Globalizácia predstavuje vo svete jeden z najdominantnejších trendov v súčasných spoločenských a ekonomických medzinárodných vzťahoch. Globalizácia neovplyvňuje len svetové hospodárstvo a subjekty v ňom pôsobiace, jej vplyvy sú, prirodzene, znateľné i v sociálno-spoločenskom a politickom kontexte. Výsledkom globalizačných procesov nie je iba hospodársky rast a napredovanie svetového hospodárstva, ale i vznik nových problémov, konfliktov a sporov, ktoré sa neprejavovali pri striktnejšie oddelených národných a ekonomických územiach. I preto je potrebné, aby spoločnosť dobre chápala vplyv globalizácie na jednotlivé oblasti života krajín a ich obyvateľov, posilňovala pozitíva, eliminovala negatíva a minimalizovala riziká.
Pohyb kapitálu a obchod s tovarom a službami
Tendencie globalizácie sa prejavili asi najmarkantnejšie v oblasti medzinárodných finančných trhov. Najmä v posledných rokoch minulého storočia nabral tento proces na intenzite, a to predovšetkým vďaka liberalizácii a deregulácii hospodárskych procesov podporovaných značným vedecko-technickým pokrokom v oblasti informačných a komunikačných technológií.
Za posledných dvadsaťpäť rokov vzrástla hodnota medzinárodného pohybu kapitálu viac ako tridsaťnásobne. Najväčší podiel na uvedenom náraste malo zvýšenie objemu portfóliových investícií, najmä akcií, ako aj rast objemu priamych zahraničných investícií. Naproti tomu, obrat v medzinárodnom obchode s tovarom a so službami sa v rovnakom čase zvýšil len o 320 % a svetový hrubý domáci produkt vzrástol o 140 %. Je zrejmé, že medzinárodné toky kapitálu už dávno nenadväzujú na medzinárodný obchod s tovarom a so službami, ale vytvárajú viac-menej samostatný trh. Medzinárodné finančné trhy sa postupne osamostatňujú a zvýšenou mierou sa vymykajú národnému riadeniu a kontrole. Ich vplyv na národnú ekonomiku však zostáva značný.
Nová architektúra finančných trhov
V priebehu 90. rokov postihlo svet viacero veľkých finančných kríz, ktoré mali negatívne dôsledky na životy mnohých obyvateľov, a to nielen v krajinách, v ktorých vypukli. Keďže nebolo možné zmieriť sa s tým, že finančné krízy sú nevyhnutnou cenou za integráciu hospodárstva do medzinárodných finančných štruktúr, začali sa vo svete intenzívne diskusie o fungovaní a smerovaní medzinárodných finančných trhov, či v ich rámci neexistujú závažné problémy a chyby, ktoré tieto krízy vyvolali. Začalo sa hovoriť o tzv. novej architektúre finančných trhov. Táto zahŕňa hlavné navrhované zmeny v rámci existujúceho finančného systému, aby sa situácia s krízami v budúcnosti už neopakovala, resp. aby sa vznik finančných kríz eliminoval. Opatrenia je možné rozdeliť do troch hlavných skupín: opatrenia obmedzujúce nadmerný prílev, resp. odlev kapitálu, opatrenia na väčšie zapojenie súkromného sektora do riešenia finančných kríz, opatrenia na reformu verejného sektora a verejných inštitúcií pôsobiacich nad medzinárodným finančným trhom.
V najbližšej budúcnosti však nie je príliš realistické očakávať dramatické a rýchle zmeny vo fungovaní medzinárodného finančného systému. Nedá sa ani očakávať zastavenie, resp. obrat, v trende liberalizácie a deregulácie tokov medzinárodného kapitálu. Treba si uvedomiť, že trend postupnej liberalizácie pohybu medzinárodného kapitálu je v súčasnosti poháňaný niečím oveľa silnejším ako "len" ideológiou voľného trhu, a to technologickým pokrokom, ktorý robí efektívnu kontrolu jeho pohybu čoraz viac nákladnou a menej účinnou. Je tiež zrejmé, že čím viac krajín bude pohyb medzinárodného kapitálu liberalizovať, tým ťažšie bude pre ostatné krajiny jeho pohyb obmedzovať.
