Práve v automobilovom priemysle je z hľadiska výroby alfou aj omegou dodanie správnej komodity v správnom množstve, poradí a kvalite v správnom čase na správne miesto, spolu s relevantnými sprievodnými informáciami. Špeciálne v podmienkach SR ide o odvetvie, ktoré sa neustále dynamicky vyvíja a čelí novým výzvam, pričom logistika má v týchto procesoch nenahraditeľné miesto.
Mnoho pojmov, ktoré sa postupne stali súčasťou nespočetných manažérskych učebníc a štandardmi v celosvetovom meradle, vzniklo práve v súvislosti s výskumom logistických procesov v automobilovom priemysle. Za všetky stačí spomenúť japonskú automobilku Toyota, ktorá svetu poskytla koncepty ako Kaizen, Kanban, JIT (Just-In-Time) a podobne. Práve vďaka inteligentným logistickým konceptom sú firmy nielen z automobilového priemyslu schopné lepšie využívať svoje zdroje, obmedziť plytvanie na každej úrovni riadenia či zbytočné viazanie aktív v nadbytočných skladových zásobách, nevyužitej technike, personáli, atď.
Tvrdé požiadavky vedú k lepšej logistike
Vo všeobecnosti majú automobilky na svojich dodávateľov štyri hlavné požiadavky. Vyžadujú od nich schopnosť realizácie dlhodobých dodávok komponentov:
˙ za čo najnižšie ceny,
˙ v požadovanej kvalite,
˙ v množstvách dostatočných pre potreby automobiliek,
˙ v stanovených termínoch.
Od toho sa, samozrejme, odvíja nespočetné množstvo ďalších požiadaviek. Aby ich boli dodávatelia schopní plniť, musia pracovať efektívne vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovňach riadenia. Práve logistika je jednou z nákladovo najintenzívnejších oblastí, a preto tieto firmy často obracajú svoju pozornosť na ňu. A tento fakt si uvedomujú nielen dodávatelia, ale aj samotné automobilky. Ich oddelenia plánovania logistiky majú v spolupráci s dodávateľmi a logistickými firmami za cieľ neustále znižovanie (v praxi sa používa kulantnejší výraz "optimalizácia") logistických nákladov. To má v logistickej brandži za následok neustály výskum a vývoj a aj preto úspešne pôsobí mnoho poradenských firiem, ktorých predmetom podnikania je poradenstvo v oblasti optimalizácie logistických procesov. Logistické odvetvie teda vyniká mnohými inováciami, ktoré v konečnom dôsledku prinášajú celým dodávateľským reťazcom výhody z hľadiska úspory času, nákladov, atď. V súčasnosti sme svedkami javu, kedy samotné automobilky z uvedených dôvodov vyčleňujú určité činnosti, ktoré si doteraz vykonávali sami (napríklad výrobu určitých komponentov), na externé firmy. Tie majú v tejto oblasti väčšie skúsenosti a teda sú efektívnejšie v oblasti nákladov, kvality a podobne.
Kľúčom sú stále diaľnice
V podmienkach SR bude veľmi zaujímavé sledovať, ako sa automobilky a ich dodávatelia v spolupráci s externými logistickými partnermi vyrovnajú s nástrahami, ktoré so sebou prináša nedostatočne rozvinutá infraštruktúra, hlavne nedobudovaná diaľničná sieť. Tento fakt predstavuje pre celý dodávateľský reťazec časti automobiliek etablovaných na Slovensku veľké riziko (hlavne vo forme častých výpadkov produkcie), ktorému však možno práve pri použití inteligentných logistických konceptov čiastočne čeliť. Toto je však pohľad len na jednu stranu mince. Tou druhou je vývoz finálnej produkcie automobiliek (čo je vzhľadom na veľkosť a kúpyschopnosť slovenského trhu jediné možné riešenie). V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že už v procese výberu miesta vybudovania nových výrobných závodov hrá u všetkých automobiliek práve logistika a jej schopnosť čo najefektívnejšie (= čo najlacnejšie) zabezpečiť presun produkcie smerom k finálnym zákazníkom jednu z najdôležitejších úloh. Aj keď veľká časť automobilov sa transportuje po železnici, fungujúce diaľničné spojenie (resp. vládne prísľuby jeho skorého dobudovania) je naďalej podmienkou investícii automobiliek. Exemplárnym príkladom je investícia automobilky KIA, kde bol prísľub vlády v stanovenom termíne dokončiť diaľnicu do Žiliny (o ktorom však už dnes vieme, že nebude splnený). Obdobne sa zachoval koncern Hankook v čase, keď ešte uvažoval o umiestnení výrobného závodu v Leviciach. Ako jednu z podmienok investície požadoval od slovenskej vlády garanciu dobudovania cesty z Levíc až po Hronský Beňadik za účelom napojenia sa na hlavnú komunikáciu do Nitry, z ktorej sa ich produkcia mohla pohodlne dostať na diaľnicu D1 smerom do závodu KIA v Tepličke nad Váhom. Rovnako aj posledná ohlásená investícia koncernu Hyundai v Českej republike bola podmienená dobudovaním diaľničného spojenia so Slovenskom, a teda priameho spojenia závodov v moravských Nošoviciach a v Tepličke. Takéto dopravné spojenie umožní obom automobilkám realizovať, ktoré majú spoločného majiteľa, obrovské synergie, čo sa rovná úspore nákladov. Bude veľmi zaujímavé sledovať ďalšie dianie, pretože napríklad podľa prieskumov Výskumného ústavu dopravy v Žiline hrozí po spustení výroby v závode KIA pri včasnom nedobudovaní diaľnice v tejto oblasti totálny dopravný kolaps. Obrovskú záťaž pre diaľnicu D1 z hľadiska nárastu cestnej nákladnej dopravy bude znamenať aj začatie prevádzky v PSA Slovakia, hoci tam situácia zrejme nebude až taká dramatická.
