Vstupom Slovenska do Európskej únie a tým, že prednosť pred národným právom Slovenskej republiky má už právo Európskych spoločenstiev, sa uľahčila právna situácia zahraničných osôb, ktoré chcú podnikať na území Slovenskej republiky a slovenských právnických osôb, ktoré chcú podnikať v únii. Rozdiel je zakotvený v Zmluve o Európskom spoločenstve. Podstatnými článkami zmluvy pre podnikanie spoločností v EÚ sú ustanovenia týkajúce sa slobody usadzovania a slobody poskytovania služieb.
Sloboda usadzovania a sloboda poskytovania služieb
Sloboda usadzovania má dve základné formy realizácie, primárnu a sekundárnu. Primárna forma slobody usadzovania znamená možnosť zriadiť si v inom členskom štáte spoločnosť za rovnakých podmienok ako občania daného členského štátu. Sekundárna forma slobody usadzovania znamená právo už existujúcej spoločnosti podnikať v inom členskom štáte prostredníctvom organizačnej zložky alebo dcérskej spoločnosti.
Sloboda poskytovania služieb znamená možnosť poskytovať služby prostredníctvom už existujúcej spoločnosti v inom členskom štáte. Na rozdiel od využívania ustanovení slobody usadzovania nie je potrebné pri voľnom poskytovaní služieb v inom členskom štáte splniť akékoľvek formálne požiadavky vyžadované v danom štáte na výkon danej činnosti.
Podnikanie na základe ustanovení zmluvy o poskytovaní služieb je tak oveľa flexibilnejšie. Základnou otázkou preto ostáva, kedy môžu podnikatelia využiť ustanovenia o voľnom poskytovaní služieb a kedy je nevyhnutné zriadiť si napríklad dcérsku spoločnosť z dôvodu podnikania podľa ustanovení o slobode usadzovania. Vzhľadom na to, že okrem ustanovení zmluvy neexistuje iná právna regulácia na úrovni EÚ, ktorá by umožňovala rozlišovať medzi využívaním týchto dvoch základných slobôd, ostávajú ako jediný vysvetľujúci nástroj rozhodnutia Európskeho súdneho dvoru v Luxemburgu. Súdny dvor je jediný orgán, ktorý má právo vysvetľovať ustanovenia zmluvy a jeho rozhodnutia majú prednosť pred európskymi nariadeniami a smernicami. V prípade rozporu rozhodnutia Súdneho dvora a európskej legislatívy má preto prednosť rozhodnutie súdu.
Základnú úpravu slobody poskytovania služieb predstavuje článok 50 zmluvy, ktorý hovorí, že "Poskytovateľ služieb môže za účelom ich poskytovania dočasne prevádzkovať svoju činnosť v štáte, kde je služba poskytovaná za rovnakých podmienok ako tento štát ukladá svojim vlastným štátnym príslušníkom". Zásadným spojením článku 50 zmluvy je spojenie dočasne prevádzkovať svoju činnosť, a teda časový aspekt vykonávania činnosti v inom členskom štáte.
StoryEditor