Záujemcovia, ktorí to chcú robiť, si musia uvedomiť dve veci: po prvé, že za mesiac nezarobia žiadne milióny, a po druhé, že pred kamerou je všetko úplne iné než v bežnom živote. Byť kaskadérom si vyžaduje obrovské chcenie, nasadenie a drinu. Riziká pri tejto práci súvisia aj s prežívaním bolesti, ale nikto nejde na pľac s tým, aby sa polámal.
Ktoré kúsky dajú psychike najviac zabrať?
Napríklad horenie alebo kombinácia horenia a pádu, prípadne horenia a pádu do vody. To nemôže zvládnuť niekto, kto má v povahe rozbehnúť sa hlavou proti múru.
Horiaci človek... Čo treba pri takejto akcii urobiť, aby oheň kaskadérovi neublížil?
Každý, kto ide horieť od hlavy až po päty, má vytvarovanú presnú masku kopírujúcu črty jeho tváre. Keď sa maska uzavrie a zapáli, kaskadér má k dispozícii iba jeden nádych trvajúci najviac dvanásť sekúnd, no horí aj dvadsať sekúnd. Pod maskou počuje, ako mu oheň praská za ušami, a pomaly sa začína modliť, aby ho kolegovia uhasili včas...
Koľkokrát ste to sám zažili?
Takzvané plné horenie len dvakrát. Väčšinou sa na to sústreďujú ľudia s akousi zvláštnou náklonnosťou k ohňu, ktorí to aj chcú dobrovoľne robiť. Scény tohto druhu si vyžadujú bezchybnú organizáciu a zohratý tím. V našich filmárskych začiatkoch takéto efekty vyzerali skôr tak, že chlapík už horel a ktosi ešte ostatným vysvetľoval, kde majú stáť.
Čo je najťažšie?
Najzložitejšie je, keď robíte so zvieratami. Keď treba s koňom zvládnuť nejaký neštandardný pád, napríklad do vody alebo z mosta. Alebo sa s ním musíte prekopŕcnuť dozadu do horiaceho domu. Tu už veľmi záleží na príprave koňa, aj vášho "parťáka". Kaskadérske akcie s autom sú jednoduchšie: naštartujete a idete rýchlosťou, ktorá je daná, preletíte toľko a toľko metrov, lebo dĺžka letu je odvodená od hmotnosti auta a tak ďalej. Povedzte však koňovi: vieš čo, dám ti päťsto korún, a teraz skočíme z mosta! Ten kôň s vami skočí, iba keď vám verí.
Do akej miery sa môže presadiť kaskadér odkázaný sám na seba?
Individuálny je iba jeho pocit, všetko ostatné je kolektívne. Predstavte si, že zo štvrtého poschodia nejakého domu vyskočí horiaca postava. Už na to potrebujete dvoch pomocníkov - jeden vás natrie pastou a druhý zapáli fakľou, lebo ten, čo vás natieral, vás nemôže aj zapáliť, inak by ste zhoreli obaja. Dolu sú pripravení minimálne ďalší dvaja kolegovia s hasiacimi prístrojmi. A padajúci nemá najmenšiu šancu ovplyvniť, ako dlho bude na zemi horieť...
Mali ste pri tejto práci šancu stretnúť sa aj s hercami najvyššieho rangu?
To závisí od toho, kde ste zaradený. Môžete mať vo filme hoci aj najväčší kaskadérsky výkon, a hviezdou sa nestretnete, lebo ste inde. Naposledy sme v Maroku spolupracovali s anglickým hercom Orlandom Bloomom, známym z filmov Trója, Piráti z Karibiku či Pán prsteňov. Tri týždne sme s ním nepretržite bojovali, a hoci sme v Maroku boli dokopy štrnásť týždňov, ďalších päť sme oňho vôbec nezakopli.
Ušlo sa vám niekedy robiť aj dabléra? Ak áno, komu?
Sedem rokov som robil dabléra Mariovi Adorfovi vari vo všetkých talianskych filmoch, v ktorých hral.
Podarilo sa vám s ním aj stretnúť?
A koľkokrát! Je to veľmi decentný pán, jediné, čo ma mrzí, je, že v prvom diele zastrelil Winnetouovu sestru Šoči. Keď som sa neskôr dozvedel, že s Pierrom Briceom boli v šesťdesiatych rokoch najlepší kamaráti, zrúcalo to môj detský mýtus. Zaskočilo ma, že vrah a Winnetou môžu mať taký dobrý vzťah.
V spoločnosti musia mať vaše historky zaručený úspech...
