O svojskú osobnosť slovenskej grafiky -- Albína Brunovského -- prišla naša umelecká scéna pred siedmimi rokmi. Až teraz s odstupom času však -- na podnet jeho najbližších -- môže verejnosť uzrieť prvý komplexný prierez autorovou tvorbou pod jednou strechou. Galéria mesta Bratislavy sprístupnila v Pálffyho paláci rozsiahlu výstavu Brunovského diel pod názvom Retrospektíva. Jej vyčerpávajúci obsah tvorí vyše 650 grafík a niekoľko plnofarebných malieb na dreve. Rukopis Albína Brunovského bol od jeho kryštalizačných počiatkov charakteristický a identifikovateľný. Spočiatku si pri zapĺňaní vystačil spletitými líniami, komplikovanými štruktúrami, pracoval s čiarou, svetlom a tieňom. Čoskoro však prepadol vášni detailov, nespočetnému množstvu fantazijných postáv, tvorov a tvarov, ktoré sa stali jeho neodmysliteľnou súčasťou.
Triezva inštalácia jednotlivých listov sleduje chronologický vývin diela -- od šesťdesiatych rokov po rok 1997. Divák má pred očami umelcovu umeleckú cestu od jeho vysokoškolských začiatkov po posledný výtvor. Diela sú inštalované podľa možnosti v autorských cykloch (ak ich Brunovský s tým úmyslom vytvoril či podľa príslušnosti k žánru -- ilustrácie, ex libris a pod.). Umiestneniu ďalším samostatným, nezaradeným prácam však na výstave trochu chýba logika. Visia v desaťročí, v ktorom vznikli, iná súvislosť neexistuje (alebo len uniká?). Nesústreďujú sa do pomyslených tematických celkov, ktoré by divákovi vnímanie celkovej tvorby autora azda trochu uľahčili. Možno by však takéto usporiadanie v prospech prijímateľa Brunovského dielo násilne zaškatuľkovalo či dokonca zdevalvovalo.
Výstavy grafík bývajú náročné na pozornosť diváka. Súvisí to predovšetkým s charakterom grafického umenia -- dvojrozmerné listy jednoducho neponúkajú rozmanité možnosti inštalovania -- musia visieť pod sklom a pozorovateľ, ktorý zväčša pociťuje potrebu zdržať sa pri každom aspoň pár sekúnd, postupuje pomalými krokmi a rýchlo sa vyčerpá. Ak výstava navyše nadobudne rozmery aktuálnej Brunovského Retrospektívy, jej doslovné obsiahnutie sa stáva takmer nemožným. Návštevník by sa mal vopred zmieriť s faktom, že sa mu nepodarí dešifrovať všetkých 650 spletencov antropomorfných detailov. Vtedy možno bude vnímať celok, pristaví sa pri niekoľkých kúskoch a odíde obohatený a bez známok psychickej únavy. Neznamená to, že rozsiahla Retrospektíva sa minie účinku. Práve naopak, je jej veľkým pozitívom, že ponúkla verejnosti komplexný pohľad na Albína Brunovského, v ktorom si každý môže vyberať. Retrospektíva ozaj dôsledne rekapituluje, a práve preto by divákovmu vnímaniu prospelo, ak by sa k nej vrátil. Pretože raz nestačí!
StoryEditor