Téma: Poznatková ekonomika
Hlavní hostia: Ivan Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR
Miroslav Majoroš, prezident Slovak Telecom
Peter Weber, generálny riaditeľ Hewlett Packard Slovensko
Miesto konania: hotel Devín, Bratislava
Termín: 25. októbra 2005
Ivan Mikloš hovoril o krokoch, ktoré vláda urobila pre smerovanie k poznatkovej ekonomike.
Na konci minulého roka sme pripravili a vo vláde schválili program Minerva a boli schválené aj akčné plány. Novou správou je, že vláda nedávno schválila národný program reforiem, ktorý je vlastne rozpracovaným programom Minerva alebo národnou Lisabonskou stratégiou. Je doplnený o environmentálnu časť a o časť týkajúcu sa regionálnej politiky.
Program má dva piliere a obidva považujem za rovnako dôležité. Rozvojová časť -- druhý pilier programu -- to je vedomostná a poznatková ekonomika, ktorú sme definovali v štyroch prioritách. Prvý pilier zdôrazňuje najmä potrebu dotiahnutia štrukturálnych reforiem a udržania hospodárskej politiky, akú presadzuje vláda v posledných troch rokov. Považujem to za zásadné a kľúčové.
Bez reforiem to nejde
Bez uskutočnenia štrukturálnych reforiem, bez zlepšenia podnikateľského prostredia nie je možné naštartovať ani v krátkodobom horizonte potrebný ekonomický rast, ktorý umožní, aby súkromný aj verejný sektor investovali do vedomostnej, poznatkovej ekonomiky.
Práve príklad niektorých krajín, najmä Írska, sa spomína najčastejšie a ukazuje, že sa to dá. Uskutočnili štrukturálne reformy, zlepšilo sa ich podnikateľské prostredie, znížili daňové zaťaženie, zatraktívnili svoju ekonomiku pre zahraničných investorov, naštartovali vysoký ekonomický rast a zároveň zabezpečovali aj budovanie poznatkovej ekonomiky -- investovali veľa do vzdelania, vedy, výskumu, informatizácie.
Bude dôležité, aby sme finančne pokryli budovanie poznatkovej, vedomostnej ekonomiky. Aj pri príprave rozpočtu všetci program Minerva podporovali, a keď sme dohadovali konkrétny rozpočet, už to vyzeralo trochu inak.
Vytvorenie predpokladov na vysoký krátkodobý a strednodobý ekonomický rast je dôležité pre naštartovanie efektívneho budovania znalostnej a vedomostnej ekonomiky. Ak sme zodpovední a kompetentní a pozeráme sa nielen na najbližšie roky, ale aj na roky 2020, 2030, 2040, tak pre zdravý ekonomický vývoj je kľúčové a nevyhnutné, aby sme znížili deficit verejných financií na nulu, aby sme do roku 2010 vyrovnali verejné financie tak, aby sme vedeli znášať fiškálne náklady očakávaného nepriaznivého demografického vývoja.
Jediná istota je neistota
Samotný program Minerva stratégie a konkurencieschopnosti je omnoho širší. Mali by sme skúmať a vnímať tento proces nielen ako budovanie vedomostnej, poznatkovej ekonomiky, ale ako budovanie vedomostnej, poznatkovej spoločnosti. Mali by sme hovoriť aj o kultúrnych aspektoch tohto procesu.
Nikdy nebudeme môcť povedať, tak teraz máme vybudovanú vedomostnú, poznatkovú ekonomiku. Jedinou istotou do budúcnosti je, že bude narastať miera neistoty, miera tvrdosti konkurencie a bude platiť, že tí jednotlivci, firmy, krajiny, štáty, národy, ktoré budú schopné pružne na to reagovať a ktoré budú schopné najmä v zmysle budovania vedomostnej, poznatkovej ekonomiky reagovať, budú odmeňované.
Viac peňazí
Teraz sme vyčlenili zhruba 1,6 miliardy korún navyše -- 1,3 miliardy do vzdelania a vedy a 300 miliónov na internetizáciu. Z hľadiska potrieb je to menej ako by som si aj ja predstavoval a ako by sme si želali. Ale je to celkom určite pokrok oproti minulým rokom.
