Prevádzka týchto spoločností bude v regionálnom rozsahu a bude pokrývať veľké mestá aj malé obce. Charakter a štruktúra týchto spoločností by mali mať na zreteli predovšetkým efektívne využívanie zdrojov a záujmy konečných užívateľov - občanov.
Skúsenosti z iných krajín môžu byť pre Slovensko dobrým ponaučením. Napríklad pred privatizáciou mali mestá a obce v Českej republike možnosť voľby z rôznych inštitucionálnych modelov, vrátane lokálne riadených "verejných podnikov". Rozsiahle skúsenosti z mnohých krajín sveta ukazujú, že mestá a obce na Slovensku majú možnosť výberu z mnohých prevádzkových variantov.
Vodárenská infraštruktúra mestám a obciam
Mestá a obce Slovenska dostávajú v súčasnosti zodpovednosť za dodávku pitnej vody, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd. V zmysle uznesení vlády č. 35/2001 a 217/2001 sa majetok štátu vo forme akcií (vlastníctvo štátnych podnikov VaK) bezodplatne prevedie na mestá a obce, pričom v tomto procese sa vytvorí sedem vodárenských spoločností, ktorých hranice korešpondujú so súčasnou štruktúrou vodárenských a kanalizačných sietí.
Očakáva sa pritom, že počas transformácie majetku (ale aj určitý čas po transformácii) budú prevádzku týchto vodárenských spoločností zabezpečovať súčasné vedenie štátnych podnikov VaK.
Nové vodárenské spoločnosti budú akciové spoločnosti s vlastníckym podielom miest a obcí podľa počtu obyvateľov. Tieto nové spoločnosti majú stanovy, ktoré riadia vnútorných chod spoločnosti; tieto stanovy sa však môžu zmeniť po prevode na mestá a obce na valnom zhromaždení spoločnosti.
Všetky existujúce slovenské vodárenské spoločnosti (okrem Bratislavy) majú záporný, resp. nulový hospodársky výsledok. Navyše sú v nevýhodnej východiskovej situácii, pretože bola zanedbaná dlhodobá údržba a obnova infraštruktúry a sietí. Súčasný majetok vodárenských spoločností na Slovensku predstavuje asi 450 eur na obyvateľa a priemerný vek sietí môže byť asi 30 - 40 rokov. Moderné spoločnosti majú majetok viac ako 1 000 eur na obyvateľa a tento majetok je udržiavaný aktívnym programom výmeny, opráv a údržby sietí.
Hlavná úloha miest a obcí v súčasnosti bude obnova existujúcich sietí, rekonštrukcia čistiarní odpadových vôd, zvýšenie percenta napojených obyvateľov a, samozrejme, zodpovedné poskytovanie služieb na modernej úrovni obyvateľstvu v regióne.
Majú mestá a obce možnosť voľby?
Majú mestá a obce na Slovensku po ukončení transformačného procesu možnosť voľby spôsobu ako modernizovať poskytovanie služieb? Musí sa poskytovanie týchto služieb privatizovať?
Slovensko je jednou z mála krajín strednej a východnej Európy, kde sa ešte neukončila transformácia majetku (ani privatizácia technickej infraštruktúry vo vodárenskom sektore). Privatizácia (ako jedna z možností) mala v tomto sektore na Slovensku doteraz iba malý vplyv. Trenčianske vodárne a kanalizácie uzavreli 20-ročnú nájomnú - prevádzkovú zmluvu s francúzskou spoločnosťou Ondeo (od roku 1999), ktorá zabezpečuje služby asi pre 150 000 obyvateľov.
Spoločnosť Veolia (predtým Vivendi Water) Slovensko ohlásila záujem o vstup do štyroch slovenských vodárenských spoločností, čím chce dosiahnuť 45-percentný podiel na slovenskom trhu, podobne ako v Českej republike. Hall, D. (March 2003) Financing Water for the World - an Alternative to Guaranteed Profits Paper presented to the World Water Forum. And Water Privatisation and Restructuring in C&E Europe (March 2003). PSIRU, London.
Ostatné medzinárodné spoločnosti vyjadrili svoj záujem vstúpiť na trh, ktorý zatiaľ možno považovať za "panenskú pôdu".
