Nielen sochárske umenie, ktorým sa preslávil, ale aj kresbu a akvarel zvládol August Rodin s bravúrou. Možno preto, že si za objekt hodný zachytenia zvolil ženu. Erotické figúry, 145 kresieb a akvarelov z rokov 1890 až 1917 a 5 sôch, to všetko je vystavené v Rodinovom múzeu v Paríži z jeho bohatých zbierok (len kresieb je v depozite okolo 7 000). Mnoho ukazujú, ale s trochou fantázie aj súčasne skrývajú. Ženský pár v objatí, ženy prezentujúce svoje pohlavie, ženy masturbujúce či zaliate menštruačnou krvou... Obscénne a dynamické kresby vznikali presne tak, ako to chodí v bežnom živote: živočíšne a často náhodne. Napríklad škvrnou z rozliateho tušu. Niekto by v nej uvidel krídlo motýľa, Rodin ženské pozadie vo farebných oblakoch. Od roku 1890 už nečerpal inšpirácie len z literatúry či mytológie, spontaneitu a náhodné gesto hľadal v živom modeli. Rozkoš bola pre neho principiálnym motorom tvorby. Aby ju dokázal zachytiť, musel v ateliéri vytvoriť atmosféru dôvery a intimity. Modelky presviedčal: "Hnevajte sa, snívajte, plačte, tancujte. Som to ja, kto zachytí ten správny okamih." Plnokrvnými ženami sa naozaj "opájal" rád a pre priam akrobatické pózy neváhal angažovať profesionálne tanečnice, napríklad aj Isadoru Duncan. "Nespúšťal zo mňa svoj iskrivý pohľad, a potom s presne takou istou razanciou, ako nechal ceruzku tancovať po papieri zachytávajúc obrysy môjho tela, pristúpil ku mne a od krku až po chodidlá kopíroval línie rukami," tvrdila. Najprv maľoval len žltou a ružovou, neskôr prešiel na gvaš, akvarel, kresbu ceruzkou či s použitím stieradla. Kde sa u Rodina, ktorého fragmentalizácia ľudskej figúry znamená predel v dejinách moderného sochárstva, končí obyčajná nahota a začína sa erotika? Posúďte sami do 18. marca.