Je nepochybné, že zahraničný obchod SR sa v roku 2003 vyvíjal nad očakávania a dosahoval tak prebytok. Už všetci vieme, že za uvedeným nárastom stojí automobilový priemysel. Treba si však položiť otázku, čo by sa stalo, ak by sme od uvedených nárastov odpočítali vývoz automobilového priemyslu a takto by sme hodnotili zvyšok hospodárstva. Za február 2004, keď medziročný nárast vývozov dosiahol 13,12 %, by sme po očistený od vývozov automobilového priemyslu dostali rast len na úrovni 2,15 % pri medziročnom raste dovozov 9 %. Toto je vážny bod, pri ktorom sa treba zamyslieť nad úspešnosťou ostatných odvetví priemyselnej výroby. Ak sa pozrieme napríklad na chemický komplex, vidíme, že v medziročnom porovnaní dochádzalo k výraznejšiemu nárastu len vo výrobe gumy a plastov. Na zahraničnom obchode sa to však výraznejšie neprejavilo z dôvodu slabého zahraničného dopytu, silnej koruny, ako aj počiatočného rastu cien z dôvodu deregulácie.
Začiatok roka 2004 sa taktiež nevyvíja tak, ako by si to naši výrobcovia v rámci chémie priali. Silnejúca slovenská koruna a ceny ropy vytvárajú bariéru, ktorá je len ťažko prekonateľná. Dôvodom je ešte stále vysoká koncentrácie výroby na výrobky, ktoré sú málo sofistikované a sú tak cyklicky náchylnejšie. Vyrovnávanie sa s uvedenými problémami malo v roku 2004 za následok drastické zníženie počtu pracovníkov vo výrobe koksu, rafinovaných ropných produktov a jadrového paliva o 12,1 % a vo výrobe chemikálií, chemických výrobkov a vlákien o 14,1 %.
Výroba elektrických strojov a zariadení si počas celého minulého roka pripisovala značné prírastky a tento trend pokračuje aj v roku 2004. Vo februári 2004 dosiahlo tempo rastu exportu tohto odvetvia 12,8 %, čo približne kopíruje vývoj za celý zahraničný obchod. Vo výrobe elektrických strojov a prístrojov je situácia podobná a medziročný rast exportov dosiahol hodnotu 13,2 %. V tomto odvetví dochádza taktiež k úbytku zamestnancov, čo však nejde len na vrub niektorých problémov, ale dochádza tu k rastu produktivity práce, ktorá sa prejavuje aj nadpriemerným rastom mesačnej mzdy o 10,6 %, čo aj po očistení o infláciu znamená reálny nárast.
Graf 1
Z uvedeného grafu 1 je zrejmé ďalšie zhoršenie našich obchodno-výmenných relácií. Uvedený vývoj sa týka hlavne produktov priemyslu ako celku a o niečo menej spracovateľského priemyslu. Za rok 2003 mzdy v priemyselnej výrobe reálne klesli a produktivita vzrástla o 11,2 % oproti predchádzajúcemu roku v stálych cenách. Takýto vývoj dokázal napriek spomínaným problémom udržať do istej miery našu konkurencieschopnosť, aj keď znovu treba pripomenúť, že v tom je zahrnutý aj automobilový priemysel. V ďalšom období bude dôležité sledovať, ako sa bude prejavovať rast cien podľa delenia sektorov na obchodovateľný a neobchodovateľný. Tieto kategórie nám môžu dať odpoveď, ako sa vzájomne ovplyvňujú ceny a aký dosah to môže mať na obchodnú bilanciu a výmenný kurz. Z praxe je známe, že dochádza k vyrovnávaniu miezd medzi oboma sektormi, a tak aj k rastu cenovej hladiny napriek rozdielnej produktivite práce, ktorá rastie rýchlejšie v obchodovateľnom sektore.