Jednako je však potrebné zvážiť aj iné aspekty. Prevod majetku sa nazýva transformácia. Tento názov je však iba obmedzené pomenovanie pre niečo, čo je vlastne procesom decentralizácie štátnej moci a jej prevodom na mestá a obce po štyridsiatich rokoch centrálneho plánovania.
Napríklad v meste Nitra sa zachovali pôvodné stanovy vodárenskej spoločnosti z roku 1942, ktoré môžeme aj z dnešného hľadiska považovať stále za celkom moderné. Personal communication from the Mayor of Nitra, 10/4/03.
Nová, demokratická úloha miest a obcí (mnohé z nich majú výsadné práva už od stredoveku) je pokračovať v ich zodpovednosti za služby pre občanov. Táto úloha musí byť však doplnená aj schopnosťou robiť rozhodnutia novým a demokratickým spôsobom, vrátane rozhodnutia o privatizácii - áno alebo nie.
Toto rozhodnutie by malo byť transparentné a občania by o ňom mali byť informovaní. Nemalo by slúžiť záujmom úzkych skupín. V kontrastnom rozdiele s Českou republikou má väčšina slovenských miest a obcí ešte možnosť voľby.
Na tomto mieste je potrebné uviesť, že zvyšovanie úrovne zodpovednej samosprávy miest a obcí môžeme považovať aj za integrálnu súčasť procesu zvyšovania úrovne občianskej spoločnosti na Slovensku.
| Typ manažmentu | Prevádzkovateľ | 1994 | 1995 | 1996 | 1997 | 1998 | 1999 |
| Verejný | Mestá / regióny | 1,489 | 1,621 | 1,716 | 1,803 | 1,848 | 1,841 |
| Súkromný | Súkromný | 1,784 | 1,908 | 1,993 | 2,050 | 2,100 | 2,100 |
| PPP | súkromno- verejné akciové spoločnosti | 1,734 | 1,812 | 1,963 | 2,014 | 2,076 | 2,101 |
| Priemer | Priemer pre všetky spôsoby | 1,689 | 1,799 | 1,910 | 1,974 | 2,015 | 2,049 |
Výhody a nevýhody privatizácie
Dôvody, ktoré sa udávajú pre rýchly postup v privatizácii vo vodárenskom sektore za posledné dve desaťročia, sú očakávania efektívneho manažmentu spoločností, ktorý príde so štýlom a kultúrou súkromných spoločností, ako aj očakávanie prílevu financií do spoločnosti. Niektoré mestské a obecné rady tiež môžu vidieť v privatizácii prostriedok, ako sa zbaviť zodpovednosti za poskytovanie služieb, ktoré im boli zverené. V konečnom dôsledku im však zákon nedovoľuje sa tejto zodpovednosti zbaviť.
Čo sa týka efektívnosti manažmentu, je veľká časť kritiky tradičného štýlu manažmentu poskytovania verejnoprospešných služieb oprávnená. Kultúra byrokracie, politické interferencie a prezamestnanosť sú celkom zrejmé vo vodárenskom sektore v mnohých krajinách.
Napriek tomu pohŕdanie verejnoprospešnými službami (aj keď veľmi rozšírené) nie je vždy celkom namieste. Napríklad vo Francúzsku dobre riadené a moderné mestské a obecné vodárenské spoločnosti majú ceny za vodné a stočné o 15 % nižšie v porovnaní so súkromnými spoločnosťami v tomto sektore. Poskytovanie služieb formou verejnoprospešných podnikov teda nemusí byť vždy neefektívne.
Vo všeobecnosti sa očakáva, že súkromný sektor prinesie do tohto sektora kapitál, ktorý je nedostatkový. To však nie je lacná záležitosť. Spoločnosti, poskytujúce financovanie v majetkovej oblasti, zvyčajne požadujú výnos 12 % plus. Pôžičky z bankového sektora spravidla požadujú výnos 7 % plus.
Slovo plus je kľúčový faktor pre súkromné spoločnosti, ktoré ním sledujú svoje obchodné ciele a snažia sa o maximalizáciu zisku. Spôsoby, opisované v literatúre, zahŕňajú zmeny vnútropodnikových cien a vnútorné dodávky a služby. Manažéri súkromných spoločností sú viac závislí od vlastníkov akcií ako od konečného spotrebiteľa.