Pripravujeme národný referenčný rámec -- dokument, ktorý predurčí používanie európskych prostriedkov na obdobie novej finančnej perspektívy na roky 2007 -- 2013. Budú to obrovské zdroje, ktoré budeme môcť používať. Je predpoklad, že čisté saldo pre SR z európskych tokov bude vyše jednej miliardy eur ročne. Inými slovami, dostaneme o vyše miliardy eur ročne viac ako budeme platiť. Bude však veľmi dôležité, aby sa tieto peniaze použili takým spôsobom, ktorý je zmysluplný, ktorý zvyšuje konkurencieschopnosť ekonomiky a ktorý zvyšuje jej rastový potenciál.
Ak tieto peniaze použijeme prioritne na infraštruktúry, vrátane technickej, aj na dopravnú, a najmä na budovanie vedomostnej ekonomiky a všetkého, čo s tým súvisí, tak som si istý, že sa tieto peniaze zhodnotia výrazne a že nám významne pomôžu urýchliť riešiť problémy, o ktorých vieme, ale nie vždy na ne máme dostatok kapacít, a tým nemyslím len peniaze.
Ak sa prijmú rozumné rozhodnutia, tak peňazí by mohlo byť pomerne dosť. A ak sa spomína írsky príklad, tak jedným z dôvodov írskych úspechov bolo aj to, že použili vo veľkej miere európske prostriedky aj na takéto účely.
Miroslav Majoroš v úvode charakterizovať postindustriálnu spoločnosť.
Podstata -- matéria odchádza viac-menej do úzadia a dôležitými sa stávajú informácie. Hospodárstvo je čoraz menej materiálne a pridaná hodnota, ktorá sa produkuje, má čoraz menej materiálnu formu.
Dôležitá komunikácia
Dobrý manažér musí dobre komunikovať, a to isté platí aj o spoločnosti. Pokiaľ spoločnosť -- či už štát alebo spoločnosť vo význame podnik -- má fungovať kvalitne, musí efektívne a kvalitne spracúvať informácie, pracovať s informáciami.
Význam vedomostnej ekonomiky rastie od začiatku 20. storočia. Čistý domáci produkt v Európe sa vyvíjal tak, že v roku 1900 zhruba 10 percent z neho sa vytvorilo znalosťami a 90 percent tvorili materiálne produkty. Odhadujeme, že ak v roku 2000 bolo 50 percent produktu vytvoreného znalosťami, do roku 2020 to bude už 70 percent.
Ľudia a informačné technológie
Podľa nášho prieskumu a podľa projektu Digitálna gramotnosť až 55,7 percenta Slovákov vidí digitálne technológie ako významné pre vzdelávanie, zamestnanie, informácie, komunikáciu.
Ľudia vnímajú informácie ako veľkú silu a považujú digitálnu technológiu za kľúčový faktor pre zamestnanosť, vzdelanie. Vidia jasné prepojenie medzi informáciami a komunikáciami s prácou a so vzdelávaním.
V podstate do veľkej miery sme už znalostnou ekonomikou, len v istých oblastiach ten rozvoj nie je ešte tak cítiť.
Až 99 percent manažérov má prístup k týmto technológiám. Otázka je, či ich využívajú efektívne. Prístup vedcov je 98-percentný, študentov 95-percentný. Avšak vidiecka populácia má len 32-percentný prístup, nezamestnaní a dôchodcovia 13-percentný. Sú tu obrovské rezervy.
Budúcnosť
Aké predpoklady má vývoj vedomostnej ekonomiky na Slovensku. Rád hovorievam, že na Slovensku sme si už vyčerpali materiálne zdroje -- zlaté bane v Štiavnici a strieborné v Kremnici. Ale k veci. Nemáme významné zdroje surovín. Jediným naším zdrojom je sivá mozgová kôra. A práve mozgy, pokiaľ fungujú dobre, najefektívnejšie fungujú, keď sa spoja.
