Napísali o... Janovi Švankmajerovi

-- Jan Švankmajer, svetovo uznávaný ako najväčší surrealistický filmár po Buňuelovi... (www.nostalghia.cz, 2005)
-- Tajomstvo Švankmajerovho imaginatívneho humoru spočíva v tom, že ak proti sebe postaví lyrický pátos a surovú realitu, surovosť vyprchá spolu s pátosom a lyrická realita sa stane hrou, ktorá neobsahuje nič vznešené, ani nič nízke, kde hrubosť prestáva byť hrubosťou, cynizmus cynizmom, krutosť dostáva motýlie krídla sna a sen rozvíja zázračnosť... (Vratislav Effenberger)
-- ... stojí za rachotiacou antikvárnou kamerou vyrobenou v roku 1949 a dorozumieva sa iba úsmevom. Láskavým a upokojujúcim. Potom ironickým a cynickým. Inokedy diabolsky hriešnym. Na vysvetlenie mu stačí pár slov. Iba zlý dirigent prosí: "Pozaunisti, hrajte to, ako keď vlny narážajú na skalu v Pacifiku!" Pozaunisti by sa mu vysmiali. Pravý maestro zaklope na pult a povie: "Pozauny, osem taktov po čísle G7 -- je staccato a forte!" Taký režisér je Jan Švankmajer. (Jan Tŕíska, 2005)
-- Jan Švankmajer patrí k tvorcom, od ktorých sa napriek ich pokročilému veku ešte niečo očakáva. Samozrejme, bavíme sa o očakávaniach v skupinkách viac-menej salónnych intelektuálov, ktorí sa, oblečení v čiernych rolákoch, rozprávajú pri káve o majstroch kinematografie zaviatych prachom dejín. Bežnému divákovi, žiaľ, Švankmajer, tvorca svojrázneho videnia sveta, veľa nepovie... (Petr Siska, www.filmweb.quick.cz, 2005)
-- ... vo filmovej tvorbe je niečo ako Václav Havel v politike alebo Bořek Šípek v dizajne -- v cudzine ho uznávajú ak nie rovnako, potom viac než doma. Je jedným z mála ľudí, ktorí sa kultúre neprispôsobujú, ale ju tvoria a súčasne dosahujú značné uznanie. (Martin Ondreját, Britské listy, 2005)