Zmluvy so súkromnými vodárenskými spoločnosťami, ktoré sa zvyčajne uzatvárajú na 25 rokov, ponúkajú prevádzkovateľom zaručený výnos, ktorý je chránený pred inflačnými vplyvmi. Je však potrebná prísna a intenzívna regulácia, aby zabezpečila platnosť zmluvy v nezávislosti od budúcich programov kapitálových investícií.
Vstup súkromných spoločností do verejnoprospešných služieb je podporovaný aj niektorými bankami, ktoré uprednostňujú investičné projekty manažované medzinárodnými spoločnosťami pred priamymi pôžičkami mestám alebo obciam, ktoré im neposkytujú údajne (vymáhateľné) záruky, alebo môžu zlyhať pri splácaní pôžičiek.
Privatizácia veľkými medzinárodnými spoločnosťami má však aj svoje jasné riziká. Súčasné štúdie Svetovej banky poukazujú na niektoré z nich:
- "nezverejnené" a precenené projekty, zabezpečované sprostredkovateľmi a úplatkármi
- nízke vstupné tarify, ktoré sú následne zmenené podľa záujmov spoločnosti v monopolných podmienkach a
- odstúpenie spoločnosti od zmluvy, ak sa finančné podmienky stanú neatraktívne.
Obchodné ciele nevyhnutne zanedbávajú hľadisko sociálnej rovnosti, ktorá je podstatná pri zabezpečovaní verejnoprospešných služieb. Jedným zo základných politických hľadísk, ktorým podlieha koncepcia regionálnych vodárenských spoločností na Slovensku, je možnosť krížových dotácií medzi "bohatšími" mestami a chudobnejšími menšími obcami v regióne. Táto možnosť sa stratí, ak sa väčšie a solventnejšie obce rozhodnú z vodárenských spoločností vystúpiť.
Skúsenosti z Českej republiky sú preto pre Slovensko veľmi závažné. Dve tretiny českých podnikov VaK sú v súčasnosti v súkromných rukách, dominantný podiel majú spoločnosti Ondeo a Veolia (predtým Vivendi), zvyšok je vlastnený mestami a obcami. Jednou z obchodných stratégií, ktorá je často kritizovaná, je získanie kontroly nad väčšinou akcií jedného alebo viacerých najväčších miest v regióne. Prostredníctvom týchto miest potom získavajú vplyv aj nad menšími mestami a obcami.
Anglian Water (UK), ktorá vlastní tri vodárenské spoločnosti v Čechách, oznámila (október 2002), že odpredá svoje medzinárodné prevádzky, ktoré nie sú v súlade s hlavnou obchodnou líniou firmy, vrátane tých z Českej republiky. Medzičasom však oznámili aj svoj záujem o vstup do slovenského vodárenského sektora. TREND firmy (3rd April 2003) Bratislava, Sk.
Verejnoprospešná forma riadenia vo vodárenskom sektore
Vo väčšine európskych krajín sú vodárenské podniky v rozhodujúcej miere vo vlastníctve miest a obcí a väčšina finančných zdrojov pre dlhodobé investície pochádza z tradičných zdrojov - bánk, poisťovní a penzijných fondov. Tie vyžadujú bezpečnosť výnosov a sú spokojné aj s nižšou mierou zisku, čo je podstatná vlastnosť verejnoprospešných vodárenských podnikov.
Mestské vodárenské spoločnosti môžu byť prevádzkované ako priame mestské oddelenie, alebo ich prevádzka môže byť zverená poloautonómnej prevádzkovej spoločnosti, ktorá môže mať rozličné podoby. Blokland M., Braadbaart O. & Schwartz K. (Ed.) Private Business, Public Owners - Government Shareholdings in Water Enterprises. (2000) Pubs. Min of Housing, Netherlands:
Umožnenie vrcholným manažérom podieľať sa na efektívnom riadení a rozhodovaní je kľúčovou otázkou efektívneho manažmentu v oblasti verejnoprospešných služieb. Rozličné inštitucionálne formy, ktoré sú opísané vyššie, majú za cieľ zabezpečiť rovnováhu medzi nezávislým vedením spoločností (ktoré pokladáme za raison d'#234#tre, základný princíp, pre voľbu súkromnej spoločnosti) a politickú zodpovednosť za služby, ktoré musia zohľadňovať aj sociálne a verejné potreby.
