StoryEditor

Ján Filc: Český komplex? Štyri z piatich zápasov by sme mali prehrať

26.05.2006, 00:00
Problém je v tom, že vznikajúce konflikty vyplývajú z postavenia ľudí, ktorí si v tomto systéme našli miesto a len tam existujú bez toho, že by prinášali nejaké hodnoty alebo rozvoj, hovorí najúspešnejší slovenský hokejový tréner Ján Filc.

Sedemdesiate majstrovstvá sveta v hokeji skončili. Ako hodnotíte vystúpenie slovenských hráčov?
- Počas majstrovstiev sveta sa ukázalo, že neúčasťou hviezd z NHL sa otvoril priestor pre tých, ktorí v minulosti až tak neupútali, ale práve svojimi výkonmi na šampionáte upriamili na seba pozornosť. Takže sú predpoklady, že sa budú pozitívne vyvíjať a v budúcnosti by mohli byť tvorcami základu reprezentácie. Patrí k nim napríklad v bráne Križan, z obrancov Vydarený, Harant, Jurčina alebo z útočníkov Čiernik, Kováčik, Kollár... Toto je tá príjemnejšia stránka.
A tá nepríjemná? Predsa len, ôsme miesto len veľkí optimisti považujú za úspech. Navyše okrem Švédska sme vyhrali len nad Ukrajinou a Kazachstanom...
- Nepríjemnejšie stránky súvisia s medailovými očakávaniami fanúšikov, pričom do štvrťfinále sme sa dostali len s odretými ušami. Na to sme neboli zvyknutí. Na druhej strane však treba povedať, že očakávanie medailového umiestnenia každý rok by asi nebolo adekvátne podmienkam, v ktorých slovenský hokej funguje.
Veď práve. Slovenský hokej čaká aj podľa vašich vyjadrení čierna budúcnosť. Môžu ho hrať najmä deti solventných rodičov, hlavné jadro starne, mladých hviezd ako Marek Svatoš je pomenej, juniori posledné dva roky bojujú o udržanie sa v elitnej skupine...
- Dlhodobá perspektíva naozaj nie je veľmi svetlá. V krátkodobej a strednodobej perspektíve si ešte viem predstaviť ako sa chlapci, ktorí len nedávno vstúpili do profesionálneho športu, budú vedieť za účasti skúsenejších hráčov presadiť. Problémy však vidím v nižších vekových kategóriách, ktoré sú odrazom súčasných podmienok ľadového hokeja, pretože hokej je finančne náročný šport. Navyše zo všetkých krajín máme najužšiu základňu, čo je okrem iného aj dôsledok nedostatku ľadových plôch.
V médiách sa objavili názory, že Turínom a ukončením kariéry Žigmunda Pálffyho odišla zlatá generácia slovenského hokeja. Súhlasíte s týmto názorom?
- Nemyslím si, že odišla. V Turíne boli hráči, ktorí sú skúsení, ale nemyslím si, že by masovo odchádzali z medzinárodnej scény. Nakoniec aj Pálffy sa ešte možno vráti-aspoň sa tak vyjadril. Ďalej tu je Budaj, Meszáros, Jurčina, Svatoš, Hossovci, Gáborík, Nagy a pod... Aj tí sú nositeľmi výkonnosti smerom do budúcnosti. K nim ešte treba spomenúť hráčov s dosť výsostným súčasným postavením ako napríklad Chára, Višňovský, Demitra, Handzuš, Šatan a iní. Takže je stále predpoklad, že Slovensko bude patriť k špičke ešte aj v nasledujúcom období. Určite však nie na každom šampionáte alebo turnaji, pretože počet hráčov, ktorý my môžeme pozvať do reprezentácie je oproti iným krajinám výrazne menší. To znamená, že keď my máme kvalitu na úrovni dvanástich, pätnástich hráčov v NHL, krajiny s ktorými sme v súťaži, majú tento počet vyšší. Rovnako ako majú širšiu základňu kvalitného "béčka" v zámorí alebo v európskych súťažiach.
