Rokovania o Rámci podpory Spoločenstva uzavrelo Slovensko úspešne. Dosiahol sa tým značný pokrok v oblasti pripravenosti na čerpanie prostriedkov z európskych fondov. Tento fakt uznala aj Európska komisia, jej spokojnosť sa pravdepodobne premietne aj do ďalšej hodnotiacej správy. Čo sa zmenilo v posledných mesiacoch, ako sa dá vysvetliť spokojnosť únie?
- Intenzívna práca, ktorú sme vykonali v posledných deviatich mesiacoch, priniesla svoje ovocie. Principiálne zmeny prebehli napríklad v oblasti zvýšenia počtu a kvality administratívnych kapacít, výrazne sa zmenil aj spôsob koordinácie. Vyvinuli sme enormné úsilie, aby sme odstránili nedostatky, ktoré boli prekážkou nášho pozitívneho hodnotenia, dopracovali sme všetky programové dokumenty, čiže operačné programy a Národný rozvojový plán, a začali sme pracovať na programových doplnkochĽudia z regiónov vám často vyčítajú, že sa informácie z Bratislavy nedostanú do regiónov. Ako riešite tento problém?
- Naše ministerstvo, ako riadiaci orgán pre štrukturálne fondy, vypracovalo Komunikačný akčný plán, v ktorom je definovaná štruktúra, ktorá pozostáva z približne 120 informačných bodov v regiónoch. Sú to regionálne rozvojové agentúry, úrady VÚC, samosprávy väčších miest, sieť úradov ministerstiev a Národného úradu práce. Táto sieť kontaktných bodov poskytuje prvotné informácie. Okrem toho organizujeme školenia pre týchto ľudí, aby boli schopní podať informácie, aj do regiónov chodíme dosť často. Prebudovali sme aj našu webovú stránku, na ktorej sa teraz nachádza oveľa väčšie množstvo priebežne aktualizovaných informácií. Výsledkom tejto kampane, ktorá už prebieha tri-štyri mesiace je, že v súčasnosti už máme toľko projektových zámerov pre ciele Národného rozvojového plánu, že ich hodnota prevyšuje čiastku, ktorú môžeme čerpať. Môžeme povedať, že základný cieľ kampane sa už napĺňa. Chcem však upozorniť na dve dôležité skutočnosti. Po prvé, že táto kampaň nie je určená pre širokú verejnosť. My sme v prvom rade povinní informovať potenciálnych konečných prijímateľov, a to sú samosprávy, malí a strední podnikatelia, tretí sektor, stavovské organizácie. Nie sú to "radoví" občania, oni totiž nepodávajú projekty. Práve preto je možné, že tá kampaň pre nich nie je veľmi zreteľná. Po druhé, až do ukončenia rokovaní s Európskou komisiou bola každá informácia len predbežná. Nemali sme garanciu, že sa to už nebude meniť, čo sa aj stalo. Len teraz môžeme hovoriť, že máme štruktúru opatrení a aktivít. Až teraz môžeme dať záväzné informácie o tom, na čo je možné robiť projekty, kto môže byť konečným prijímateľom. Podstatné je, aby si odborná verejnosť vážne uvedomila, že z charakteru informácií vyplýva, že "neležia na ulici", ale treba ich cielene hľadať. My pracujeme na tom, aby sme na to vytvorili všetky predpoklady.
Aký je zásadný rozdiel medzi predvstupovými a štrukturálnymi fondmi?
- Predvstupové nástroje sú programy Phare, ISPA a SAPARD. Po našom vstupe budeme môcť využívať tzv. štrukturálne fondy a Kohézny fond. Od predvstupových sa líšia najmä v cieľoch, ktoré sú definované v programových dokumentoch. Viditeľná zmena je, že projekty pre štrukturálne fondy sa podávajú v slovenskom jazyku a nie v anglickom, ako to bolo predtým. Kým sa o projektoch v rámci programov rozhodovalo v Bruseli, o projektoch pre štrukturálne fondy sa bude rozhodovať na Slovensku. To znamená, že celý proces bude pre našich občanov transparentnejší. Toto sú zásadné rozdiely, ale aj spôsob čerpania prostriedkov je odlišný. Celý systém je dosť zložitý a "prebyrokratizovaný", ale treba si uvedomiť, že ide o verejné zdroje, preto aj kontrola musí byť väčšia a všetko treba robiť prostredníctvom verejného obstarávania.
Aký bude pôsob financovania?
- Spolufinancovanie bude pre obdobie 2004 - 2006 veľmi výhodné pre samosprávy, lebo pri projektoch, ktoré budú podávať, bude im stačiť zabezpečiť 5-percentné spolufinancovanie a 95 percent nákladov budú môcť získať z európskych fondov a zo štátneho rozpočtu. Samozrejme, pre ziskové organizácie to naplatí. Tie môžu získať 35- až 45-percentné financovanie z fondov, ostatné si musia zabezpečiť samy. Ale na to sme vytvorili celkom slušné predpoklady v oblasti bankovníctva a garancií, takže spolufinancovanie by ani v ich prípade nemalo znamenať problém. Má sa zmeniť zákon o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého by pre neplatičov DPH bola táto daň oprávneným nákladom. DPH by teda neplatili z vlastných zdrojov, ale z európskych prostriedkov.
Čo bude prioritou po našom vstupe do EÚ?
- Peniaze sú rozdelené podľa priorít, opatrení a aktivít. V prvých troch rokoch našou ambíciou bude zabehnúť systém a zbierať skúsenosti. To znamená, že sa nechceme spúšťať do takých projektov, aké sme doteraz nerobili, ale chceme ísť cestou osvedčených projektov v oblasti cestnej, železničnej dopravy, životného prostredia a ľudských zdrojov, v oblasti rekonštrukcie budov. V poľnohospodárstve chceme ísť v šľapajach programu SAPARD. Našou ambíciou nie je robiť veci, ktoré sme doteraz neodskúšali. Potrebujeme zabehnúť celý systém štrukturálnych fondov. Na ostatné veci budeme mať čas po roku 2007. Naším prvoradým cieľom je zvýšenie úrovne HDP na obyvateľa z 50 na 54 percent. Druhým cieľom je, aby Slovensko zvládlo systém štrukturálnych fondov.
Aký je váš odhad, na koľko percent by sme mohli čerpať tieto prostriedky?
- Fond Phare sme čerpali v priemere nad 90 percent. Keby to bolo tiež nad 90 percent, bol by som spokojný. Pracujeme s vysokým pracovným nasadením, aby sme sa k tomuto pomeru čo najviac priblížili. Potrebujeme však aj podporu médií a aktívny prístup možných konečných prijímateľov.