Ekonomická aktivita v EÚ
Európska komisia vo svojej jarnej makroekonomickej predpovedi odhaduje rast HDP na rok 2004 na úrovni 2 %. Tento rast by mal byť podporený hlavne dezinfláciou, rastom investícií, výhodnými finančnými podmienkami a štrukturálnymi reformami. Najdôležitejší však bude vývoj svetovej ekonomiky, ktorá koncom roka 2003 dávala signály oživenia. Pre USA sa očakáva v roku 2004 rast na úrovni 4,2 %, čo však nebude dlhodobo udržateľné, keďže táto ekonomika má problémy s dvojitým deficitom. Preto sa odhaduje, že rast ekonomiky USA by sa v roku 2005 mal spomaliť na 3,2 %. Významným faktorom sú ceny komodít, ktoré v roku 2003 dosiahli priemernú úroveň 28,5 USD/barel a na prvý polrok 2004 sa očakáva ich cena na úrovni 31,5 USD/barel.
Na rok 2004 sa očakáva oživenie rastu konečnej spotreby domácností. Tento vývoj je podporený rastúcimi spotrebiteľskými očakávaniami, nízkou infláciou, ako aj nízkymi úrokovými sadzbami. Riziko však zostáva v politickej oblasti, keď je nejednotný postoj v otázke politiky na Blízkom východe, hlavne v otázke Iraku. Nový španielsky predseda vlády Zappatero nariadil stiahnutie španielskych vojenských jednotiek ako dôsledok teroristických útokov v Madride.
Aktuálna situácia
O aktuálnej situácií nám môže povedať viac ukazovateľ CLI, ktorý bol vytvorený OECD pre potrebu skorej identifikácie signálov, ktoré majú schopnosť predpovedať rast alebo pokles ekonomickej aktivity. Ukazovateľ sa zostavuje za 23 krajín a 7 ekonomických zoskupení. Za všetky krajiny, ktoré sú zahrnuté v ukazovateli, došlo vo februári k miernemu oslabeniu rastového trendu na 6,88 % (anualizovane, 6 mesiacov). Oproti predchádzajúcemu mesiacu dosiahol rast 0,17 %. Za eurozónu došlo vo februári k miernemu zlepšeniu oproti predchádzajúcemu mesiacu na úroveň 120,96, čo anulizovane znamená 5,99 % rast. Čo takisto naznačuje spomalenie rastového trendu, keď ešte v januári dosahoval tempo rastu 6,42 %.
Uvedený vývoj sa pripisuje slabšiemu výkonu americkej ekonomiky (nezamestnanosť), slabému rastu v EÚ a hlavne problémom v Nemecku.
Ekonomický indikátor sentimentu, ktorý je zverejňovaný Európskou komisiou, zaznamenal mierne zlepšenie o 0,1 bodu. Za rastom stojí hlavne rast dôvery v stavebníctve a maloobchodnom predaji. Dôvera spotrebiteľov a priemyslu sa oproti februáru nezmenili. Napriek tomu spotrebitelia vykázali menej optimistické očakávania v súvislosti s celkovou ekonomickou situáciou a úsporami. Očakávania týkajúce sa ich finančnej situácie a nezamestnanosti zostali nezmenené.
Čo z týchto ukazovateľov vyplýva pre Slovensko? Nepochybne po vstupe Slovenska do EÚ nastane ďalšie prehĺbenie ekonomickej závislosti, a tým aj potreba sledovať trh EÚ. V predchádzajúcom období bol vývoj značne protichodný, keď výdavky na konečnú spotrebu v EÚ stagnovali, a predsa sa slovenskému exportu darilo vyvážať do tohto teritória. Vo februári 2004 vzrástol medziročný objem exportov o 9 % v Sk a 12 % v eurách (za rok 2003 -- 23 %, resp. 27 %). Za uvedeným vývojom treba hlavne vidieť automobilový priemysel a orientáciu medzinárodných firiem realokovať produkciu do krajín s nižšími nákladmi. V strednodobom horizonte sa na tom nič nezmení, avšak postupným vyrovnávaním sa budú ekonomické cykly na Slovensku synchronizovať s cyklami dnešnej EÚ. A to je odpoveď na položenú otázku. Hospodárska politika, ako aj rozhodnutia firiem budú musieť do väčšej miery počítať s externým vývojom a hlavne sa bude musieť na Slovensku ustáliť súbor ukazovateľov, ktoré takéto správanie trhu budú vedieť predpovedať.