| Americký ekonomický teoretik Alfred Rappaport, vynálezca konceptu hodnoty akcionára, hovorí o aktuálnych aspektoch svojej teórie a východiskách z krízy dôvery. So svojou teóriou o hodnote akcionára ste v roku 1986 začali revolúciu. Odvtedy sa burzovo orientované spoločnosti snažia čoraz viac zvýšiť hodnotu svojich akcií. Topmanažérom sa ako motivácia ponúkajú veľmi výhodne opcie. Teraz je však známe, že niekoľko chamtivých amerických topmanažérov vykradlo svoje firmy, zatiaľ čo akcionári stratili skoro všetok svoj majetok. Máte nejaké pochybnosti o správnosti svojej teórie? - Vôbec nie. Môj koncept hodnoty akcionára sa vždy spájal s trvalým rastom hodnoty podniku. Avšak mnoho šéfov firiem bralo túto požiadavku len ako politické vyjadrenie. Namiesto toho, aby zabezpečili dlhodobý prílev kapitálu, starali sa len o zvyšovanie ziskov a kurzov. Cítite sa zneužitý? - Povedzme, skôr nepochopený. Počas svojho života som sa rozprával s mnohými manažérmi a zistil som, že typický šéf firmy hlboko vo svojom srdci verí, že trhy reagujú len krátkodobo. Kto myslí týmto spôsobom, vytvára vo firme slabé miesta a zhodnocuje svoje opcie. Empirická skutočnosť je, že trhy fungujú aj dlhodobo. Pozrite sa na burzy. Aby sa ceny akcií určitého podniku stabilizovali, potrebuje minimálne 10- až 20-ročný prílev hodnototvorného kapitálu. Kto chce produkovať hodnoty, nemôže plánovať len v krátkodobom období. Vaša teória spojila manažérske príjmy cez opcie s kurzami. To znamená, že by bol hlúpy ten, kto by pozeral do budúcnosti? - Myslím si, že opcie na akcie sú dobrým motivátorom. Myslím si však, že moja myšlienka sa stala osamotenou. Dnes profitujú predstavenstvá firiem nezávisle od svojho výkonu, napríklad keď rastie celkový trh. Počas recesie je potrestaný jeden z topmanažérov aj napriek tomu, že dosahoval lepšie výsledky ako jeho konkurenti. Preto som skôr za opcie spojené s indexom. Vtedy sa meria výkon na základe burzového indexu alebo výkonnosti celého odvetvia. Takže odmena je až vtedy, ak je výkon čo najlepší. To znamená, že manažéri sa zameriavajú hlavne na čo najrýchlejšie speňaženie svojich opcií. - V tomto prípade by sa mali jasne vymedziť časové obdobia. Predovšetkým dozorné rady musia byť obsadzované nezávisle. V súčasnosti mnoho členov predstavenstva je i v dozorných radách iných firiem a ponúkajú svojim manažérskym kolegom veľmi lukratívne motívy, aby neskôr mohli aj oni profitovať z vyššej úrovne. Tak vlastne panuje spriaznenosť namiesto konkurencie. Po účtovných škandáloch v amerických firmám žiadajú všetci striktnejšiu zodpovednosť. Myslíte si, že to pomôže? - Od amerického prezidenta až po obyčajných ľudí každý žiada, aby finančné výkazy podpisovali šéfovia firiem a prisahali, že sú pravdivé a presné. Myslím si, že je to nezmysel a len krátkodobá reakcia na verejné znepokojenie. Týmto vzniká falošný zmysel pre bezpečnosť, pokiaľ sa budú môcť do správ uvádzať aj subjektívne faktory ako ziskové očakávania a eventuálny vývoj trhu. Manažéri by tým podpisovali iba svoje názory. Napríklad šéf Enronu Kenneth Lay predpokladal, že ceny energií rapídne stúpnu. Ak sa však podobné nerealistické predpovede nesplnia, povie sa prosto: "Prepáčte, ale ešte minulý rok to bola pravda." Ako sa môže zachrániť celý systém? - Nechal by som manažérov podpisovať bilancie, v ktorých je do detailov zachytený prílev kapitálu a takisto by som ich nechal do podrobnosti vysvetliť, o čo ide a prečo si vedenie firmy myslí, že opatrenia, ktoré urobilo, prinesú v budúcnosti nejaké hodnoty. Musí byť presne zaznamenaný aj likvidný kapitál, ako aj prognózy výdavkov a nákupov. Napríklad zmluvy uzatvorené do budúcnosti alebo dôchodkové plány. To by analytikom umožnilo pochopiť vysvetlenia manažérov, podrobne ich preveriť a rozhodnúť, či sú alebo nie sú realistické. Analytici na Wall Streete boli počas špekulačnej hystérie takisto chamtiví ako manažéri a investori. - Boom na konci 90. rokov bol svojou veľkosťou v histórii svetového hospodárstva určitým fenoménom. Vznikol, ako keby na trhu správania sa všetci nasledovali dav. Táto slepá dôvera sa však vytratila a začalo sa opäť s analýzami. V našej knihe Expectations Investing radíme spolu s investičným bankárom Michaelom Mauboussinom držať sa novej metódy: Namiesto predvídania budúceho kapitálového prílevu by investori mali radšej skúmať súčasnú cenu akcií. Ktorý kapitálový prílev by bol najlepší, aby cena odrážala skutočnú hodnotu? Keď začne stúpať cena akcií, každý sa pozrie na tri komponenty zisku: kapitálový prílev, názory manažmentu a metódu bilancovania. Ktorý z týchto komponentov sa zmenil? Je táto zmena realistická? A je táto zmena vôbec primeraná? Ako pomôže najlepšia analýza, keď šéfovia firiem klamú? - Manažéri, ktorí podvádzali, budú musieť vymeniť svoje drahé obleky za väzenské oblečenie. Musí sa presadiť zverejňovanie všetkých detailov a firmy musia byť viac kontrolované. Veď predsa nič nedezinfikuje lepšie ako slnečné svetlo. |
StoryEditor