Je finančná liberalizácia pre krajinu prospešná?
Medzi ekonómami panuje konsenzus, že rozvinutý finančný systém priaznivo vplýva na rast hospodárstva krajiny. Deje sa to najmä prostredníctvom jeho pozitívneho vplyvu na akumuláciu kapitálu a na technologický pokrok, a teda i na produktivitu práce ekonomických subjektov. Tento všeobecný konsenzus sa však nedá pozorovať v otázke liberalizácie národného finančného systému a jeho integrácie do globálneho finančného systému a vplyvu týchto faktorov na ekonomický rozvoj krajiny.
Väčšina ekonómov sa zhoduje v tom, že otvorenie finančného systému krajiny a jeho efektívnejšie prepojenie s finančnými systémami iných krajín, resp. celosvetovým (globálnym) finančným systémom pozitívne vplýva na vyššiu efektivitu funkcií finančného systému. Liberalizáciou a následnou integráciou sa zlepšujú možnosti riadenia a diverzifikácie rizika, zefektívňuje sa globálna alokácia kapitálu a investícií a integrácia tiež núti národné inštitúcie zodpovedné za makroekonomickú politiku k väčšej disciplíne. Na druhej strane však odporcovia liberalizácie finančného systému dodávajú, že všetky výhody plynúce z liberalizácie finančného systému sú vykompenzované volatilitou rastu a rizikom hospodárskych kríz, ktoré liberalizácia so sebou prináša a ekonomiky sa stávajú oveľa zraniteľnejšie voči náhlemu a ekonomicky destabilizujúcemu odlevu kapitálu.
Sú trendy pôsobiace v prospech finančnej globalizácie prospešné? Je pre krajiny dobré deregulovať a liberalizovať finančné transakcie a tým sa viac integrovať do globálnych finančných štruktúr?
Pri skúmaní vplyvu integrácie krajiny do medzinárodných finančných štruktúr na jej reálne hospodárstvo je vhodné skúmať vývoj hlavných makroekonomických ukazovateľov. Analýzou vzťahu intenzity finančnej integrácie krajiny a rastu jej HDP zistíme, že integrácia krajiny do globálneho finančného systému nie je určujúcim faktorom rastu hospodárstva, aj keď v rámci určitých predpokladov môže na rast nepriamo pozitívne vplývať. Znamená to, že finančná integrácie sama o sebe nezabezpečí rast hospodárstva.
Obdobným spôsobom je možné pozrieť sa na vplyv finančnej integrácie krajiny na volatilitu jej hospodárskeho vývoja. Výsledky nasvedčujú, že finančne viac integrované krajiny majú stabilnejší rast hospodárstva ako krajiny málo integrované, resp. krajiny neintegrované. To čiastočne vyvracia pretrvávajúce názory o negatívnom vplyve finančnej integrácie krajiny na stabilitu rastu jej HDP. Aj keď finančné krízy v prípade otvorených ekonomík negatívne vplývajú na výkyvy vo vývoji ich hospodárstva, toto riziko zvykne byť vykompenzované dlhodobým stabilnejším rastom, ktorý finančne integrované ekonomiky dosahujú. Jednou z príčin by mohli byť lepšie, dôslednejšie a správnejšie makroekonomické politiky realizované vládnymi inštitúciami práve pod hrozbou vyvolania samotných finančných kríz.
Tvrdenie o kvalitnejších hospodárskych politikách možno tiež potvrdiť v rámci skúmania vzťahu finančnej integrácie krajiny a vývoja jej inflácie. Výsledky ukazujú, že viac finančne integrované krajiny majú nižšiu infláciu ako krajiny menej integrované.
Pri podobných analýzach je možné dokázať pravdivosť tvrdenia o výraznom náraste krátkych foriem kapitálových investícií prúdiacich do liberalizovaných krajín. Skúmania potvrdzujú, že do finančne integrovaných krajín prúdi vyšší objem krátkodobého i dlhodobého kapitálu a tiež, že vplyvom integrácie sa štruktúra kapitálu čiastočne mení v prospech jeho krátkodobých foriem.
