Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie pred viac ako dvoma rokmi došlo k postupnej harmonizácii legislatívy v mnohých oblastiach hospodárstva. Táto harmonizácia mala čiastočne dosah aj na daňový systém, najmä na oblasť dane z pridanej hodnoty. Napriek relatívne dlhému obdobiu, ktoré od nášho vstupu do EÚ uplynulo, sa slovenské daňové subjekty neustále stretávajú s mnohými problémami v oblasti dane z pridanej hodnoty, ktoré je nevyhnutné riešiť v dostatočnom časovom predstihu pred samotnou realizáciou obchodných transakcií.
Pre voľný pohyb tovaru a služieb medzi podnikateľskými subjektmi v rámci členských štátov je z hľadiska dane z pridanej hodnoty zavedený systém tzv. samozdanenia (angl. self assesment alebo reverse charge). Tento princíp zdaňovania dodávok (t. j. tovarov, tovarov s inštaláciou alebo služieb) predpokladá, že dodávka je zdaňovaná v členskom štáte, v ktorom je pre daň registrovaný príjemca dodávky. Táto transakcia má, pri splnení zákonom stanovených podmienok, nulový vplyv na celkovú daňovú povinnosť spoločnosti a tým aj na jej cash flow. Uplatňovanie týchto kritérií však môže spôsobiť, že odvedenie dane a jej následné uplatnenie sa neuskutočňuje v rámci jedného zdaňovacieho obdobia.
Pri aplikácii princípu reverse charge sa daňové subjekty stretávajú s najväčšími problémami najmä v nasledujúcich oblastiach:
Daňová povinnosť a odpočítanie dane pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru
Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru vzniká 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru alebo dňom vyhotovenia faktúry, ak tá bola vystavená skôr. Nárok na odpočítanie dane však vzniká až pri získaní daňového dokladu obsahujúceho všetky potrebné náležitosti.
V praxi obchodných spoločností preto často nastávajú situácie, keď je platiteľ povinný odviesť daň v jednom zdaňovacom období, ale uplatniť si ju môže až v nasledujúcich obdobiach. Tento nesúlad vzniká v prípadoch, keď je medzi fyzickým prijatím tovaru a následnou fakturáciou od dodávateľa veľký časový rozdiel.
Ak teda slovenský odberateľ dostane daňový doklad s oneskorením (prípadne je doklad nesprávny a je potrebné jeho doplnenie), je podľa zákona povinný odviesť a zaplatiť daň skôr ako mu vznikne nárok na jej odpočítanie. Spoločnosť je v takýchto prípadoch povinná pristúpiť k tzv. rozdeleniu reverse charge. Táto skutočnosť môže mať pri veľkých objemoch dodávok z iných členských štátov EÚ výrazne negatívny vplyv na cash flow spoločnosti. Zároveň zvyšuje nároky na ľudské zdroje v súvislosti s potrebou administratívne zabezpečiť sledovanie jednotlivých transakcií nadobudnutia.
Pokiaľ v budúcnosti nedôjde k zmene legislatívy, je prakticky nemožné vyhnúť sa podobnej situácii. Možnosťou, ako aspoň čiastočne zredukovať riziko vplyvu na cash flow, je nastavenie spoľahlivého systému pre obeh dokumentácie medzi jednotlivými dotknutými subjektmi. Tento proces je potrebné uskutočňovať v predstihu v spolupráci s budúcimi dodávateľmi, čo je v mnohých prípadoch náročné na čas a kvalitu príslušných zamestnancov.
Vykazovanie nadobudnutia tovarov a služieb v rámci daňového priznania k DPH
V rámci daňového priznania sa nadobudnutia tovarov, tovarov s inštaláciou a služieb, vykazujú samostatne.
Pri veľkom množstve dodávok je pomerne zložité sledovať povahu dodávok na základe faktúr, prípadne dodacích listov. Samotná dokumentácia totiž v mnohých prípadoch neobsahuje opis, podľa ktorého sa dá povaha dodávky spoľahlivo určiť.