Informačná technológia môže byť pre takéto spojenie veľmi kľúčová. Prenos technologických informácií sa stáva rozhodujúcim faktorom aj pre konkurencieschopnosť. Preto si myslím, že sa musíme usilovať spoločne o zvýšenie schopnosti obyvateľstva pracovať s týmito technológiami. Či už pôjde o rôzne programy, podporu vlády, ale aj rôzne nadácie. Všetci spolu musíme hľadať možnosti, aby sme práve do tejto oblasti informačných technológií, ktorá bude vykazovať najlepšie výkony v najbližších rokoch, dokázali slovenské obyvateľstvo nasmerovať.
Je dobré, že sa vláda touto oblasťou zaoberá. Projekt Minerva je toho príkladom. Treba ho podporiť, pretože rozvoj digitálnej gramotnosti a vedomostnej ekonomiky bez vládnej podpory má veľmi malú šancu. Pokiaľ sa nerozvinú služby e-governmentu, čo je vlastne elektronická podpora pre obyvateľov, ktorí ročne strávia až päť dní na úradoch rôznym vybavovaním a vypĺňaním formulárov a pokiaľ sa tento e-government nerozvinie, motivácia pre väčšinu obyvateľstva, aby takéto technológie používali a využívali, bude veľmi malá.
Mali by sme spoločne naštartovať kampaň, aby sme informovali verejnosť o tom, aké prínosy táto technológia pre nich môže znamenať práve v oblasti znalostnej ekonomiky a akým spôsobom môže obohatiť ich bežný život.
Definícia
Peter Weber začal definíciou ekonomiky založenej na znalostiach.
V znalostnej ekonomike informácia znalosti ako primárny zdroj tvorby bohatstva nahrádzajú kapitál a energiu presne tak, ako tieto pred 200 rokmi nahradili pôdu a s ňou spojenú prácu.
S tým súvisí aj definícia sveta, ktorý sa delí na
-- krajiny motyky,
-- krajiny klasickej strojárskej produkcie a
-- krajiny postavené na znalostnej ekonomike.
Technologický rozvoj v druhej polovici 20. storočia transformoval ekonomiky na znalostné. Technológie a znalosti sú dnes kľúčovým faktorom hospodárskej produkcie a ekonomického rozvoja. Mobilita a informácia pracovnej sily vo svete spôsobujú, že vedomosti a odborné znalosti sa rýchle prenášajú a umožňujú tiež ekonomickým subjektom, ale aj štátom, rýchle reagovať na zmeny v globálnej ekonomike.
Európsky cieľ
Lisabonská stratégia na rok 2000 správne sformulovala cieľ vybudovať Európu ako znalostnú ekonomiku, ktorá získa dynamiku a konkurencieschopnosť. Za hlavné body si stanovila:
-- investície do výskumu a vývoja,
-- redukciu administratívnej záťaže,
-- podporu podnikateľského prostredia a
-- dosiahnutie vysokej úrovne zamestnanosti.
V roku 2005 správa o plnení Lisabonskej stratégie konštatuje, že ambiciózne ciele sa nenapĺňajú, pozícia voči USA a Japonsku sa zhoršila. EÚ sa ťažko vyrovnáva s výzvami globalizácie, vlády krajín EÚ nie sú ochotné uskutočniť zásadné reformy atď.
Toto sú fakty, na základe ktorých dnes počuť výkriky, že Lisabonská stratégia je mŕtva. EÚ však predsa len niečo urobila a Kokova správa len povedala, že zaostávame, že treba zjednodušiť a zúžiť agendu.
Náš cieľ
Aké ciele by sme sa mali snažiť na Slovensku dosiahnuť? Udržať konkurenčnú výhodu oproti novým krajinám EÚ, ktorú nateraz Slovensko získalo energickými reformami tejto vlády. To je ten minimálny cieľ. Orientovať ekonomiku na produkty a služby s vysokou pridanou hodnotou a využiť súčasné okno zahraničných investícií do tradičných výrob na vybudovanie novej ekonomiky schopnej obstáť v globálnej súťaži.
