Elektrotechnika silnie. Je otázne, či na správnych miestach

Elektrotechnický priemysel si vydobyl v slovenskom priemysle významné a nezastupiteľné miesto. Pritom ešte na začiatku transformačného obdobia sa považoval za odvetvie bez žiadnej perspektívy ďalšieho rozvoja, pretože za svetovými trendmi Slovensko zaostávalo a nemalo šancu ich dobehnúť.
V súčasnosti elektrotechnický priemysel predstavuje jedného z najväčších zamestnávateľov v spracovateľskom priemysle, ako aj tvorcu druhého najväčšieho podielu pridanej hodnoty priemyselnej výroby. Od roku 2000 rástol najrýchlejšie spomedzi všetkých odvetví priemyselnej výroby a má na Slovensku vytvorené predpoklady pre ďalší rýchly vývoj - toto odvetvie totiž predstavuje významného dodávateľa pre automobilový priemysel. Súčasne sa však treba zamerať aj na iné "neautomobilové" výroby. Taktiež je nutné orientovať sa na nové technológie a nezameriavať sa na výrobu technológií na konci výrobného cyklu.
Pridaná hodnota, produktivita a produkcia
Elektrotechnický priemysel si udržiava vysoký podiel pridanej hodnoty na celkovom spracovateľskom priemysle. Po výrobe kovových výrobkov predstavuje odvetvie s druhou najvyššou tvorbou pridanej hodnoty. Navyše sa od roku 2002 zvyšuje taktiež dynamika rastu pridanej hodnoty v tomto odvetví. V roku 2002 bol medziročný rast 5 percent, v roku 2003 už 6,2 a v nasledujúcich rokoch 10,6 a 12,6 percenta. Priemerný rast pridanej hodnoty v elektrotechnickom priemysle v rokoch 2001 až 2005 (8,5 percenta) radí toto odvetvie na tretie miesto spomedzi odvetví spracovateľského priemyslu, za výrobu ropných produktov a koksu a odvetvie výroby dopravných prostriedkov.
Miera pridanej hodnoty v odvetví sa však už nevyvíja tak dobre. Od roku 2001 poklesla z 31 na súčasných 17,4 percenta. Tento údaj svedčí o pomerne vysokej náročnosti výroby, teda o nízkej sofistikovanosti výroby. Tento jav potvrdzuje prevažný charakter výroby elektrotechnického priemyslu, ktorý je zameraný vo veľkom rozsahu iba na výrobnú fázu produkcie.
Aj z hľadiska vývoja produktivity práce na zamestnanca (pozorovaná ako pridaná hodnota na zamestnanca) na tom elektrotechnický priemysel nie je najlepšie. Hodnota vytvorenej pridanej hodnoty na zamestnanca je viac ako 27 percent pod priemerom v spracovateľskom priemysle a od roku 2002 sa zaostávanie zvýšilo o 5,9 percentuálneho bodu. V elektrotechnickom priemysle došlo v rokoch 2001 až 2005 k najnižšiemu kladnému nárastu produktivity práce v spracovateľskom priemysle (v niektorých odvetviach došlo aj poklesu produktivity práce - v textile, spracovaní dreva, výrobe papiera a vo výrobe chemických výrobkov).
Na druhej strane elektrotechnický priemysel patrí k najrýchlejšie rastúcim odvetviam v slovenskom hospodárstve, aspoň čo sa týka rastu produkcie. Index priemyselnej produkcie bol vlani až o 120 percent vyšší ako v roku 2000. Samotný spracovateľský priemysel presahuje svoju úroveň z roku 2000 o 41 percent.
V tempách rastu priemyselnej produkcie medzi jednotlivými pododvetviami elektrotechnického priemyslu existujú výrazné rozdiely. Kým produkcia zdravotníckych a optických prístrojov sa od roku 2000 zvýšila o 55 percent, produkcia rádiových, televíznych a spojovacích zariadení je vyššia o 175 percent. Podobne rýchlo rástla aj produkcia v zostávajúcich dvoch pododvetviach - výroba kancelárskych strojov a počítačov sa zvýšila od roku 2000 o 122 percent a výroba elektrických strojov a prístrojov o 119 percent.
Zamestnanosť a priemerné mzdy
Elektrotechnický priemysel patrí medzi skupinu šiestich odvetví spracovateľského priemyslu, v ktorých kontinuálne rastie počet zamestnancov. Od roku 2001 vzrástol počet zamestnancov o 32 percent, čo je tretí najrýchlejší rast počtu zamestnancov v celom spracovateľskom priemysle. Rýchlejšie už počet zamestnancov rástol iba v spracovaní dreva a vo výrobe z gumy a plastov, teda v produkcii, na ktoré má Slovensko jednak veľmi dobré predpoklady (v prvom prípade), a rovnako v odvetví, ktoré úzko súvisí s rozvojom automobilového priemyslu.
Vývoj v jednotlivých pododvetviach elektrotechnického priemyslu je však mierne rozdielny, hoci pri všetkých sme zaznamenali nárast počtu zamestnancov. Najväčší príspevok k rastu zamestnanosti bol v odvetví výroby elektrických strojov a prístrojov - až 23 percentuálnych bodov. Ak by sa teda počet zamestnancov v ostatných pododvetviach nezmenil a vzrástol by iba v tomto odvetví, tak by sa zamestnanosť v elektrotechnickom priemysle zvýšila o 23 percent. V ostatných troch pododvetviach príspevok k rastu zamestnanosti nedosiahol ani 5 percentuálnych bodov.
