Rakúsko čakajú 24. novembra parlamentné voľby. Čím viac sa blížia, tým je nejasnejšie, kto bude nasledujúce štyri roky vládnuť. Aké možnosti koalícií sú najpravdepodobnejšie?
-- Najpravdepodobnejšie je oživenie veľkej koalície sociálnych demokratov (SPÖ) a ľudovcov (ÖVP). Pričom veľkú úlohu zohrá to, kto zvíťazí a koho poverí spolkový prezident zostavením vlády. Je to 50:50. Avšak v podstate najpravdepodobnejší výsledok parlamentných volieb bude -- po veľmi dlhých týždňoch intenzívnych rokovaní -- spolupráca SPÖ a ÖVP.
Líder sociálnych demokratov Alfred Gusenbauer vyhlásil, že keď skončí ako druhý, pôjde do opozície...
-- Je to len volebná taktika, mobilizuje nerozhodnutých voličov. Tak ako na všetky vyhlásenia a pozície politikov a strán pred 24. novembrom sa aj na tento výrok treba pozerať opatrne. Keď bude jasný výsledok volieb, nastúpi politická realita. Aj na slovenskej domácej politickej scéne by sme našli veľmi dobré príklady na to, čo sa hovorí v predvolebnom boji a s kým sa nakoniec vedú koaličné rokovania.
Akú šancu má nemecký scenár -- červeno-zelená koalícia?
-- Keď dosiahnu SPÖ a Zelení tesnú väčšinu vo voľbách, predpokladám, že sa vytvorí červeno-zelená koalícia s kancelárom Gusenbauerom. Všetko tomu nasvedčuje. Niežeby už podpísali koaličný pakt, ale aj SPÖ aj Zelení sú rozhodnutí, ak sa všetko podarí, vytvoriť spoločnú vládu. Je tu však veľký faktor neistoty, keďže zostavením vlády poveruje spolkový prezident. Ak by sa mala zeleno-červená väčšina opierať len o jeden či dva mandáty, bude uprednostňovať koalíciu SPÖ a ÖVP. V roku 2003 bude totiž prvoradou úlohou európskej politiky rozšírenie Európskej únie. Predpokladom pre tento historický proces je stabilná vláda, ktorá sa môže oprieť aj o väčšinu voličov.
Ktorá kombinácia by bola pre rozšírenie EÚ najproblematickejšia?
-- Čo sa týka realizácie rozšírenia, nevidím medzi stranami žiaden rozdiel. Ľudovci, sociálni demokrati aj Zelení vystupovali v posledných rokoch ako stúpenci rozšírenia. Či už bude pri moci veľká koalícia alebo červeno-zelená vláda, nič sa nezmení na rakúskom pozitívnom a konštruktívnom európskom kurze -- podporovať rozšírenie a realizovať ho čo najrýchlejšie.
Akú podporu má rozšírenie medzi obyvateľstvom, do akej miery by Slobodní ešte mohli zabodovať svojím protieurópskym kurzom, môžu vôbec ešte zabodovať?
-- Očividne nemôžu touto témou zabodovať, inak by teraz nemali len 10-percentnú podporu. Čo neznamená, že v Rakúsku neexistujú významné profesijné skupiny, ktoré sú ešte veľmi skeptické, prípadne profesijné skupiny, ktoré očakávajú negatívne následky rozšírenia. Aj prieskumy verejnej mienky však ukazujú, že výrazná väčšina Rakúšanov má k rozšíreniu kladný prístup a akceptuje ho.
Obľúbenou témou Slobodných sú Benešove dekréty, hovoria o nich aj rakúske médiá, mnohí žiadajú zrušenie. Sú však Rakúšania informovaní o historických faktoch a pozadí?
-- Myslím si, že prevažná väčšina rakúskeho obyvateľstva je len povrchne informovaná o historickom kontexte, ale aj o tom, čo Benešove dekréty znamenajú pre Čechov a Slovákov, nedokážu to posúdiť. To padlo vhod tým, ktorí sa pokúšajú hrať s touto témou politickú hru a osloviť emócie. Mám veľmi veľa empirických dôkazov, že Benešove dekréty nefigurujú v každodenných politických rozhovoroch Rakúšanov. Očakávajú však, že česká vláda spraví gesto. Veľmi vážený český diplomat, ktorý pôsobí v Rakúsku, túto možnosť očisty atmosféry viackrát naznačil. To však neznamená, že politické elity predpokladajú, že česká vláda zruší dekréty, to je iluzórne. Tí ktorí, hovoria, že kým táto otázka nie je vyjasnená, nemôže ČR vstúpiť do Európskej únie, sú v menšine. Je dôležité, aby aj české a slovenské obyvateľstvo nemalo taký militantný obraz o náladách v Rakúsku.
StoryEditor