Často sa do protikladu dostáva výhody lacnej pracovnej sily na jednej strane a neúnosné logistické náklady na transfer komponentov do výroby či hotovej produkcie z výrobných závodov na strane druhej. Aj preto sú tu trendy umiestňovať výrobné závody čo najbližšie ku konečným zákazníkom. Automobilky vyvíjajú na svojich dodávateľov tlak, aby umiestnili svoje výrobné resp. spracovateľské prevádzky čo najbližšie k ich výrobným závodom. Príkladom sú dodávateľské parky v Bratislave-Devínskej Novej Vsi a Lozorne pre závod Volkswagen Slovakia alebo dodávateľský park pri Trnave, z ktorého bude prevažne zásobovaný závod PSA Slovakia.
Limitujúce faktory a konkurenčný boj
Ďalší vývoj logistiky v automobilovom priemysle v kontexte jeho silnej koncentrácie na Slovensku treba chápať aj ako veľkú výzvu. Zo širšieho pohľadu sa však automobilky už etablované v SR stretávajú s problémami ako je nedostatočná infraštruktúra (týka sa hlavne závodu KIA Motors Slovakia), alebo nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a boj o ňu (týka sa všetkých automobiliek v SR). Je veľmi pravdepodobné, že nielen bratislavský Volkswagen, ktorý tak robí už dávnejšie, ale aj PSA a KIA budú nútené "zvážať" pracovníkov pre niektoré profesie aj zo vzdialenejších regiónov. Tieto trendy vplývajú aj na logistiku a jej ďalší vývoj. Napríklad nedostatočne vybudovaná infraštruktúra limituje možnosti zásobovania výrobných závodov automobiliek, ako aj vývozu finálnej produkcie. K slovu sa preto dostávajú rôzne alternatívne koncepty. Nedostatok pracovnej sily má zasa vplyv na výrobné a odbytové plány automobiliek a tým nepriamo aj na obrat logistických spoločností. Navyše, logistické firmy ako dodávatelia služieb pre automobilky a ich dodávateľov by vo všeobecnosti mali mať nižšie mzdové náklady ako ich konkurenti alebo zákazníci, aby si udržali konkurenčnú výhodu. To však na druhej strane môže znamenať problém pri napĺňaní stavov a obsadzovaní rôznych pozícií. Postupné zvyšovane miezd je neodvratný jav a deje sa tak vo väčšej či menšej nadväznosti na efektivitu práce v celej ekonomike. Automobilový priemysel však tento jav ešte viac akceleruje a bude zrejme akcelerovať aj naďalej.
Ďalším javom, s ktorým sa budú musieť automobilky a ich subdodávatelia (vrátane logistických firiem) vyrovnať aj na Slovensku, je permanentný tlak na efektivitu práce a znižovanie nákladov. Dnes je bežným javom, že automobilky v určitých časových intervaloch (napríklad každý rok) vyzývajú svojich dodávateľov, aby im poskytovali svoj tovar alebo službu s niekoľkopercentnou zľavou. Dodávatelia potom hľadajú tieto rezervy sčasti interne, no často sa obracajú zasa na svojich subdodávateľov a logistické firmy. Pre tie to znamená neustály monitoring nákladov, hľadanie možných rezerv a úspor. Len tak dokážu obstáť v nemilosrdnom konkurenčnom boji, typickom pre celý automobilový priemysel. Na konci tohto konkurenčného boja však treba vidieť zákazníka, ktorý je čoraz náročnejší a požaduje najnovšie technológie za najnižšie ceny.
