Jediný prirodzený satelit Zeme -- Mesiac, má oproti nej iba asi štvrtinový priemer. No tento pomer k materskej planéte je predsa len dosť veľký -- tvoria "dvojplanétu". Podobne je to v slnečnej sústave už iba pri Plutovi a jeho mesiaci Charone. Na vznik Mesiaca existujú tri scenáre: 1. Zem a Mesiac vznikli spoločne, 2. Zem zachytila svojou gravitáciou Mesiac neskôr, 3. Mesiac sa utvoril neskôr z materiálu odtrhnutého z mladej Zeme (asi desatina jej pôvodnej hmotnosti) po jej zrážke s iným vesmírnym telesom veľkým ako Mars. Medzi vedcami dnes dominuje tretí scenár. Je na to viac dôvodov. Je to najmä zloženie Mesiaca, pripomínajúce horniny zemského plášťa, ale tiež fakt, že Mesiac má oveľa nižšiu hustotu ako Zem a na rozdiel od nej nedisponuje rozsiahlejším kovovým jadrom. Tento názor teraz podporil aj medzinárodný tím Thorstena Kleina z Mineralogického ústavu v nemeckej Mohuči a Konfederálnej vysokej školy technickej vo švajčiarskom Zürichu. Opätovnou analýzou kovových častí vzoriek mesačných hornín, ktoré priviezli astronauti z projektu Apollo, určili priebeh vzniku Mesiaca. Vyšlo im, že k zrážke Zeme s Marsu podobným telesom došlo asi 30 miliónov rokov po vzniku ostatnej slnečnej sústavy. Oceán prvotnej magmy na Mesiaci stuhol pomerne rýchlo už počas nasledujúcich 20 miliónov rokov. Na porovnanie: kozmochronológia kladie vznik slnečnej sústavy ako celku do doby pred 4,52 -- 4,56 miliardy rokov.
Zdroj: Science Express z 24. novembra 2005.