1683
Bitka pri Viedni, posledný pokus o expanziu osmanského impéria. Začal sa postupný úpadok vojenskej moci a postupná strata predtým dobytých území.
1839
Tanzimat -- reorganizácia. Modernizácia armády a neskôr i spoločnosti podľa západných vzorov. Posilnenie sekulárnych prúdov v tureckej spoločnosti. Vzniká nacionalistické hnutie Mladoturkov, z ktorého neskôr vzišiel i reformátor a "otec všetkých Turkov" -- Mustafa Kemal Atatürk
1915 -- 1916
Genocída Arménov, dodnes sporný bod tureckej histórie. Kým arménska strana tvrdí, že Turci vyvraždili dva milióny Arménov, tureckí historici udávajú až desaťnásobne nižšie číslo.
1919
Vojna za nezávislosť. Turecko je po prehratej prvej svetovej vojne, v ktorej bojovalo na strane Trojspolku, okupované víťaznými mocnosťami Dohody. Mladoturci sa pod vedením Kemala Atatürka snažia zbaviť okupantov i vlády sultána v Istanbule, ktorý s nimi paktuje. Centrom národnooslobodzovacieho hnutia sa stáva Ankara, neskoršie hlavné mesto novej republiky.
1923
Víťazstvo Mladoturkov, odchod britských, francúzskych i gréckych okupačných vojsk z krajiny. Vyhlásenie Tureckej republiky, prezidentom sa stáva Kemal Atatürk
1928
Z ústavy Tureckej republiky je vypustená klauzula o islame ako štátnom náboženstve. Zákaz používania náboženských titulov a symbolov. Aktívny laicizmus -- vytesnenie islamu z verejného života a štátna kontrola náboženského diania.
1945
Po snahe o zachovanie neutrality počas druhej svetovej vojny vyhlásilo Turecko vojnu Nemecku. Tým si zaistilo postavenie na strane víťazov i členstvo v OSN.
1950
Vo voľbách víťazí Demokratická strana (DP), ktorá zmierňuje perzekúciu islamských aktivistov. Proislamské sily v DS sa snažia presadiť niektoré islamské reformy, napr. sťaženie prístupu žien k štátnym funkciám. Tieto snahy sú však neúspešné.
1952
Turecko sa stáva členom NATO.
1960
Prvý vojenský štátny prevrat zosadil vládu DP, ktorá sa príliš odklonila od ideí kemalizmu. Rozpustenie Demokratickej strany. Moci sa neskôr ujíma Strana spravodlivosti.
1971
Druhý štátny prevrat, armáda dosadzuje nového premiéra. Neskôr kríza na Cypre, invázia tureckých vojsk na Cyprus v roku 1974.
1980
Islamská revolúcia v susednom Iráne naštartovala silné tlaky i na islamizáciu Turecka a nastolenie islamského štátu. Reakciou bol tretí vojenský prevrat a vyhlásenie stanného práva.
Osemdesiate roky sa však nesú v znamení postupnej reislamizácie krajiny pod vplyvom prezidenta Turguta Özala. Necmettin Erbakan zakladá islamskú Národnú stranu spásy, ktorá však pre svoje silne proislamské postoje musí často meniť názov.
1995
Strana blahobytu (vznikla premenovaním z Národnej strany spásy) sa po voľbách stáva treťou najsilnejšou stranou v krajine. Strana sa dostáva do koaličnej vlády a Necmettin Erbakan sa stáva premiérom.
1997
Zásah armády, ktorá diktuje podmienky Erbakanovi, vrátane odstránenia vplyvu islamu z politiky. Erbakan odstupuje.
2002
Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP), ktorá vznikla odštiepením zo Strany blahobytu, vyhráva parlamentné voľby. Jej predseda, bývalý proislamský starosta Istanbulu Recep Tayyip Erdogan, sa stáva premiérom.
2005
Turecko začalo oficiálne rokovania o vstupe do Európskej únie.