Tento fakt kladie dôraz na správne nastavenie účtovného systému a tiež jeho spoľahlivé prepojenie v rámci celej spoločnosti, najmä vo vzťahu k nákupnému a investičnému oddeleniu spoločnosti (tieto oddelenia predstavujú objednávateľov vstupov pre spoločnosť). Pracovníci týchto oddelení by mali byť primárne zodpovední za určenie povahy dodávky. Dôležité je tiež, aby títo zamestnanci, ktorí nepriamo ovplyvňujú proces tvorby daňových výstupov spoločnosti, aktívne spolupracovali s finančným oddelením.
Uplatňovanie reverse charge pri zálohových platbách
Pri obchodných transakciách, kde vyrovnanie medzi partnermi prebieha prostredníctvom zálohových platieb, je podľa zákona dodávateľ povinný vystaviť vyúčtovaciu faktúru/daňový doklad na prijatú platbu. Pri intrakomunitárnych dodaniach býva vysporiadanie tejto dane často problematické, pretože niektorí dodávatelia z členských krajín neposkytujú vyúčtovacie doklady, a teda dátum prijatia platby dodávateľom nie je možné spoľahlivo určiť. Odberateľ sa tak môže dostať do daňového rizika z titulu neodvedenej dane, resp. odvedenia dane v nesprávnom období.
V takýchto situáciách je opäť rozhodujúca komunikácia s dodávateľom a následné nastavenie systému obehu dokumentácie ešte pred vstupom do obchodných vzťahov s týmito partnermi.
Povinnosti pri dodávkach tovaru subjektom do iných štátov EÚ (slovenský subjekt ako dodávateľ)
Dodávky tovaru odberateľom do iných členských krajín sú podľa zákona oslobodené od dane. Množstvo dodaných tovarov má však daňový subjekt povinnosť vykázať v jednotlivých daňových priznaniach bez vplyvu na celkovú daňovú povinnosť. Spoločnosť je následne povinná podávať súhrnný výkaz, v ktorom sa vykazujú všetky dodávky tovarov do členských krajín za príslušný kvartál v členení podľa jednotlivých odberateľov.
Problém nastáva pri veľkom množstve odberateľov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach. Získavanie spoľahlivých údajov (vyžaduje sa identifikačné číslo DPH a celková suma dodania) a presné rozdeľovanie dodávok podľa odberateľov býva často veľmi prácne a časovo náročné.
Znovu tu teda vystupuje do popredia potreba správneho nastavenia informačného systému, ktorý je schopný poskytovať detailné informácie, prípadne ich priamo generovať, a tým sa vyhnúť zdĺhavej a neefektívnej činnosti pri príprave súhrnných výkazov.
Z jednotlivých načrtnutých problémov v oblasti dane z pridanej hodnoty jednoznačne vyplývajú požiadavky, ktoré by spoločnosti uskutočňujúce obchodné aktivity v rámci krajín EÚ mali prioritne splniť:
˙ Kľúčovou požiadavkou je zavedenie efektívneho informačného systému a jeho spoľahlivé prepojenie v rámci iných oddelení spoločnosti, teda napr. s nákupným, investičným oddelením atď.
˙ Systém obehu dokumentácie medzi dodávateľmi a odberateľmi je potrebné nastaviť účelne a presne tak, aby boli zohľadnené všetky podmienky a požiadavky zdaňovania.
˙ Zaškolenie zamestnancov účtovného oddelenia v oblasti príslušnej daňovej legislatívy. Toto zaškolenie sa vzťahuje aj na zamestnancov iných oddelení (nákup, investičné oddelenie a pod.), ktorých činnosti môžu zásadným spôsobom ovplyvniť daňové výstupy spoločnosti.
˙ Splnenie predchádzajúcich požiadaviek je dôležité v predstihu pred vstupom spoločnosti do obchodných vzťahov v rámci EÚ. Zavádzanie systému dodatočne, či prípadné odstraňovanie jeho nedostatkov počas už prebiehajúceho procesu, býva často časovo náročné a nákladné.
Z uvedených skutočností vyplýva, že úroveň efektivity nastavenia systému a optimalizácia procesov v oblasti dane z pridanej hodnoty môžu mať výrazný vplyv na cash flow, ako aj na administratívne náklady slovenských spoločností. Preverenie a nastavenie procesov nezávislými konzultantmi disponujúcimi skúsenosťami z tejto oblasti môže spoločnostiam uľahčiť priebeh adaptácie zákona o DPH v podmienkach EÚ a zároveň ušetriť nemalé náklady v budúcich obdobiach.