Peter Čavojský: Podnikatelia by mali brať do úvahy rozdielnosť európskeho práva

Na čo by si mal slovenský podnikateľ dávať pozor pri uzatváraní obchodnej zmluvy so zahraničným podnikateľom?
- Stručne povedané, na všetko. Často na prvý pohľad "nevinné" ustanovenie môže znamenať vážnu zmenu povinností zmluvných strán. Presná špecifikácia zmluvných povinností, stanovenie zmluvných sankcií a, prirodzene, vymedzenie zodpovednosti sú oblasti, ktoré by mali byť v každej zmluve správne ošetrené. Ak sa zmluvné strany dohadujú na stanovení rozhodného právneho poriadku, je potrebné brať do úvahy nejednotnosť právnych inštitútov. To znamená aj odlišné právne posúdenie určitého stavu. V prípade určovania príslušnosti súdu dohodou, ako to umožňuje nariadenie, je v prirodzenom záujme podnikateľa, aby príslušný súd bol ten, na ktorého prístup musí vynaložiť čo najmenšie náklady a zabezpečí mu najrýchlejšie efektívne riešenie sporu.

Mal by si do zmluvy zakomponovať buď rozhodcovskú doložku alebo to ponechať na nariadenie?
- Účelom rozhodcovského konania je mimosúdne riešenie sporov pružnejšie a rýchlejšie, s čím je spojená úspora nákladov súvisiacich s konaním. Rozhodcami sú väčšinou osoby špecializované na odvetvie, v ktorom spor vznikol, čo zaručuje ich kvalifikovaný výrok. Nespornou výhodou tohto konania je rovnako, na rozdiel od konania na všeobecnom súde, dôvernosť a súkromný charakter. Vzhľadom na to je možné rozhodcovské doložky len uvítať, a to najmä pokiaľ ide o obchodné spory. Zmluvné strany by si však mali dôsledne zhodnotiť určenie príslušného rozhodcovského súdu.

Aký je rozdiel medzi rozhodcovským konaním a nariadením rady?
- Rozhodcovské konanie podstatným spôsobom zefektívňuje rozhodovanie sporných otázok medzi zmluvnými stranami bez ingerencie štátnej súdnej moci ako alternatívny spôsob riešenia sporov. Možnosť riešenia sporovej agendy vzniknutej medzi zmluvnými stranami vzniká uzatvorením rozhodcovskej zmluvy, teda dobrovoľným podriadením sa zmluvných strán právomoci určitého rozhodcovského súdu. Podriadením riešenia sporov vzniknutých medzi zmluvnými stranami sa jediným orgánom oprávneným na rozhodovanie stáva rozhodcovský súd, a to bez ohľadu na domicil zmluvných strán. Nariadenie upravuje procesné pravidlá určenia príslušnosti súdu v rámci spoločenstva a pravidlá uznávania a vykonateľnosti rozhodnutí súdov vydaných v druhom členskom štáte v zásade imperatívne, nepripúšťajúce, ak nie je stanovené inak, odlišný prístup.

V ktorých prípadoch sa dá použiť Bruselský dohovor?
- V prvom rade je potrebné pripomenúť, že Bruselský dohovor bol prijatý v 60. rokoch. V roku 2000 bol sčasti nahradený Nariadením Rady č. 44/2001. To znamená, že oba právne akty naďalej platia.

V čom sa líšia?
- Napríklad v tom, že nariadenie sa nevzťahuje na tie územia členských štátov, ktoré spadajú do územnej pôsobnosti dohovoru, a ktoré sú vylúčené z nariadenia článkom č. 299 zmluvy o založení Európskych spoločenstiev. Ide napríklad o niektoré zámorské teritóriá členských štátov.

Ako sa dá efektívne postupovať pri uzatváraní zmluvy s obchodným partnerom z únie?
- Vstupovať by sa malo len do zmluvného vzťahu, v ktorom subjekt dôsledne pozná svoje práva a povinnosti. V opačnom prípade sa mu môže stať, že jeho opomenutím dôjde napríklad k porušeniu zmluvnej povinnosti a následne k sankcii, ktorá môže mať vážny následok na jeho podnikateľskú činnosť. V takomto prípade môže postupovať podľa nariadenia rady, kde výsledok sporu ponechá na príslušný súd. Za efektívnejší spôsob však považujem zakotvenie rozhodcovskej doložky do zmluvy a prenechanie riešenia sporu na rozhodcovský súd.