Sústreďme zdroje a pokúsme sa posunúť túto krajinu práve v oblasti znalostnej ekonomiky do pozície, ktorá bude aspoň dobrým európskym priemerom. Sústreďme verejné zdroje na vybudovanie informačnej a komunikačnej infraštruktúry, na školstvo, na vedu. Treba zvýšiť digitálnu gramotnosť na úroveň krajín EÚ a odstrániť prekážky pre sociálne slabšie vrstvy.
Kde sa nachádzame
Štúdia Inštitútu pre verejné otázky Digitálna gramotnosť na báze empirického prieskumu kvantifikuje, kde sme. Spomeniem len dve veci. Úroveň digitálnej gramotnosti na Slovensku je pomerne nízka. Pokračovanie pomalého rozvoja informačnej gramotnosti sa v budúcnosti môže prejaviť roztváraním nožníc medzi tou časťou slovenskej spoločnosti, ktorá je dnes z hľadiska digitálnej gramotnosti v poriadku a dosahuje európsku úroveň, a medzi sociálne slabšími vrstvami a vidiekom. Problematika digitálnej gramotnosti je teda aj politickou agendou.
Dva scenáre
Slovensko má pred sebou dva možné scenáre rozvoja ako znalostnej ekonomiky.
Prvý je evolučný, pretože nie sme bohatá krajina a zdroje máme limitované. Necháme to ísť evolučne ďalej a pravdepodobne sa nebudeme približovať k špičke, skôr sa tie nožnice budú roztvárať. Spoločenské zdroje budú naďalej rozptýlené, sociálne slabé vrstvy budú bez digitálnej gramotnosti, školstvo zasiahnu len kozmetické zmeny, zdroje do výskumu a vývoja budú pod úrovňou EÚ, bude tu nedostatočná štruktúra informačno-komunikačnej technológie a bude pomalý evolučný rozvoj znalostnej ekonomiky.
Dôsledkom by bolo, že konkurenčne dobrá pozícia Slovenska získaná reformami sa vytratí. Slovensko dnes nemá žiadne významné odvetvia, ktoré by vytvárali vysokú pridanú hodnotu. Súťaží len nízkou cenou práce. Digitálna priepasť by sa pri tomto scenári prehĺbila, časť spoločnosti by bola odsúdená na chudobu a talentovaní ľudia by začali opúšťať krajinu. Slovensko by nezmenšilo zaostávanie za vyspelými znalostnými ekonomikami.
Druhý scenár vychádza z toho, že obmedzené zdroje budú sústredné na akceleráciu rozvoja znalostnej ekonomiky. Na reformované školstvo, vedu, výskum by išli zdroje, ktoré by boli nad úrovňou EÚ. Štát by stimuloval rozvoj digitálnej gramotnosti v sociálne slabších vrstvách a v regiónoch kvalitnou informačno-komunikačnou technológiou, kvalitnými službami e-governmentu, ale aj osvetou. Sociálne najslabším by umožnil prístup k informačno-komunikačnej technológii. Časovo by som to vymedzil do roku 2010. Práve tie infraštruktúrne oblasti ako kvalita školstva a digitálna gramotnosť by sa mali dostať na úroveň porovnateľnú so starou Európou a s klasickými krajinami EÚ.
To by Slovensku dalo možnosť, aby uniklo z pasce lacného zdroja pracovnej sily a relatívnej chudoby, aby sa začlenilo medzi krajiny s rozvinutou znalostnou ekonomikou, aby školstvo generovalo špičkových odborníkov, aby v komerčnej sfére pribúdali firmy generujúce pôvodné produkty vysokých inovačných rádov. Slovensko by sa zmenilo na prosperujúcu krajinu so životnou úrovňou nad priemerom EÚ a bolo by schopné sa rýchlo prispôsobiť zmenám v globálnej ekonomike.
Neexistuje pre nás iná cesta. Budúcnosť tohto štátu do značnej miery závisí od toho, či sa nám to podarí.