| Možné formy správy mestských vodárenských spoločností: | |
|
Typ podniku |
Krajina |
| Administratívne oddelenie alebo poloautonómne „regies“ | Holandsko; „regies“ vo Francúzsku |
| Verejné korporácie | „Stadtwerke“ v Rakúsku, Nemecku; „aziende“ v Taliansku |
| Spoločnosti s ručením obmedzeným (100 % vo vlastníctve verejnej správy) | Holandsko, Švédsko |
Vzťah medzi vlastníkmi, ktorými sú mestá a obce a manažérmi vodárenských prevádzkových spoločností, môže byť rôzny, v závislosti od politických a administratívnych požiadaviek spoločnosti. Nezávislosť správnych orgánov by mala byť zaručená štatútom municipálnej spoločnosti a členovia správnych orgánov by mali reprezentovať široké spektrum záujmov konečných užívateľov.
Napríklad v USA je koncepcia verejnoprospešných služieb rozšírená vo väčšine štátov, pričom mesto (obec) menuje nezávislú dozornú radu, ktorá dohliada na činnosť spoločnosti. V Holandsku existuje podobné usporiadanie, nazývané súkromné podnikanie, verejní vlastníci a tieto spoločnosti, ktoré sú podľa zákona neziskové, poskytujú efektívne služby takmer všetkým obyvateľom krajiny.
Možnosti voľby týchto alebo podobných usporiadaní majú v súčasnosti mestá a obce na Slovensku. Myslíme si, že mnoho zo súčasných vedúcich pracovníkov VaK (resp. vodárenských spoločností) môžu po absolvovaní príslušného manažérskeho školenia transformovať tieto štátne formy vodárenských spoločností a poskytovať služby na úrovni porovnateľnej s vyspelými Európskymi krajinami.
Skúsenosti zo Slovenska ukazujú, že podnikavý a iniciatívny manažment vodárenskej spoločnosti dokáže získať aj lacnejšie zdroje financií. SeVaK vykonal prieskum podmienok na získanie úveru v slovenských bankách a zistil, že úvery, poskytované týmito bankami, sú výhodnejšie ako úvery vo veľkých investičných bankách.
Rozhodovanie pre najlepšiu možnosť
Ak chcú mestá a obce na Slovensku zvážiť jednotlivé voľby, ktoré sa ponúkajú, musia najprv získať fakty a až potom sa rozhodnúť na základe kritérií pre voľbu budúceho spôsobu prevádzky vodárenských spoločností.
Vlastníctvo majetku alebo prevádzkovanie v rukách súkromnej spoločnosti, ktoré je možno v súčasnosti jednou z dominantných myšlienok v priebehu transformácie vodárenských spoločností, nie je nevyhnutne najlepšou voľbou pre Slovensko. Rastúce dôkazy vo viacerých krajinách poukazujú na fakt, že bez prísnej a efektívnej regulácie môže byť privatizácia majetku v skutočnosti proti dlhodobým záujmom občanov.
Kľúčovou úlohou v tomto rozhodovacom procese je otvorený postup a zainteresovanie širokého rámca skupín obyvateľov, ako aj informovaných jedincov z radov spotrebiteľov. Takýmto spôsobom môžu občania dosiahnuť rovnováhu medzi sociálnou a politickou zodpovednosťou a hľadiskom efektívnosti.
Projekty financované EÚ
Získanie širších informácií v oblasti riadenia verejnoprospešných podnikov môžu čitatelia nájsť na inernetových stránkach. Uvedené sú výskumné úlohy, ktoré sú financované z fondov EÚ.
Watertime (Univerzita v Greenwichi, Londýn SE10 9LS, UK): výskumný projekt o možnostiach verejných/súkromných organizácií vo vodohospodárskom sektore a možnostiach voľby. E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
PRINWASS (Univerzita v Oxforde, UK): výskumný projekt zameraný na ekonomické a regulačné aspekty privatizácie vodného sektora. E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..