Vlani pracovalo v elektrotechnickom priemysle 79 261 zamestnancov (podľa štatistického výkazníctva), čo predstavuje druhý najvyšší počet v rámci spracovateľského priemyslu hneď po výrobe kovov a kovových výrobkov. Pri porovnaní na základe len podnikov s 20 a viac zamestnancami je elektrotechnický priemysel najväčší zamestnávateľ v rámci spracovateľského priemyslu. Najväčší podiel na danom počte zahŕňa práve zamestnancov vo výrobe elektrických strojov a prístrojov, ktorých je až 68 percent z celkového počtu.
Priemerná mzda v elektrotechnickom priemysle bola vlani 17 032 Sk (podľa štatistického výkazníctva) a oproti predchádzajúcemu roku sa nominálne zvýšila o 1,9 percenta. Aj v roku 2005 bola mzda v elektrotechnickom priemysle nižšia ako priemerná mzda v národnom hospodárstve, v priemysle, ako aj v spracovateľskom priemysle.
Zahraničný obchod
Zlepšovanie výsledkov zahraničného obchodu s výrobkami elektrotechnického priemyslu, začaté v roku 2004, sa potvrdilo aj vlani. Váha týchto výrobkov pritom na zahraničnoobchodnej výmene stále rastie.
Podiel komodít elektrotechnického priemyslu na celkovom vývoze sa v roku 2005 zvýšil na 16,8 percenta (podľa predbežných údajov) a oproti roku 2004 sa podiel zvýšil o 3,3 percentuálneho bodu. Takže po roku 2004 rastie rýchlejšie význam vývozov elektrotechnických výrobkov pre celkový vývoz Slovenska, keď od roku 2004 sa podiel vývozov zvýšil až o 5,8 percentuálneho bodu. Podiel dovozov na celkovom obchode však stúpa, i keď pomalším tempom ako pri vývozoch. Podiel dovozov elektrotechnického priemyslu vlani na celkovom dovoze dosiahol 18,3 percenta. I keď sa podiel na celkových dovozoch od roka 2000 zvyšuje, jeho dynamika je nižšia ako pri vývozoch, keď od roku 2000 sa zvýšil o 4,5 percentuálneho bodu.
Záporné saldo zahraničného obchodu s výrobkami elektrotechnického priemyslu v roku 2005 (podľa predbežných údajov) dosiahlo 28,4 miliardy korún. Oproti predchádzajúcemu roku sa znížilo o 9,6 percenta, čo je síce pomalšie ako v predchádzajúcom roku, ale je to stále pozitívny trend.
Z vývoja sáld jednotlivých pododvetví možno povedať, že kým vo dvoch prípadoch dochádza k zlepšovaniu zahraničnoobchodnej bilancie, v jednom došlo vlani k výraznému zhoršeniu a v jednom iba k malej zmene. V pododvetví výroby kancelárskych strojov a počítačov sme zaznamenali kladné saldo 6,4 miliardy korún, oproti predchádzajúcemu roku sa kladné saldo zvýšilo o 4,7 miliardy korún. K výraznému zlepšeniu došlo taktiež v pododvetví výroby rádiových, televíznych a spojových zariadeniach, kde sa saldo znížilo o 11,9 miliardy korún, stále však dosahuje negatívnu hodnotu 2,2 miliardy korún. K veľmi miernemu zhoršeniu salda o 19 miliónov korún došlo v odvetví výroby elektrických strojov a prístrojov a saldo tak zostalo na kladnej úrovni 4,8 miliardy korún. Najhorší vývoj sledujeme v odvetví výroby zdravotníckych a presných optických zariadení, kde prakticky od začiatku pozorovania (teda v roku 2000) dochádza k zvyšovaniu negatívneho salda zahraničného obchodu. Vlani to bolo 37,3 miliardy korún, a teda sa výrazným spôsobom podieľa na celkovom zápornom salde celého elektrotechnického priemyslu. Od roku 2000 sa záporné saldo v tomto odvetví zvýšilo o 285 percent.
Záver
Súčasný rýchly rozvoj elektrotechnického priemyslu mu poskytuje slušnú šancu do budúcnosti. Rozvoj automobilového priemyslu poskytuje široké impulzy aj pre výrobu elektrotechnických a optických zariadení. Treba sa však orientovať na výrobu s vyššou pridanou hodnotou a menej na dovoz, ako aj na pracovne náročné výroby, a taktiež sa nezameriavať na výroby technológií na konci životného cyklu. Na túto úlohu je však nevyhnutné zblížiť školstvo s podnikateľskou sférou a riešiť koncepciu ďalšieho vzdelávania, aby riešila súčasné problémy Slovenska.
Na Slovensku sa už v rámci elektrotechnického priemyslu objavili prvé prípady zlepšenia štruktúry výroby, keď na tuzemský trh čoraz viac zahraničných firiem presúva odborné služby, ktoré predstavujú jadro modernej ekonomiky, jadro však stále predstavujú činnosti s nízkou mierou pridanej hodnoty.