Problém je aj to, že naša extraliga nedokáže vytvoriť hráčov, ktorí by sa výraznejšie presadili aj na svetových šampionátoch. Skôr u nás funguje systém vychováme - predáme.
- Aj my sa neustále zaoberáme problémom ako súčasná profesionálna extraliga plní svoju funkciu prípravy hráčov najvyššieho výkonnostného rangu. Ale ukázalo sa, že v prípade seriózneho prístupu k tréningom vedia na medzinárodnom poli zaujať aj hráči pôsobiaci v domácej súťaži. Pokiaľ nám však budú vo veľkom odchádzať do zahraničia talenty vo veku 18 -19 rokov, budeme mať problém dopĺňať kvalitných hráčov z domácej produkcie. Momentálne je napríklad až 60 hráčov v tomto veku v Čechách a dvadsať v USA či Kanade. Odchodom mnohých hráčov zo skupiny tých skúsenejších nám potom chýbajú lídri, ktorí by mladých hráčov automaticky potiahli. Zopár jedincov si síce drží akú-takú výkonnostnú úroveň, ale ak dostanú zaujímavú ponuku zo zahraničia, odídu aj títo... Súvisí to však s ekonomickými podmienkami a nemyslím si, že by sa táto situácia dala zmeniť len dobrou vôľou klubov.
Nie je to všetko istým spôsobom len alibizmus?
- Vám sa to môže zdať alibizmus, pretože nepoznáte podmienky, v ktorých sa šport u nás robí. Názor fanúšika je vždy postavený na tom, že zadáva úlohy, ktoré nie sú celkom reálne daným možnostiam. My môžeme za určitej kladnej zhody okolností poraziť Kanadu, Rusko alebo kohokoľvek zo svetovej extratriedy, pretože na to máme dostatočnú kvalitu, ale v zásade nemôžeme vyhrávať opakovane. Nemáme na to vytvorené základné štrukturálne podmienky. To znamená: dostatočnú kvalitu v dostatočnej kvantite.
Spomenuli ste absenciu lídrov. Narážate na to, že hviezdy zo zámoria sa nevracajú?
- Áno. Sama vidíte, že vo vyššom počte sa nevracajú. Nie je však možné predpokladať, že sa budú domov ponáhľať, keď v európskych kluboch tiež zarábajú slušné peniaze. Potom je logické, že podstatná časť z nich zostáva vonku. Pokiaľ my nemôžeme vytvoriť podmienky, ktoré sa budú aspoň približovať rozvinutým európskym krajinám, nebude možné počítať s výraznejšou zmenou tohto stavu. Neviem, či poznáte rozpočty českých hokejových klubov, ale napríklad Slávia Praha má 168 miliónov českých korún a najsilnejší slovenský klub len okolo 58 miliónov. Táto oblasť však nie je záležitosťou štátu, je to oblasť komerčných možností, ktoré sú v Čechách a na Slovensku rozdielne a v dôsledku rozdielneho ekonomického potenciálu klubov, je rozdielna aj kvalita hráčov. Ale verím, že sa to bude postupne zlepšovať a že hráči, ktorí budú prichádzať domov ešte v čase hráčskej aktivity, oživia našu súťaž a budú príkladom pre mladších.
Možno, keby sa...
- Čo to je "keby sa"?
Napríklad keby sa niektorým hráčom z NHL nehádzali pod nohy polená, ako sa vyjadrili v niektorých médiách, mohli by tu podnikať. Ale keďže im tieto podmienky nevieme vytvoriť, nevracajú sa.