Uvedené výsledky potvrdzujú prevahu prínosov finančnej integrácie nad negatívnymi vplyvmi, resp. rizikami, aj keď to nemusí priamo súvisieť s rastom hospodárstva krajiny. Finančnou integráciou evidentne stráca štátna finančná politika časť akčného priestoru na riadenie domácej ekonomiky. Medzinárodné toky kapitálu tak zužujú priestor na výkon hospodárskej politiky, avšak ich vplyv jej účinky výrazne akceleruje. Relatívne malé opatrenie hospodárskej politiky tak môže mať výrazné dôsledky pre celú ekonomiku. V raste účinnosti je zrejme potrebné hľadať hlavný prínos finančnej integrácie krajín. Finančná integrácia totiž núti štátne inštitúcie, najmä vládu a centrálne banky, vykonávať lepšiu a dôslednejšiu hospodársku politiku. Uvážená a zodpovedná hospodárska politika je tiež základom efektívneho využívania potenciálu integrácie do medzinárodného finančného systému, využívania potenciálu inštrumentov a funkcií finančného trhu a zároveň je hlavným predpokladom na obmedzenie vzniku finančných kríz.
Dobre sa pripraviť
V období pred úplnou liberalizáciou medzinárodných tokov kapitálu je však pre krajinu dôležité dobre sa na tento krok pripraviť. Kritická je predovšetkým pripravenosť domáceho finančného sektora. Dôležité je najmä dôsledné riadenie rizika, ako aj transparentnosť finančných tokov, transparentnosť majetkovoprávnych štruktúr a v neposlednom rade dostatočný objem rezerv a kapitálu na pokrytie prípadných rizík. V opačnom prípade je hospodárstvo krajiny vystavené zvýšeným rizikám finančnej krízy. Samozrejme, pre celkové ekonomické prostredie krajiny sú dôležité aj ďalšie faktory, ku ktorým patrí vyspelosť inštitucionálneho prostredia, stav právneho prostredia a súdneho systému, vymáhateľnosť práva, ochrana práv veriteľov, vyspelosť školského systému, stupeň vzdelanosti obyvateľstva a mnohé iné. Ich úroveň do veľkej miery spoluurčuje intenzitu a prínos finančnej liberalizácie.
Fungovanie a odolnosť medzinárodného finančného systému ako takého teda určuje predovšetkým stav národných finančných systémov jednotlivých krajín. Je to ako povestná reťaz, ktorá je taká silná, ako jej najslabší článok. Preto by v budúcnosti snaha o zlepšenie a ozdravenie medzinárodného finančného systému nemala viesť cez zavedenie regulačných opatrení a iných obmedzení, ale mala by sa sústrediť najmä na kvalitatívnu úroveň jednotlivých národných finančných systémov a najmä na posilnenie dôsledného a národne i medzinárodne koordinovaného dohľadu nad celým finančným trhom a jeho inštitúciami. K hlavným atribútom by malo patriť zabezpečenie prostredia, určenie pravidiel a dôsledného dohľadu zameraného na identifikáciu a potláčanie rizík, zabezpečenie dostatočných rezerv a kapitálu, zabezpečenie transparentnosti v majetkovoprávnych vzťahoch a v transakciách na akciovom trhu, zabezpečenie transparentných a stabilných pravidiel pre účtovníctvo a audit a zabezpečenie ich dôslednej kontroly, zabezpečenie efektívnych procedúr pre bankrot a vyrovnanie a v neposlednom rade zabezpečenie osobnej zodpovednosti manažmentu podnikov (corporate governance). Takto môže efektívny a dôsledne riadený národný finančný systém vo veľkej miere obmedziť sprievodné riziká finančnej integrácie a maximalizovať výhody medzinárodných tokov kapitálu.
V tejto súvislosti tvorí krok správnym smerom pripravovaná aplikácia riadenia kapitálovej primeranosti bánk podľa nových bazilejských kritérií -- Basel II, ktoré prinášajú oveľa citlivejší prístup pri hodnotení rizík súvisiacich s podnikaním bánk a tiež zavádzajú novú formu rizika -- operatívne riziko. Zároveň nemožno opomenúť obdobné pripravované opatrenia v sektore poisťovníctva -- Solvency 2.
StoryEditor