- je jedno, či ide o hypermarket s predajnou plochou 20 000 m2 alebo o bufetový stánok v meste -- bude povinný spätne vykupovať tieto použité obaly, napriek tomu, že potravinársky obchod takýto zber nevratných obalov nikdy nevykonával a nie je na to vôbec prevádzkovo, personálne, technicky ani ekonomicky pripravený. Navyše tieto použité PET obaly predstavujú podľa vyjadrení odborníkov vážne hygienické riziko pre prevádzku potravinárskych predajní.
Zvýšené náklady
Podľa odborného odhadu nákladov, ktoré tento systém vyvolá, možno uvažovať, že do veľkých predajní bude treba inštalovať nákupné automaty na PET fľaše. Ide približne o 400 -- 1 000 veľkých prevádzok, pričom najlacnejší automat stojí asi pol milióna korún (tie, ktoré prijímajú rôzne tvary a veľkosti, stoja od 1,5 do 2 miliónov Sk). Iba tento náklad bude približne 600 miliónov až 1,2 miliardy Sk, podľa zvoleného typu zariadenia. Ďalšie investičné náklady si vyžiadajú stavebné úpravy existujúcich prevádzkových priestorov, rozšírenie skladov v prevádzkach a podobne.
Sumárne môžu dosiahnuť v obchode náklady veľkých prevádzok investície asi 1 -- 2 miliardy Sk a odhadované ročné prevádzkové náklady 150 -- 200 miliónov korún.
Podstatne rozumnejšie a koncepčnejšie by bolo venovať pozornosť ekologickému riešeniu problému cez systém separovaného zberu komunálneho odpadu, ktorý je už rozvinutý, je jednoduchší, lacnejší a ekonomicky neporovnateľne efektívnejší. Zbierať odpad z PET fliaš nepochybne treba, treba sa však usilovať o jeho maximálnu recykláciu.
Európske skúsenosti
Smernica 94/62/EC o obaloch a odpadoch z obalov ponecháva členským krajinám EÚ voľnosť pri výbere systému hospodárenia s odpadom z obalov, rešpektujúc lokálne špecifiká. Stanovila pre všetkých 15 členských štátov EÚ ciele zhodnotenia a recyklácie, ktoré by pristupujúce krajiny mali splniť do piatich rokov. Nestanovuje spôsob dosiahnutia cieľov, preto pri jej uplatnení v rôznych krajinách sa vyvinulo viacero systémov. Všetky majú však určité spoločné charakteristiky -- sú založené, riadené a financované zodpovednými subjektmi a ich spoločným menovateľom je obec.
Prevencia vzniku odpadov a motivácia s cieľom vyššieho využitia sú najlepšie dosahované vtedy, ak sú v systéme zapojení hlavne výrobcovia -- teda tí, ktorí plnia a balia do obalov. Medzi najefektívnejšie systémy sa považujú tie, ktoré sú organizované v priamej spolupráci obcí a priemyselných výrobcov. I z hľadiska vplyvu na ekonomiku, spotrebiteľské ceny, environmentálneho povedomie obyvateľstva sa ako najvhodnejšie riešenie pre Slovensko javí model integrovaného nakladania s komunálnym odpadom, t. j. ak systém zberu odpadov z obalov je súčasťou separovaného zberu v obciach. Navrhovaný systém, budovaný zdola, predpokladá transparentné smerovanie prostriedkov na jasného adresáta -- obce a jasný predmet -- rozvoj zberu a separácie. Rozdeľovanie prostriedkov nebude zamerané na projekty, ale podmienené merateľnými hodnotami -- množstvom vyseparovaného odpadu z obalov, odovzdaného na recykláciu alebo zhodnotenie.
Návrh v súlade s reformou
Príspevky priemyslu na ekologickú likvidáciu odpadu tak budú smerovať tam, kde sa s komunálnym odpadom hospodári, teda na obce, ktoré separovaným zberom vytvoria zhodnotiteľné druhotné suroviny. Tento návrh je aj v súlade s reformou verejnej správy, prostredníctvom ktorej sa presunuli kompetencie smerom na obce. V praxi to znamená zainteresovanie občana -- spotrebiteľa a jeho priame motivovanie na zapojenie sa do zberu druhotných surovín.
Takéto riešenie by bolo administratívne najjednoduchšie, najlacnejšie a najtransparentnejšie a dávalo by všetkým zainteresovaným v tejto činnosti rovnaké podmienky. Navyše sa zavedenie tohto systému dá zladiť so zákonnou povinnosťou pre výrobcov, najneskôr od 1. januára 2006 označovať všetky nevratné obaly pojmom "návratný obal" a tým zamedziť chaosu spojenému s predčasným plošným zavedením zberu PET fliaš, ktorý by vyvolal vážne problémy vo výrobe nealkoholických nápojov, v ich predaji a najmä v zbere tejto suroviny.
Výkupne fungujú
Významné je, že už v súčasnosti fungujú vo viacerých mestách a obciach výkupne -- strediská pre separovaný zber odpadu a ich počet sa bude zrejme rozširovať. Je nemysliteľné, že tieto výkupné strediská, ktoré túto činnosť už vykonávajú, majú na jej rozvíjanie potrebné skúsenosti a predpoklady, by mali byť z nej vyradené a namiesto toho by sa mala za extrémnych nákladov budovať sieť výkupných stredísk v obchodoch.
V tomto čase treba problém ešte raz dôkladne odborne posúdiť, na základe všetkých kritérií novelizovať zákon o obaloch a zaviesť transparentný a najlacnejší separovaný zber. Dosiahli by sme tak aj stanovený ekologický cieľ -- do roku 2007 splniť ciele recyklácie, ktoré požaduje Európska únia, ale pri neporovnateľne nižších nákladoch.