Zážitkov sa za tie roky nazbieralo veľa, mnohé z nich sú súkromné veci, ktoré neznesú novinový papier. Občas sa aj stane, že sa s nejakým známym hercom zblížite. Napríklad v Bulharsku sme pri nakrúcaní historického filmu Spartakus spolupracovali s chorvátskym hercom pôsobiacim v Hollywoode Goranom Višničom. Bol nielen dobrý profesionál, ale aj človek. Keď sme odchádzali domov, dal na pamiatku podľa svojho meča urobiť zo striebra meče pre štyridsať kaskadérov.
Spomeniete si, v ktorom z filmov ste zvládli najnáročnejšie kúsky?
Vzhľadom na svoj vek si môžem dovoliť už len menšie kaskadérske akcie, v súčasnosti robím najmä koordinátora. Ale v začiatkoch to určite boli scény z filmu Princezná Fantagíro, kde som padal s koňom z mosta alebo cválal do hradu po kamenných schodoch nahor a nevidel ani koňa, ani bránu, iba pätnásťmetrovú priepasť pod sebou. Veľa radosti nezažívate ani ako rytier, keď vás v kompletnom brnení hodia do vody, aj keď vás pod hladinou čakajú dvaja potápači...
Zažili ste pri tejto robote aj dosť smoly?
Kolega mal ťažký úraz hlavy, ďalší dvaja si zlomili nohu, keď sme nacvičovali scény pre americký film Povstanie, alebo sa stalo, že mimo plánu vybuchla niekomu v rukách puška... No horšiu skúsenosť mám z nakrúcania jedného z dielov Princeznej Fantagíro na českom hrade Perštejn. Raz ráno o piatej sme vytiahli zo studne mŕtvolu chlapa, ktorý do nej spadol niekedy v noci. A o ôsmej som sa na jej dno spúšťal ja, aby som pripravil veci na nakrúcanie, onedlho po mne tam išiel herec, ktorý sa musel tváriť, že sa ničoho nebojí.
Padáte s koňmi do vody, štvete ich cvalom do kamenných schodov - nestretávate sa s protestmi ochrancov zo Slobody zvierat?
Najprv by si museli overiť, ako to funguje, a hneď by zistili, že tie kone to robia preto, že si s tým človekom rozumejú. Vo voľnom výbehu im hrozí možno väčšie nebezpečenstvo než v akcii. Navyše, keď absolvujú film skutočne náročný na psychiku, majú "voľno" štyri až šesť mesiacov, sú na pastvine a na čerstvom vzduchu. Ja by som sa tak chcel mať! Do brandže sa vracajú pomaly. Kôň môže znovu začať, až keď je bez napätia a sám chce spolupracovať. Keby nechcel, ani kamera to nezatají.
Tu, na Anninom majeri, chovajú vaše spoločníčky z firmy niekoľko desiatok koní. Majú kone vyškolené pre film väčšie honoráre než tie ostatné? Pocítia to napríklad v strave?
Kone žerú primerane k svojmu výkonu a záťaži. Na to sú presné tabuľky, koľko majú dostať jadra, krmiva a vitamínov, koľko pohybu majú mať za deň a podobne. Keby sme ich prekŕmili, zleniveli by ako obézni ľudia.
Patríte medzi tých vyvolených, ktorým sa záľuba stala zároveň prácou. Má však aj nejaké nepríjemné polohy?
Naposledy sme boli štvrť roka v Afrike, kdekto si vzdychne: Jéžiš, vy sa máte! No za ten čas sme mali asi šesť dní voľna. Ráno nás budili o piatej, odviezli z hotela a naspäť doviezli o ôsmej večer. Osprchovali sme sa, vypili plechovku piva, a boli sme radi, že sme padli do postele. Robili sme štrnásť až šestnásť hodín denne, ďaleko od rodiny. A v súvislosti s výletmi, komu by sa chcelo ísť v nedeľu do púšte pozrieť sa, ako vyzerá piesok, keď ho celý týždeň hltá na pľaci?
Skupina Borseus robí popri kaskadérskej produkcii aj rôzne šermiarske a rytierske súboje. Nie je vám niekedy ľúto, že ste nežili v stredoveku?
Nie. Mám rád kanalizáciu.
Dramaturgia vašich bojových bitiek a súbojov siaha od antiky až po devätnáste storočie. Odkiaľ beriete historické zbrane, dávate si ich repliky vyrábať?
Boli časy, keď sme si zbrane vyrábali sami. Ale v roku 1991 sme si povedali: stačí, tomu sa naozaj treba venovať. Nehovoriac o tom, že laik to nikdy neurobí tak presne ako profesionál. Teraz si repliky zbraní objednávame u umeleckých kováčov. Nie je to žiadny problém, existuje množstvo dobových správ a aj múzeá sú plné originálov.
Pokladáte svoju prácu za čosi obyčajné alebo už za súčasť šoubiznisu?