- Nemyslím si, že oblasť podnikania je pre hráčov z NHL väčším problémom ako pre iných. Tu v podstate prichádza k jednému základnému momentu. Keď príde hráč v určitom veku domov, chce prísť do prostredia, ktoré mu bude priať vo všeobecnosti. Mnohokrát sa však v rámci akéhosi klubizmu dostáva do problémov. O tom by mohli hovoriť tí, ktorí pôsobili v slovenskej extralige počas lock-outu z NHL. Navyše, príde s peniazmi a tie sú u nás stále predmetom závisti. Veľa ľudí tiež veľmi rýchlo zabúda, že len nedávno sa tešili z ich výkonov a úspechov v reprezentačnom drese. Potom je, samozrejme, veľa aj takých, ktorí by sa chceli popri nich zviezť... Toto sú tiež momenty odďaľujúce návraty, ale nemyslím si, že sú prioritami pri rozhodovaní hráčov. Tie závisia v prvom rade od toho, kde si hráč v priebehu svojej činnosti nachádza miesto na život.
Ľubomír Višňovský okrem iného po neúspešnom zavŕšení olympiády naznačil aj istý arogantný prístup vedenia k hráčom a známe je aj nedorozumenie s asistentom Jergušom Bačom. Ako vnímate tieto nezhody?
- V mnohých podobných prípadoch - či už okolo voľby nového kapitána alebo vyjadrení Ľuba Višňovského - sa prostredníctvom médií urobil veľký cirkus. Asi je súčasťou ich stratégie, ale všade vo svete sa podobne k problémom stavia len bulváru. U nás sa, bohužiaľ, často správajú bulvárne aj tie médiá, ktoré by takýto charakter nemali mať. Potom sa niektoré vyjadrenia z diskusie pri stole dostanú von v titulkoch a vzniká množstvo impulzov, ku ktorým sa radi vyjadrujú aj menej znalí ľudia. Čítanosť a sledovanosť rastie, ale nám to narobí veľa zlej krvi. Verím však, že tieto škandály postupne doznejú a my sa budeme vedieť sústrediť na podstatnejšie problémy.
Je situácia v slovenskom hokeji jedným z dôvodov, prečo sa nechcete vrátiť na trénerskú stoličku?
- Počas pôsobenia skupiny ľudí, ktorej členom som bol aj ja, sa nám v reprezentácii podarilo dosiahnuť výrazný výkonnostný vzostup. Je však veľmi ťažké udržať úroveň hokeja na najvyššom stupni, keď nie sú pre jeho napredovanie zabezpečené podmienky porovnateľné s konkurenčnými krajinami. Chcem svojim pôsobením vo funkcii predsedu Slovenskej únie športu prispieť k ich výraznému zlepšeniu. Ďalším dôležitým dôvodom bolo aj to, že na vykonávanie funkcie trénera reprezentácie som bol na tri roky uvoľnený z postu riaditeľa firmy a toto obdobie už nemôžem opakovať, ani predlžovať.
Na druhej strane ste však ostali vo výkonnom výbore SZĽH, odkiaľ môžete ovplyvňovať vývoj slovenského hokeja...
- Vstup do funkcie člena výkonného výboru som si v závere trénerskej činnosti plánoval, pretože som sa stále hlbšie zoznamoval s problematikou slovenského športu a hokeja. A keďže poznanie negatív sa počas činnosti vo výbore ešte prehĺbilo, spolu s prezidentmi ďalších športových zväzov sme iniciovali vznik Slovenskej únie športu. Jej úlohou je pozitívna zmena postavenia športu v spoločnosti. Snažíme sa otvárať diskusiu, ktorá by tento stav - dal by sa nazvať až paralýzou - dokázala pozitívne ovplyvniť.
Ale práve takýto stav môže mnohým vyhovovať...
- Je to obdobná situácia ako v iných rezortoch. Aj zdravotníctvo alebo školstvo by sa dalo z finančného hľadiska nazvať jamou bez dna. Problém je v tom, že konflikty vyplývajú hlavne z pozícií ľudí, ktorí si v tomto málo funkčnom systéme našli miesto a len tam existujú bez toho, že by prinášali spoločnosti adekvátne hodnoty alebo prispievali k rozvoju športu ako takého. A pritom odčerpávajú peniaze zo štátnej pokladne bez jasného a spoločensky akceptovateľného zdôvodnenia. V športe je to vidieť možno jasnejšie ako v iných oblastiach hlavne v spolkovej sfére, ale aj v rezorte ministerstve školstva.
