Úpadok a predĺženie

Pred vysvetlením tohto pojmu treba definovať obsah jemu významovo predchádzajúcich slov dlžník a predĺženie. Slovo dlžník v obchodnozáväzkových vzťahoch má vždy charakter pôvodcu alebo jeho nástupcu uznaných, preukázateľných, resp. súdom či iným orgánom potvrdených dlhov voči veriteľovi, pričom môže ísť o fyzickú alebo právnickú osobu. Slovo dlžník je obsažne používané v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku, najčastejšie však v zákone o konkurze a vyrovnaní (ZKV) č. 328/91 Zb. v znení neskorších predpisov, a tam má širší význam než slovo úpadca. Úpadca je dlžníkom aj počas konkurzu až do konečného usporiadania vzniknutých dlhov konkurzným konaním, dokonca aj po ňom, keď po konkurze opäť nastúpi likvidácia zostávajúceho majetku, až po výmaz podniku, spoločnosti z obchodného registra. Ani po tomto slovo dlžník nemusí stratiť svoj význam, ak nastúpi vymáhanie dlhov v občiansko-súdnom alebo trestnom konaní.

Predĺženie - znamená doslova, že podnik (podnikateľsky orientovaná fyzická či právnická osoba) má viac dlhov než majetku, t. j. svojím správaním si spôsobil "predĺženie". V praxi to znamená, že má tzv. "záporné" obchodné imanie, t. j. že obchodný majetok (podľa § 6 Obchodného zákonníka) po odpočítaní záväzkov vzniknutých podniku v súvislosti s podnikaním má zápornú hodnotu. Matematicky to možno znázorniť i takto:
A - CZ < 0 A = aktíva podniku
A < CZ CZ = cudzie zdroje

Samotné predĺženie vždy nemusí byť dôvodom úpadku podniku, pokiaľ jeho obdobie nie je permanentným a dlhodobým a podnik nájde vnútorné či vonkajšie zdroje na zmobilizovanie svojej podnikateľskej činnosti. (Prakticky každý, i ten najsolventnejší podnik môže byť v istom krátkom či dlhšom časovom období - týždeň, mesiac, štvrťrok - v predĺžení zapríčinenom výkyvom hospodárenia v závislosti od sezónnej výroby, kurzu slovenskej meny či meny, v ktorej sa obchoduje, krátkodobými problémami vo výrobe, odstávkami výroby pre rekonštrukciu liniek a pod.). Naopak, existujú formy zakrývania skutočného a trvalého predĺženia podnikov, ktoré porušovaním zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z. z., skrývajú tento objektívny fakt a spôsobujú škody veriteľom.

Medzi takéto formy patria:
* nadhodnocovanie nakúpených cenných papierov a vkladov
* nereálne ohodnotenie stálych aktív (budovy, pozemky, stroje, investície a i.)
* umelé nadhodnotenie nebonitných, neexistujúcich pohľadávok a nerealizovanie ich povinných účtovných oprávok
* nadhodnocovanie dubióznych zásob, chyby v inventarizácii majetku
* skreslené údaje o časovom rozlíšení a i.

Predĺženie definuje živnostenský zákon § 79/1, Obchodný zákonník § 72/2 a ZKV v § 1 ods. 3 a rozvádza jeho definíciu v § 4 ods. 5, že dlžník zastavil platby a predpokladá sa, že nie je schopný plniť svoje záväzky, čo však nie je úplne výstižné a chýba tam dovetok - a je predpoklad jeho predĺženia. Predĺženie je nutné účtovne dokázať, a to buď priamo dlžníkom v jeho účtovnej - riadnej či mimoriadnej účtovnej závierke, rešpektovaním zákona o účtovníctve alebo overením jeho obchodných kníh nezávislým audítorom podľa zákona č. 466/2002 Z. z. či definovaním tohto stavu inými oprávnenými orgánmi (správca dane, súdny znalec a pod.).

Dve úrovne úpadku
Slovo "úpadok" využíva v našom právnom systéme uplatňovanom v podnikateľskom prostredí iba zákon o konkurze a vyrovnaní a sčasti ho preberá Obchodný zákonník, keď v § 254/2c hovorí: keď majetok úpadcu nepostačuje na úhradu, čo je v podstate prevzaté znenie § 13 ods. 1 ZKV. Úpadok má však dve úrovne. Prvá úroveň úpadku je predpokladaný úpadok (alebo nasvedčovanie úpadku podľa § 4 ods. 5 ZKV), pričom slovo úpadok nie je možné opodstatnene používať (tu ho chybne aplikuje i zákonodarca v § 2 ods. 1, pričom zreteľne ide o jeho význam v polohe predpokladaného úpadku, čo potvrdzuje významovo i § 58 ods. 5g ZKV, a v § 1 ods. 2). Úpadok je oprávnené konštatovať až dňom právoplatného vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, podľa § 1 ZKV. Až týmto dňom je možné hovoriť o úpadku a jeho právnom subjekte - o úpadcovi (t. j. fyzickej či právnickej osobe v podnikateľskom prostredí). Predpokladaný úpadok sa však môže aj rýchlejšie zmeniť na jeho definitívnu fázu - úpadok iba v tom prípade, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podá sám dlžník (podľa § 4 ods. 2 ZKV) a definícia jeho úpadku je aktuálna dňom doručenia jeho návrhu na konkurzný súd, teda úpadok týmto osvedčuje sám dlžník a týmto sa stáva ihneď aj úpadcom. Úpadok podniku je taký ekonomicko-právny stav podniku, na ktorý bol právoplatne vyhlásený konkurz podľa ZKV a podnik sa tým stal úpadcom, ktorý má viac veriteľov, ktorým nebol 30 dní po lehote splatnosti plniť svoje záväzky a bol v čase vyhlásenia konkurzu v preukázateľnom predĺžení.