V západnej Európe sú kaskadéri naozaj jednými z najvyťaženejších ľudí v šoubiznise. V Amerike sú zasa parky, kde kaskadéri vystupujú pred publikom naživo. Alebo im z konkrétnych filmov s rekvizitami a hereckým obsadením predvádzajú asi dvadsaťminútové ukážky. Videl som tam Vodný svet či Terminátora 2, neraz to bolo vzrušujúcejšie než samotný film.
Účinkovali ste vo vyše päťdesiatich filmoch, väčšinou v zahraničí. Ako dlho sa vám v roku pošťastí byť doma?
Napríklad vlani: v januári a časť februára sme robili na Jánošíkovi, od konca februára až do júla sme nakrúcali v Bulharsku dvojdielny americký televízny film Spartakus, potom časť ľudí z našej skupiny odcestovala do Írska na výrobu filmu Kráľ Artuš a ďalšia pracovala v Čechách na snímke Tristan a Izolda. Skončili sme 25. novembra. Voľno sme mali dva týždne v lete a niekoľko týždňov v zime.
Ako toto odlúčenie znáša manželka a deti?
Dosť ťažko, ešte aj mama mi dohovára, že už by bolo načase, aby som si našiel poriadnu robotu.
Netrpíte v cudzine ponorkovou chorobou?
Vo väčšine krajín sa to dá vydržať a aj rodina príde za mnou. Iné je to v moslimskom svete, platí tam toľko príkazov a zákazov, že takmer všetok čas trávime iba na pľaci a v hoteli. Ľudia z produkcie neradi vidia, keď sa len tak ponevierate po krajine, môže sa čokoľvek prihodiť. A prevážať cínovú rakvu nie je nič príjemné.
Kedy odchádza kaskadér do dôchodku?
Ako ktorý. Svojho času u nás premietali film Hooper o jednom z najlepších kaskadérov na svete. Bola tam scéna, keď policajtovi na motorke zakvačili oceľové lanko za opasok, a on z nej spadol ako hnilá hruška. Ten film prišiel do našich kín roku 1982 a už bol päť rokov starý. Chlapíka, ktorý zletel z tej motorky, som stretol roku 2000 pri nakrúcaní filmu Pearl Harbor a skákali sme tam spolu z lode do mora. Mal šesťdesiatsedem rokov. Koniec kariéry teda závisí od stavu kondície a psychiky. Aj ja by som v tom veku ešte rád skákal do mora.
CV
Gustáv Kyselica (53) je vedúcou osobnosťou medzinárodne uznávanej divadelno-kaskadérskej spoločnosti Borseus, ktorá má sídlo na Anninom majeri v Miloslavove, a prezidentom Slovenskej kaskadérskej asociácie. Prešiel viacerými povolaniami, kým sa z neho stal odborník na šerm historickými zbraňami, filmový kaskadér, koordinátor a choreograf filmových a divadelných bojových scén. Roku 2002 vydal autobiografickú knižku Kaskadér. Účinkoval v mnohých krajinách sveta vo vyše 50 filmoch. Napríklad Atilla Hun, Gladiátor, Piráti, Prsteň dračieho kráľa, Princezná Fantagíro, Pearl Harbor, Gangs od New York, Povstanie, Štúrovci a ďalšie.
CELKOM PRIVÁTNE
Rodina: Z prvého manželstva mám dve a z druhého tri deti. Už mám aj vnuka.Priatelia: Najviac si na nich vážim otvorenosť. Smutné je to, že starší priatelia pomaly umierajú. Stále platí porekadlo, že v núdzi spoznáš priateľa.
Relax: Len tak ležím a pozerám televízor. A ničím tým rodinu.
Knihy: Rád si prečítam dobrú knižku, nezáleží na žánri - od klasickej literatúry, cez sci-fi, až po historické tituly. Kniha ma však musí zaujať.
Hudba: Neznášam techno a muziku, ktorá píska, ako keď v televízii pustia jeden kiloherz a skúšajú zvuk. Musí to byť dobrá hudba - či pop-music alebo klasika, dokonca niekedy vydržím so svojimi dcérami tínedžerkami počúvať aj to, čo sa im páči.
Šport: Spočiatku to bolo plávanie a hádzaná, teraz si s chlapcami príležitostne zahráme volejbal alebo futbal.
Auto: Keďže mám rozvetvenú rodinu, potrebujem veľké auto. Ja v aute pomaly bývam, mám to prerobené na 220 voltov, chýba mi tam už len umývadlo. Momentálne jazdím v Mercedese Vito.
Bývanie: V rodinnom domčeku v starej Dúbravke. Nová generácia nás však odtiaľ o nejaký čas vytlačí, asi si budeme musieť postaviť nový dom. Ak bude za čo!