StoryEditor

Laibach. Dvadsaťročná vojna

08.11.2006, 23:00
Laibach je nemecké pomenovanie slovinského hlavného mesta Ľubľana. Alebo tiež kapely, ktorá vzišla na počiatku 80. rokov zo slovinského undergroundu a široký ohlas získala nielen v socialistickom tábore, ale predovšetkým za jeho bránami.

Laibach je nemecké pomenovanie slovinského hlavného mesta Ľubľana. Alebo tiež kapely, ktorá vzišla na počiatku 80. rokov zo slovinského undergroundu a široký ohlas získala nielen v socialistickom tábore, ale predovšetkým za jeho bránami.

Bezmenný hrdina
Krátko po svojom založení vytvorilo zoskupenie multimediálny projekt Rdeci revirji - Červený okres, ktorý otvorene kritizoval politické štruktúry mestského zastupiteľstva. Jeho okamžitým zákazom popularita "podzemnej kapely" radovo narastala. Laibach získali osobité kultové postavenie na experimentálnej scéne. Napriek pozitívnym ohlasom spoza hraníc však v rodnom Slovinsku koncertovali ako bezmenná kapela.
Rovnako ich debutový album vyšiel v roku 1985 len pod obchodnou značkou. Reakciou na macošské postoje oficiálnych štruktúr k umelcom s kontroverznými postojmi bolo v roku 1984 založenie neformálnej organizácie a estetického hnutia NSK - Neue Slowenische Kunst - spolu s maliarskou skupinou Irwin a divadelným združením Scipion Nasice Sisters Theatre Group. Vo svojej dobe hnutie značne ovplyvňovalo alternatívne kultúrne dianie krajín bývalej Juhoslávie.

Štát v štáte
Po prevrate vyústili aktivity do založenia štátu NSK so všetkým, čo k tomu patrí - na ich konzuláte sa môžete preukázať vlastným pasom a zaspievať pompéznu štátnu hymnu. Svojskú koncepciu industriálneho prejavu prelínajúceho sa s pompéznou hudbou nemeckého operného majstra Richarda Wagnera však kapela definovala dávno predtým. Predovšetkým na prelomovom albume Nova Akropola v roku 1985.
Vizuálny rozmer dotvára zahrávanie sa s totalitným umením na báze priameho porovnávania popkultúry s propagandou. Mnohé zo zatracovaných nacistických či totalitárnych symbolov predstavili Laibach počas svojho verejného účinkovania v nových súvislostiach. Maškarádu uzatvára démonicky temná, navonok militantná podoba a rôznorodé coververzie kapiel Beatles, Europe, Queen, Status Quo, prípadne juhoslovanských odrhovačiek či hitov éry italo-disco.

Laibach alebo Rammstein?
Koncerty Laibachu sú predovšetkým dramaturgicky dokonale vystavanou zábavou, ktorá svojou teatrálnosťou ťažko hľadá súpera. S kontroverznými symbolmi a témami podobným spôsobom koketujú nemeckí Rammstein, ktorí pred niekoľkými rokmi pobúrili piesňou Mein Teil ospevujúcou apetít známeho kanibala Meiwesa. Práve kombinácia úderného pochodového rytmu s industriálnou drsnosťou metalových gitarových figúr dáva kapely do súvisu viac, ako by si obe priali. Služobne mladší Rammstein spojitosť s Laibachom nepriznávajú. Mnohé však prezrádza letmý pohľad na filozofiu, koncept a hudobné vyjadrovanie, ktoré ťažko nazvať poetickým. Nekrivdime však nemeckým nasledovníkom!
Strojové figúry ich elektrických gitár napomohli zrejme technokratickejšie pritvrdenie Laibachu - tí na vystúpeniach obmedzili využívanie majestátnych wagnerovských samplov. Svojim priaznivcom ponúkajú nielen priamočiary industriálny metal kombinovaný s tanečnými rytmami, ale aj syntetickú zvukovosť. Zaujímavé je porovnanie s nemeckou kapelou, ktoré vyslovili samotní členovia Laibachu: "Rammstein je veľká kapela. V súčasnosti vlastne každý inšpiruje každého. Laibach inšpirujú Rammstein a Rammstein zasa inšpirujú nás v tom zmysle, že Rammstein predstavujú Laibach pre adolescentov a Laibach, naopak, Rammstein pre dospelých..."

Hymnus slovinských industrialistov
Fanúšikovia temných slovinských industrialistov svoju otázku jasne zadefinovali: Čím bude šokovať dlho očakávaný nástupca posledného radového albumu, ktorý vyšiel pred troma rokmi pod titulom Wat? Nemecký názov aktuálneho albumu Volk (EMI 2006) sa odvoláva na ľud a jeho slovesnosť. A tiež na tvrdenie zlých jazykov, že práve štátne hymny jednotlivých krajín patria k najsprofanovanejším "umeleckým výtvorom" ľudu. Túto hypotézu overujú Laibach, samozrejme, v intenciách svojej drsno-krásnej estetiky. Hymnami jednotlivých štátov sú piesne nového albumu nielen priamo inšpirované. Ich nápevy sú predkladané v jemných chorálových, ale aj techno-industriálnych podobách. Čo však členovia sledovali novým inštrumentovaním štátnych hudobných pokladov, začne poslucháč chápať až vo chvíli, keď sa pri majestátnych zboroch ruskej hymny prichytí pri pospevovaní. Na ponuré industriálne pochody tentoraz neostal priestor. Priaznivcov Laibachu novinka pravdepodobne sklame, tým ostatným ukáže popovo presvetlenejšiu stranu tejto planéty.

20. máj 2022 05:48