Zo svojich aktivít Müller v strednom veku značne poľavil a podľa aktuálneho singla Už to tak vyzerá predvádza slovenskej verejnosti mierne gýčovitý duet dcéry Emy s oteckom. Aj o tom je najnovší projekt nazvaný celkom prozaicky 44 (Sony). Podobnosť titulu s niekdajším albumom 33 nie je vonkoncom náhodná. Spojitostiam s vekom sa Müller nevyhýba a spája ich s potrebou bilancovania. Neúspech predchádzajúceho Monogamného vzťahu pripísal nezvládnutej propagácii vydavateľstva Universal a tieto aktivity prevzal spolupracovník Jozef Stopka. Spolu založili vydavateľstvo s premenlivým názvom 44. Úlohy si spravodlivo rozdelili: angažovanie špičkových muzikantov a kvalita hudobno-textového materiálu.
Na konci s textom
Müller býval predovšetkým excelentným textárom. Jeho autorský tandem preto dopĺňali osobnosti typu Jara Filipa či Andreja Šebana. V snahe predložiť poslucháčovi "silnú" melódiu však slovná zložka na albume 44 výrazne zaostáva. Len Stopka sa svojej úlohy zhostil bezchybne a angažoval muzikantskú elitu. Aj predchádzajúci projekt Monogamný vzťah síce vznikal v newyorských štúdiách Monster Islands, tentoraz sú však mená hudobníkov známe nielen americkým poslucháčom. Bubeníka Omara Hakima sa dlhé roky pridržiavali Sting, Madonna či David Bowie. Stingova a Claptonova kapela hostila taktiež gitaristu Hirama Bullocka, ktorý sa aj na Slovensku viackrát predstavil s vlastnou kapelou. O nič horšia nie je prestíž basgitaristov Anthonyho Jacksona a Willa Lee, takže o hudobných kvalitách albumu nemôže byť pochýb
Všetci správni chlapi
"Štyridsaťštvorku" otvára príjemný hlas rozhlasovej moderátorky a vrúcne želania "množstva pracovných úspechov na ďalšej ceste životom". Napriek tomu, že vyznievajú recesisticky, čistá forma bilancie presvedčí o opaku. Müller sa netají snahou povedať niečo nové. Sugestívna atmosféra svedčí o tom, že polohy, v ktorých bol stále doma, sa nezmenili: posluchovo príjemný pop-rockový šansón a krehké balady. Dve z nich patria medzi čierne kone albumu -- podmanivo melancholická Viera a krehký duet s Ivou Bittovou nazvaný Sníh. Bittovej vokál pripomína vznášajúce sa snehové vločky, o ktorých spieva. Zasnežený duet je viac než vhodným kandidátom na poetický vianočný videoklip. Zdá sa, že z Müllerových textov pomaly miznú hĺbavé metafory a nahrádza ich menej vkusná priamočiarosť ("Chcem sa s Tebou vyspať / ináč ako spia deti -- Každý chlap chce skončiť v ženskom lone / každý chlap chce zomrieť pri výkone"). Z uhladenej línie vytŕča aj prvoplánový latino pokus Ria z Ria.
Medzi snom a skutočnosťou
Pôvodne mal byť album nahrávaný a produkovaný na Kube. Miestnych muzikantov mal dopĺňať azda aj veľký (prednedávnom zosnulý) spevák Ibrahim Ferrer. Ich nezáväzný dohovor po Ferrerovom bratislavskom koncerte však zapadol do priehradky nesplnených snov. Ťažko sa ubrániť dojmu, že rovnako idea Müllerovho slovensko-amerického projektu zostala kdesi na polceste medzi snom a ideou. Možno to cítil aj sám autor, ktorý si z USA okrem zvukových pásov priniesol aj krátky dokument pracovných okamihov zrodu tohto nie celkom vyzretého dielka. Ten pravý americký sen predznamenáva tvrdá tímová práca. A tu Müllerovi, zdá sa, ktosi chýba. Azda ho do najbližšej "päťdesiatpäťky" objaví...