Nevieme alebo nechceme si pomôcť skúsenosťami z iných krajín?
- V krajinách výraznejšie sa presadzujúcich v športe ide aj o otázku diferenciácie, ktorá by mala získať väčšiu podporu aj u nás. Je nevyhnutné, aby štát ako reprezentant tohto národa prostredníctvom svojich inštitúcií v krátkej budúcnosti jasne zadefinoval úlohu športu a jeho jednotlivých odvetví. Len tak môžeme dokázať dosiahnuť výraznejšie kvantitatívne i kvalitatívne zmeny. Nebude to však jednoduché, pretože z daného koláča sa na začiatku musí niektorým ubrať, aby sa tým, ktorí majú plniť pre spoločnosť významnejšie úlohy, mohlo pridať. Verím tomu, že následná reakcia spoločnosti v podobe zvýšených finančných tokov do športu nenechá na seba dlho čakť....
Ale štát sme my, takže tá iniciatíva by mala asi vyjsť od nás...
- Otázkou ostáva, ako to majú ľudia robiť. Jedine pri volebných urnách, keď podporia strany, ktorých súčasťou programu je aj podpora športu.
V júni sa bude voliť nový prezident hokejového zväzu. Budete kandidovať?
- Už som to niekoľkokrát povedal: určite nie.
Ešte mi nedá neopýtať sa na tzv. český komplex. Prosím vás vysvetlite mi, čo sa deje v hlave slovenského hráča pred zápasom s Čechmi?
- Čo myslíte, čo sa deje vo švédskych hlavách, keď idú hrať so Slovákmi?
Tak to neviem, ale myslím, že niečo konštruktívnejšie ako keď ideme hrať proti Čechom.
- Ale my porazíme Čechov častejšie ako Švédi nás.
Skôr som počula o komplexe medzi Fínmi a Švédmi...
- Ale Švédi majú s nami problém. Jednoducho im nesedí naša hra a nám nesedí hra Čechov. A Fíni majú zrejme problém uspieť so Švédmi.
Ale dnešní tridsiatnici vyšli ešte zo spoločnej školy. Nepestujeme si tento psychický blok sami?
- Opýtam sa vás inak. Viete koľko Čechov pôsobí v zámorí vo všetkých štruktúrach, v silných európskych ligách či silnejšej českej lige?
Samozrejme, že viac.
- Zhruba štvornásobne. To znamená, že keď budem akokoľvek kalkulovať, Česi majú predpoklad, že vyhrajú štyri zápasy a prehrajú jeden. To je úplne normálne.
Štatisticky možno áno, ale nemôžeme mať vyššie ambície? Rusov, Švédov, Fínov predsa vieme poraziť.
- Ale tá prevaha kvality českého hokeja tu jednoducho je a vždy bude dobre, keď sa nám podarí Čechov, podobne ako aj iné silné krajiny, nachytať na hruškách a poraziť.
Ale na olympiáde v Turíne sme mali postavené vynikajúce mužstvo a hrali sme dobrý hokej, ktorí chválili aj mnohí odborníci, dovtedy, dokedy sme sa nestretli s Čechmi... Ktorí skončili vo svojej skupine štvrtí.
- Áno, ale aj na šampionáte v Rige postúpili zo 4. miesta v osemfinálovej skupine podobne ako my a hrali vo finále. Takže nie je nič výnimočné postúpiť zo štvrtej skupiny a poraziť víťaza.

01 - Modified: 2003-03-05 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Informácie pre mestá a obce 02 - Modified: 2003-03-05 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Toyota si v európskych plánoch verí 03 - Modified: 2014-05-22 12:50:13 - Feat.: 0 - Title: Slovensko nevie konkurovať, príklad si môžeme brať aj z Kazachstanu
menuLevel = 2, menuRoute = dennik/servisne-prilohy, menuAlias = servisne-prilohy, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
25. jún 2022 22:40