Perspektívy brandže u nás
Logistika v automobilovom priemysle bude rásť spolu s ním. Toto odvetvie je totiž jedným z "pionierov" presunu výrobných aktivít z (mzdovo) nákladných krajín západnej Európy do ešte stále nízkonákladových krajín strednej a východnej Európy. Kým zostane táto konkurenčná výhoda Slovenska (ale aj ostatných krajín SVO) zachovaná, bude sa u nás automobilový priemysel ďalej rozvíjať. No netreba si nasadzovať ružové okuliare -- nie je to totiž natrvalo. Postupné zvyšovanie miezd spôsobuje síce pomalú, ale neodvratnú stratu konkurencieschopnosti v prospech balkánskych krajín a krajín na východ od SR. Či to bude o 10, 15 alebo 20 rokov, je dnes ťažké zodpovedne odhadnúť. V tejto súvislosti však bude nepochybne dôležitá podpora výskumu a vývoja, ktorý podlieha uvedeným trendom predsa len v menšej miere. Dôležité je tiež podporovať menších subdodávateľov, ktorí po usadení sa v SR vyrábajú nielen pre "naše" automobilky, ale istý podiel svojej produkcie exportujú.
V oblasti logistiky automobilového priemyslu vznikne na Slovensku pravdepodobne ešte niekoľko stoviek pracovných miest, nakoľko dominantnú časť zakázok budú realizovať veľkí medzinárodní hráči, z ktorých je časť v SR už etablovaná, ale niektorí pravdepodobne ešte len prídu. Pritom to nemusia byť len firmy spolupracujúce priamo s automobilkami, ale aj firmy, ktoré pracujú pre subdodávateľov týchto automobiliek. Z firiem, ktoré v SR už pôsobia, môôžeme spomenúť samotnú logistickú odnož koncernu Volkswagen, firmu VW Transport, či firmy Schnellecke alebo Duvenbeck, ktoré na Slovensko tiež "pritiahol" Volkswagen a jeho dodávatelia. Pri PSA Slovakia je to ich "dvorný" logistik, firma GEFCO a pri KIA Motors Slovakia spoločnosť Glovis. Nemožno vylúčiť príchod ďalších zvučných mien z tejto oblasti, bude to však závisieť od expanzie automobiliek na Slovensku a prípadného príchodu ich ďalších subdodávateľov -- zákazníkov týchto logistických firiem.
V tejto súvislosti treba podotknúť, že logistické kontrakty sa "manažujú" a hodnotia väčšinou v zahraničí a tak domáce firmy majú až na určité výnimky pomerne malú šancu uspieť ako priamy dodávateľ logistických služieb pre samotné automobilky resp. ich dodávateľov. Oveľa pravdepodobnejšie je uplatnenie domácich firiem ako subdodávateľov služieb práve pre spomenuté medzinárodné logistické koncerny. Zrejme najtypickejším príkladom takejto formy spolupráce je GEFCO Slovakia, ktorá vyhlásila už niekoľko tendrov na čiastkové služby (hlavne v oblasti medzinárodnej a vnútroštátnej prepravy) v súvislosti so zabezpečovaním činnosti závodu PSA Slovakia.
Vstup logistiky do výroby
Na úrovni jednotlivých automobiliek závisia šance logistických firiem na ďalší rozvoj na Slovensku v určitej miere aj od logistických konceptov, ktoré ich závody uplatňujú. Napríklad Volkswagen Slovakia umožňuje personálu svojich dodávateľov resp. v zastúpení personálom logistických firiem prístup až na miesta finálnej montáže komponentov vo svojom areáli. To znamená, že dodávky komponentov nekončia pre dodávateľov vyložením kamiónov v prijímacej hale, ale cez systém tzv. miniskladov ("Pufferlager") priamo v montážnej hale dodávajú logistické firmy jednotlivé komponenty za pomoci manipulačnej techniky až na miesta montáže. Platí teda, že pri zvýšení produkcie sa zvýši aj počet dodávok a tým aj obrat logistických firiem aj z uvedených činností. Momentálne je to aktuálne v súvislosti s rozširovaním výroby modelu Audi Q7 či malého VW Polo.
Závod PSA Slovakia pri Trnave bude pracovať na inom princípe. Dodávatelia pripravia tovar k expedícii vo svojich výrobných halách (takmer všetci hlavní dodávatelia budú mať prevádzky v dodávateľskom parku v tesnej blízkosti závodu PSA) a o ich zvoz formou tzv "milk run" a dodanie na miesto určenia v PSA sa postará dcérska spoločnosť koncernu PSA, firma GEFCO Slovakia. Vzhľadom na veľké objemy zvozov bude pri ich zabezpečovaní spolupracovať so slovenskými dopravnými a logistickými firmami, čo pre ne, samozrejme, vytvára zaujímavé možnosti spolupráce. Pokiaľ ide o závod KIA Motors Slovakia pri Žiline, tunajší logistický koncept zatiaľ automobilka verejne neprezentovala. Možno však predpokladať, že pôjde o kombináciu jej systému importovaného z Kórey a lokálnych špecifík, súvisiacich v tomto prípade s nedobudovanou infraštruktúrou. Vzhľadom na problémy súvisiace s chýbajúcim úsekom diaľnice od Považskej Bystrice sa bude KIA pravdepodobne snažiť o presun zodpovednosti za včasné dodávky komponentov do výroby na plecia dodávateľov.