Nariadenie REACH a chemický priemysel

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzení chemikálií REACH (Registration -- registrácia, Evaluation -- hodnotenie, Authorisation -- autorizácia, and Restiction of Chemicals -- obmedzenie chemikálií) zlepšuje ochranu života a zdravia človeka a ochranu životného prostredia pri zachovaní konkurencieschopnosti priemyslu EÚ a posilnení inovačného potenciálu chemického priemyslu EÚ. Cieľom návrhu je tiež zabrániť fragmentácii vnútorného trhu v danej oblasti a podporiť zníženie vykonávania testov na zvieratách. Na druhej strane sa však ukazuje, že zavedením novej chemickej legislatívy narastú náklady podnikateľských subjektov. Navrhovaným systémom REACH sa zásadným spôsobom reformuje súčasná legislatíva Európskej únie pre oblasť uvádzania chemikálií na trh. Dôležitým aspektom pri uvádzaní chemických látok, chemických prípravkov, ale aj výrobkov obsahujúcich chemické látky, je množstvo látky uvádzanej na trh, nebezpečné vlastnosti a vplyv na zdravie ľudí a na životné prostredie. Hlavný dôraz sa kladie na chemické látky, ktoré majú vlastnosti karcinogénov, mutagénov, látky poškodzujúce reprodukciu (CMR), ďalej na perzistentné, bioakumulatívne a toxické látky (PBT) a vysoko perzistentné a vysoko bioakumulatívne (vPvB). Rozširuje sa zodpovednosť za minimalizáciu rizík z používania chemických látok a prípravkov nielen na výrobcov a dovozcov, ale aj na následných používateľov chemických látok a chemických prípravkov.
Základ REACH
Základom systému REACH je registrácia chemických látok. Registrácia existujúcich látok nachádzajúcich sa na trhu EÚ (okolo 30-tisíc) sa má realizovať postupne v priebehu 11 rokov. Termíny na registráciu látky (do 3, 6 a 11 rokov) sú navrhované v závislosti od množstva látky na trhu (prvé budú registrované látky s vysokým množstvom na trhu, viac ako 1 000 t), alebo od rizika látky (karcinogénne, mutagénne a poškodzujúce reprodukciu sú registrované skôr).
Návrh zavádza povinnosť, pre podniky vyrábajúce alebo dovážajúce viac ako 1 tonu chemickej látky za rok, registrovať uvedenú látku v centrálnej databáze Európskej chemickej agentúry (sídlo je v Helsinkách vo Fínsku).
Hodnotenie látky -- zahŕňa hodnotenie dokumentov poskytnutých na účely registrácie a hodnotenie samotnej látky. Podľa návrhu Európskej komisie hodnotenie má byť v kompetencii členských štátov (v SR je to Centrum pre chemické látky a prípravky spolu s MZ SR a MŽP SR).
Autorizácia -- povolenie prepustenia látky na trh, podliehajú jej všetky vysoko rizikové, nebezpečné chemické látky. Povoľovanie látok ostáva v kompetencii členských štátov EÚ. Povolenie môže byť udelené iba vtedy, ak výrobca alebo dovozca preukáže, že riziká z používania látky môžu byť dostatočne kontrolované, alebo že sociálnoekonomické prínosy z používania látky sú vyššie ako jej riziká.
Zmeny súčasnej legislatívy
Základné princípy stanovené existujúcou chemickou legislatívou -- klasifikácia, balenie a označovanie chemických látok a chemických prípravkov -- ostanú zachované. Vznikne Európska chemická agentúra, ktorá bude plniť funkciu kontroly nad chemickými látkami. Nad rámec týchto základných podmienok je v pripravovanej legislatíve stanovená požiadavka rovnakých pravidiel pre nové a existujúce chemické látky, požiadavka hodnotenia chemickej bezpečnosti a vypracovanie správy o chemickej bezpečnosti pre chemické látky uvádzané na trh v množstve nad 10 t/r, požiadavka registrácie všetkých chemických látok uvádzaných na trh v množstve nad 1 t/r a požiadavka autorizácie zvlášť nebezpečných chemických látok. Nariadenie Európskeho parlamentu a rady sa nevzťahuje na rádioaktívne látky, látky pod colným dohľadom (v dočasnom sklade, bezcolnej zóne, tranzite) a neizolované medziprodukty.
Možné dôsledky systému REACH na chemický priemysel SR:
1. Rýchly sled legislatívnych zmien a nedostatočná informovanosť.
V súčasnosti, keď ešte nie sú podniky celkom vyrovnané s existujúcou legislatívou, chýbajú informácie o pripravovaných zmenách.
2. Nedostatočná dostupnosť údajov. V snahe uchovať výrobné tajomstvo slabo funguje odovzdávanie informácií medzi podnikmi hlavne o používaní chemických látok a o zložení chemických prípravkov.
3. Nefungujúci tok informácií pozdĺž dodávateľského reťazca smerom hore. V existujúcej legislatíve takáto povinnosť nebola a nebude jednoduché tento smer informácií zaviesť do praxe.
4. Obava zo zníženia konkurencieschopnosti a znevýhodnenia na trhu. Hlavnou obavou je prezradenie informácií o používaných látkach a výrobných technológiách -- obava zo straty trhu. Tieto obavy sú často aj dôvodom uprednostňovania samostatnej registrácie.
5. Nové povinnosti -- registrácia látok, autorizácia látok, hodnotenie rizika a správa o chemickej bezpečnosti.
6. Nutnosť náhrady nebezpečných látok menej nebezpečnými a vývoja nových látok. Tlak na podniky z dôvodu udržania sa na trhu a tiež z dôvodu legislatívneho tlaku.
7. Veľký podiel stredných a malých podnikov. Práve stredné podniky najviac pocítia zvýšenie nákladov. Na Slovensku je veľký podiel stredných a malých výrobcov s pomerne veľkým počtom vyrábaných látok prevažne v strednotonážnom rozsahu (10 -- 100 t/r).
8. Značné množstvá dovážaných a vyrábaných látok.
9. Predpokladané dodatočné náklady výrobcov a dovozcov v priebehu 11 rokov vo výške 12,6 -- 20,8 miliardy korún.