Snaha rozvíjať región by sa mala začať od zmeny myslenia politikov a ďalšieho približovania legislatívy. Aj takýto záver by sme mohli vyvodiť z diskusie počas konferencie k projektu zameraného na podporu trhu práce medzi Viedňou, Bratislavou a Trnavou. Uskutočnila sa začiatkom mája vo Viedni.
Aktérom všetkých podobných tzv. cezhraničných projektov financovaných zo spoločných európskych zdrojov by malo ísť predovšetkým o vytváranie podmienok na budovanie silného spoločného konkurencieschopného regiónu. Budú však čeliť ešte niekoľko rokov problému obmedzenia voľného pohybu pracovných síl.
Spoločná stratégia
Pozitívnymi krokmi v oblasti rozvoja spolupráce týchto regiónov, ktoré sa podnikli od vstupu Slovenska do Európskej únie, sú najmä dosiahnutie zvýšenej vzájomnej informovanosti, nadinštitucionálnej spolupráce a získanie skúseností zo spoločných projektov. Počiatočná skepsa bola prekonaná a všetkým je zrejme jasné, že jeden od druhého sa má čo naučiť. Ďalším krokom by malo byť vytvorenie spoločnej stratégie s náležitou pozornosťou venovanou aj spoločnému trhu práce.
Úspešným pilotným projektom v rámci pracovného trhu oboch susedných krajín bola výmena učňov z oblasti komunikačnej techniky a automobilového priemyslu v roku 2005. Takáto výmena študentov bude pokračovať aj v tomto roku. Aj v tomto prípade môžeme klásť na prvé miesta otázku vzdelávania. Uznávanie nadobudnutého vzdelania na oboch stranách by tiež zjednodušilo prispôsobenie legislatívy a zohľadnenie praktických potrieb regiónu v procesu vzdelávania. Aj keď v niektorých profesiách ostáva prvoradý problém jazyková bariéra. Na Slovensku môžeme čerpať najmä zo skúseností rakúskych kolegov v oblasti tvorby a fungovania tzv. klastrov.
Spolupráca podnikov
Malé a stredné podniky podľa viceprezidenta viedenskej Hospodárskej komory Michaela Hochenegga zatiaľ dostatočne neprofitujú z rozvoja regiónov Viedne a Bratislavy. Väčšie podniky pritom vytvárajú príležitosti na presun menších subdodávateľov a vytváranie spoločných podnikov v regióne, ktoré by konkurovali aj globálne, napríklad aj regiónom v Ázii.
Ochrana trhu práce
Vedúci sekretár Rakúskeho odborového zväzu Richard Leutner obhajoval potrebu prechodných obmedzení na ochranu pracovného trhu v Rakúsku z dôvodu zachovania rastu miezd a postupnej prípravy rakúskych zamestnancov na otvorenie trhu. Verejné investície chýbajú však v oblasti vzdelávania, ako aj v oblasti budovania infraštruktúry. Trochu kontroverzným tvrdením je údaj o zámeroch dodatočne zaviesť obmedzenia aj v krajinách ako je Veľká Británia.
Thomas Oliva z Priemyselného zväzu Viedeň upozornil na fakt, že rok skončenia prechodných obmedzení nie je ďaleko a je načase ujasniť si spoločné predstavy cieľov, modelových situácií, ktoré môžu v regióne nastať, a konkrétnych spoločných činností. Je čas presadzovať spoločne pozitívne ciele. Toto obdobie je skôr obdobie čakania. Možno si ešte celkom neuvedomujeme význam toho, čo máme spoločné a potrebu využitia spoločnej stratégie na konkurenčný boj v globálnom meradle. Čakáme a obhajujeme ochranné opatrenia.
Vyrovnávanie rozdielov
Podľa riaditeľky Bratislavskej regionálnej Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory existuje stále rozdiel v myslení. Rakúski podnikatelia hľadajú lacné pracovné sily. Pritom na Slovensku boli potrební aj odborníci z Rakúska, avšak napríklad z dôvodu nedobudovanej dopravnej infraštruktúry nebola spolupráca možná.
Viceprezident Konfederácie odborových zväzov SR Eugen Škultéty rešpektuje prechodné obmedzenia trhu práce ako dohodu. Otázka mobility pracovných síl je však problémom aj v rámci jednotlivých regiónov vo vnútri krajín, nehovoriac o migrácii za prácou do susedného dolnorakúskeho regiónu. Úlohu odborov vidí v informovaní a vzdelávaní o právach a povinnostiach, ako aj určení cieľových skupín na vzdelávanie. Problém vidí v cene práce. V budúcnosti by mala byť zohľadnená prítomnosť vysokokvalifikovaných odborníkov v Bratislave a nemalo by sa hovoriť len o lacnej pracovnej sile. Viceprezident hospodárskej komory Hochenegg však pripomenul, že cieľ je vytvoriť rovnaké podmienky v spoločnom regióne aj pre bežných radových robotníkov.
Zmeny legislatívy
Na ďalší rozvoj jednotného európskeho trhu treba naďalej prehodnocovať platné smernice o vysielaní zamestnancov, o cezhraničnom poskytovaní služieb a pod. V národnej legislatíve Rakúska a Slovenska môžu zmeny podnietiť jednotliví zástupcovia podnikateľov a odborov. Na základe prijatých zákonov bude možné vytvoriť aj potrebný inštitucionálny rámec rozvoja regiónu a spoločného trhu práce.
Pripraviť a vzdelávať treba tak zamestnancov, ako aj malých a stredných podnikateľov. Hlavným dôvodom na investovanie v regióne neostane nízka cena práce. Úroveň znalosti cudzích jazykov v regióne, fyzické hranice alebo dopravná infraštruktúra sa už nejavia ako najvýznamnejšie bariéry. Nie je nutné polemizovať ani o tom, že prechodné obmedzenia sú vecou dohody. Dozaista však udržujú a možno zväčšujú psychologickú bariéru obyvateľov rakúskych a slovenských prihraničných regiónov.
StoryEditor