Čína včera vypustila do vesmíru satelit pre navigáciu a určovanie polohy vlastnej výroby. Ide v poradí už o tretí satelit, ktorého vypustením sa dopĺňa systém čínskych navigačných satelitov na obežnej dráhe, obdoba amerického Global Positioning System (GPS). Satelit Pej-tou vyniesla na obežnú dráhu nosná raketa typu Dlhý pochod 3-A z kozmodrómu Si-čchang v čínskej juhozápadnej provincii Si-čchuan.
Odborníci z vesmírneho programu uviedli, že prvé dva satelity, vypustené v októbri a decembri 2000, fungujú veľmi dobre. Prvú kozmickú loď bez ľudskej posádky Šenčou-1 vypustila Čína v novembri 1999. Táto čínska raketa lietala vo vesmíre viac ako 21 hodín a 14-krát obletela Zem.
Kozmický koráb, ktorý je nazvaný Šenčou-2, sa skladá z jedného orbitálneho a z jedného pristávacieho modulu a strávi na obežnej dráhe okolo Zeme niekoľko dní. Počas svojho letu prístroje lode uskutočnia viacero vedeckých pokusov. Systém poskytne navigačné služby a určenie polohy pre také oblasti ako sú doprava, meteorológia, petrolejársky priemysel, prevencia pred lesnými požiarmi, predpoveď možných katastrof, telekomunikácie a verejná bezpečnosť.
Podľa agentúry Reuters, taiwanská armáda má na vypustenie satelitov iný názor. Tvrdí, že satelity vypustené Čínou môžu mať aj vojenské využitie. Taiwan pozorne monitoruje čínsky vesmírny program v súvislosti s hrozbami Pekingu, že napadne ostrov, ak by vyhlásil nezávislosť alebo spomaľoval rozhovory o zjednotení.
Včerajší štart znamená už 70. let pre čínske rakety typu Dlhý pochod a 28. úspešný štart v sérii za sebou od októbra 1996.
Zahraniční pozorovatelia tvrdia, že Čína chce mať vlastnú sieť satelitov na navigačné účely, podobne, ako má Pentagón známy GPS. Či sa bude systém využívať aj na vojenské účely, zatiaľ nikto nepotvrdil. Ani vedci, ani projektanti z kozmodtrómu Si-čchang však nekomentovali, nakoľko bude nový čínsky systém presný.
Obe časti -- satelit a nosnú raketu -- vyvinul Čínsky výskumný inštitút vesmírnej technológie a Čínska akadémia pre technológiu nosných rakiet, ktoré sú súčasťou skupiny Čínskej vesmírnej vedy a technológie. Podľa čínskych expertov sa pred prvým pilotovaným letom musí uskutočniť ešte niekoľko skúšobných letov bez posádky. Čína v rámci programu vyslala na obežnú dráhu už aj raketu so zvieracou posádkou -- opicou, psom, králikom a niekoľkými hadmi. V spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou uvažujú o nasadení čínskej rakety Dlhý pochod na zozbieranie vzoriek z povrchu Mesiaca. Výskum Mesiaca by sa mal uskutočniť do konca budúceho roka, možno aj skôr.
Vojenskí odborníci považujú výskum vesmíru za rovnako dôležitý ako objav elektriny. K tomuto názoru sa pripojil aj odborník na vesmír Liang S'Li, podľa ktorého výskum vesmíru bude mať v 21. storočí rovnaký význam, ako mala elektrina a ropa v 19. storočí.
Peking preto v tomto roku má v pláne vypustiť ešte dve rakety , ktoré budú sledovať počasie a hľadať ložiská nerastných surovín.
StoryEditor