Napriek priaznivému vývoju poklesu úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia (KVO) na Slovensku je jej znižovanie v porovnaní s inými krajinami EÚ nedostatočné. Kým napríklad Fínsko zaznamenalo za posledných 30 rokov 55-percentný pokles úmrtnosti, u nás to bolo necelých 10 percent. Lepšie výsledky dosahuje aj Česká republika, Poľsko alebo Maďarsko.
Ako pracuje srdce?
Srdce je sústava dvoch čerpadiel. Je to dutý svalový orgán, ktorý vypudí krv do tela a späť približne 70-krát za minútu. Za jeden deň vykoná viac ako stotisíc úderov. Srdcový sval sa nesmie unaviť, preto musí byť stále dobre vyživovaný. Cievy, ktoré ho zásobujú krvou a kyslíkom, ho obopínajú ako veniec (latinsky corona), preto sa volajú koronárne. Ak sú zúžené, ich prietok sa zmenšuje alebo celkom uzatvára, do srdca nemôže pritekať dostatok krvi.
Rizikové faktory
Medzi ovplyvniteľné rizikové faktory patria životný štýl, stravovanie, nedostatok pohybu. Neovplyvniteľnými sú genetika, vek a pohlavie. Najčastejším rizikovým faktorom je cholesterol, ktorý je predpokladom vzniku ischemickej choroby srdca, srdcového infarktu, srdcového zlyhania, cievnej mozgovej príhody či artériosklerózy.
Vysoký krvný tlak
Má ho každý siedmy človek. Po 35. roku života sa odporúča nechať si ho vyšetriť každé tri roky.
Obezita
Obsah tuku v tele zdravých neobéznych mužov by mal byť asi 15 až 20 a u žien 20 až 25 percent.
Artérioskleróza
Ukladanie tukových látok do stien ciev a vytváranie tzv. artériosklerotického plátu, ktorý spôsobuje postupné zužovanie ciev. Ak sa do tukového ložiska ukladá aj vápnik, cieva stráca pružnosť a tuhne.
Ischemická choroba srdca
Vzniká, keď artériosklerózou poškodené tepny nestačia zabezpečiť dostatočné množstvo okysličenej krvi pre srdcový sval.
Cievna mozgové príhoda
Dochádza k poškodeniu buniek mozgu z nedostatočného množstva krvi alebo dôjde ku krvácaniu z cievy do mozgu.
Infarkt myokardu
Postihuje každého druhého muža a každú tretiu ženu. Srdcový sval (myokard) vydrží bez prísunu okysličenej krvi prežiť 20 minút. Potom bunky odumierajú a na postihnutom mieste ostáva jazva. Nie je ojedinelé, že v posledných rokoch infarkt postihuje mladých ľudí vo veku okolo 30 rokov. U žien mladších ako 50 rokov je ojedinelý, keďže ich cievny systém pred artériosklerózou ochraňujú estrogény a iné pohlavné hormóny. Najvýraznejším príznakom infarktu myokardu je intenzívna bolesť v oblasti hrudníka, hrudnej kosti. V období pokoja, ale po silnom pracovnom nápore ju pacient pociťuje ako tlak alebo pálenie či bolesť prechádzajúcu do pleca, ruky, chrbta, ale aj do čeľusti či krku. Ak bolesť neprejde ani po troch tabletkách nitroglycerínu v päťminútových intervaloch, je nevyhnutná okamžitá prvá pomoc. Niekedy sa ochorenie prejavuje aj pocitom dávenia, dýchacími ťažkosťami, stratou vedomia. Stáva sa však, že sa žiaden príznak neobjaví a človek infarkt prekoná bez toho, aby to spozoroval. Takáto forma sa najčastejšie objavuje u ľudí trpiacich cukrovkou.
Desatoro prevencie ochorení srdca a ciev
-- Zdravie je len jedno.
-- Mysli na to, ako sa stravuješ.
-- Jedz zdravo a pravidelne.
-- Nefajči.
-- Ak si obézny, schudni.
-- Fyzická námaha ti prospeje.
-- Mysli pozitívne.
-- Stráž si svoj krvný tlak.
-- Poznaj svoj cholesterol a triglyceridy.
-- Poraď sa s lekárom.
Fakty a čísla - rámček, raster ?
-- Tretinu úmrtí na svete zapríčiňujú kardiovaskulárne ochorenia.
-- V Európe na ne zomrie každú minútu osem ľudí.
-- Len polovica ľudí s vysokým krvným tlakom sa diagnostikuje, z nich polovica sa lieči a z toho len polovica sa lieči správne.
-- Na Slovensku umiera na kardiovaskulárne ochorenia 48 percent mužov a 62 percent žien.
-- Najčastejšou príčinou smrti u nás je ischemická choroba srdca, na druhom mieste sú cievne choroby mozgu.
Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií