Rakúska hospodárska komora združuje všetky rakúske podniky a firmy. Medzi jej hlavné úlohy patrí podpora ich zahraničnoobchodnej činnosti, na čo slúži sieť 70 zastúpení po celom svete. Jedno z nich vyvíja činnosť aj v Bratislave a jeho úlohou je podporovať a uľahčovať hospodárske vzťahy Rakúska a Slovenska. Zastúpenie vedie obchodný radca Veľvyslanectva Rakúskej republiky Mgr. Konstantin Bekos.
Rakúska hospodárska komora pôsobí na Slovensku od roku 1992. Čo všetko sa za ten čas zmenilo?
- Spočiatku tu naše hospodárstvo zastupovalo niekoľko obchodných firiem. V priebehu rokov počet rakúskych podnikov, etablovaných na Slovensku, prevýšil 1 500 a takisto sa niektoré slovenské firmy usídlili v Rakúsku. Po vstupe Slovenska do Európskej únie sa pôvodné čisto obchodné vzťahy zmenili na kooperáciu v európskom kontexte, k čomu patria predovšetkým technologická spolupráca, spájanie výrob, spolupráca vo výskume a vzdelávaní, jednoducho, hranice medzi nami prestali jestvovať. V tejto súvislosti sa zmenili aj úlohy nášho zastúpenia, vzrástli na dvojnásobok, máme plne digitalizované pracovisko s 10 zamestnancami. Na ilustráciu spomeniem, že keď sme začínali, mali sme ročne asi 900 kontaktov, teraz ich máme vyše 20-tisíc.
Ako by sa dal charakterizovať súčasný stav našich dvojstranných hospodárskych vzťahov?
- Veľmi sa zintenzívnili. V dôsledku zmien na Slovensku mnohé rakúske firmy reagujú a ponúkajú pre rozvíjajúce sa slovenské odvetvia svoje výrobky a služby, či už ide o dopravu, logistiku, špedíciu, ale aj kľúčové odvetvia, akými sú strojárstvo, automobilový, drevospracujúci a potravinársky priemysel. Teší ma skutočnosť, že sa na nás čoraz viac obracajú malé a stredné slovenské podniky, ktoré hľadajú partnerov v Rakúsku a ich prostredníctvom aj prístup na európsky trh. Sme tu na to, aby sme im pomohli.
Tieto činnosti sa naďalej sústreďujú predovšetkým na západnom Slovensku, aj keď jednou z našich úloh je rakúskym firmám zdôrazňovať, aby sa zaujímali aj o stredné a východné Slovensko. Tieto možnosti však závisia predovšetkým od vybudovania dopravnej infraštruktúry a preto, žiaľ, stále máme 85 percent firiem na západe krajiny.
Keď hovoríme o dopravnej infraštruktúre, ako pokračujú práce a kedy sa očakáva prestrihnutie pásky rakúskeho úseku prepojenia diaľnice so Slovenskom?
- V tejto chvíli nielen mňa hnevajú rôzne obmedzenia a obchádzky na cestách v oblasti Jarovce - Kittsee, ale na druhej strane ma to teší, lebo vidím, že práce pokračujú podľa harmonogramu, takže koncom roka 2007 by malo byť toto prepojenie otvorené. Ďalším pozitívnym znamením je, že rakúske železnice prehodnotili svoje investičné plány a spoločný dopravný uzol s oblasťou Bratislavy chcú vytvoriť už v roku 2008, hoci pôvodne to malo byť až v rokoch 2009 - 2010. Veľký vplyv bude mať aj spolupráca obidvoch letísk, lebo sa čoskoro vybuduje infraštruktúra spájajúca obidve letiská, čo tiež prinesie rýchle spojenie medzi obidvoma hlavnými mestami.
Čo pre Rakúsko môže znamenať skutočnosť, že Slovensko sa dostáva medzi európske automobilové veľmoci?
- Nič lepšie sa nám nemohlo prihodiť, lebo už sme ťažili zo susedstva s Nemeckom a Talianskom, ktoré sú svetové automobilové veľmoci. Rakúsko vždy istým spôsobom patrilo medzi priekopníkov automobilizmu. V súčasnosti v tomto odvetví vyvíja činnosť vyše 700 firiem, ktoré dávajú prácu 180-tisíc zamestnancom. Vychádzajúc z toho, Slovensko je pre nás logickým partnerom na spoluprácu.
Čo by ste poradili slovenským podnikateľom a investorom, ktorí by chceli podnikať v Rakúsku a čo slovenským záujemcom o prácu u vás?
- Čas je tu dôležitým faktorom, a preto by som odporúčal zaujímať sa o rakúsky trh čím skôr. Pre niektoré odvetvia jestvujú prechodné obmedzenia a pravidlá, ktoré treba dodržiavať. Radi budeme o nich informovať. Jedno je však isté, že slovenskí podnikatelia sú u nás srdečne vítaní, rovnako ako rakúski na Slovensku.
Sme dva susedné národy so spoločnou históriou, odkázané aj dnes na čo najužšiu spoluprácu. V čom vidíte perspektívy jej ďalšieho rozvoja? Ako rakúske hospodárske kruhy vnímajú možnosti budúcej regionálnej spolupráce v podunajskom priestore?
- Ďalší rozvoj bude veľmi intenzívny. Myslím si, že Rakúsko a Slovensko si musia nájsť spoločnú úlohu v rámci Európskej únie a tiež možnosti spolupráce pri získavaní ďalších trhov, akými budú Ukrajina, Bielorusko a ostatné krajiny bývalého ZSSR.
Za významný považujem rozvoj v oblasti výskumu a vzdelávania. Na Slovensku je to program Minerva. Treba v tejto oblasti vybudovať silné prepojenie vrátane transferu know-how. Máte veľmi vzdelanú mládež a nie je možné, aby odchádzala do zahraničia. Musíme vytvoriť podmienky, aby si nachádzala uplatnenie v tomto regióne. Ponúkli sme už konkrétnu pomoc, napríklad Technická univerzita vo Viedni môže poskytnúť konkrétne poznatky pri budovaní preduniverzitného vzdelávania, osobitne pre automobilový priemysel.
Pojem regionálnej spolupráce v našej oblasti je rýdzo politický. Hospodársky sa už dávno uskutočnila. Jediné, čo musíme rýchle urobiť, je vybudovanie infraštruktúry, digitálnej, cestnej a železničnej, pretože to sú tepny, ktoré napájajú krvný obeh hospodárstva, ako aj ďalší rozvoj bilaterálnych hospodárskych vzťahov.
StoryEditor