StoryEditor

Za všetkým v ekonomike je Čína

27.09.2005, 00:00

Čína spolu s ostatnými rozvojovými gigantmi ako India, Brazília či krajiny bývalého Sovietskeho zväzu v posledných rokoch zdvojnásobila globálnu pracovnú silu, čím výrazne posilnila svetový potenciálny output a tiež jeho potenciál do budúcnosti. Silný hospodársky rast Číny nie je oproti ostatným krajinám nijakou zvláštnosťou, jej dosah na svetovú ekonomiku je však podstatne výraznejší, čoho výsledkom je nielen rozsiahla lacná pracovná sila, ale aj otvorenosť ekonomiky.
Vplyv Pekingu sa naplno prejavil po uvoľnení kurzu jüanu koncom júla. Dlhoočakávané uvoľnenie kurzu zahýbalo svetovými menovými, dlhopisovými aj komoditnými trhmi. Ešte pred pár rokmi nikoho nezaujímalo, že je čínska mena pevne nadviazaná na americký dolár. Dnes je to jedna z najhorúcejších otázok medzinárodnej politiky, keď najmä USA obviňujú Čínu, že podhodnotený jüan zväčšuje ich obchodný deficit.
Revalvácia jüanu o 2,1 percenta len ťažko ovplyvní americký obchodný deficit, dôležitým zlomom je väzba jüanu na kôš mien, čo v konečnom dôsledku môže spôsobiť jeho ďalšie posilňovanie oproti doláru. Aj keď bolo nepatrné uvoľnenie kurzu do veľkej miery kritizované, ekonómovia sa zhodujú v tom, že je to správny krok Číny k flexibilnejšiemu menovému kurzu, ktorý umožní efektívnejšie riadenie ekonomiky pomocou monetárnych nástrojov.
Pôžička Amerike
Na udržanie kurzu poskytla Čína lacné finančné prostriedky americkým spotrebiteľom a vláde tým, že vo veľkom kupovala americké dlhopisy. Tu by mohla byť aj odpoveď na hlavolam, na ktorý pred časom poukázal Alan Greenspan, šéf Federal Reserve: Prečo sú výnosy z dlhopisov aj napriek silnému rastu a zadlžovaniu vlády stále nízke?
V prípade, že bude prechod na kôš mien znamenať zmenšený nákup dolárových aktív, viedlo by to k rastu výnosov z amerických dlhopisov, upozorňuje týždenník Economist. Poukazuje tiež na to, že ďalšia revalvácia čínskej meny (viacerí ekonómovia žiadajú minimálne 25 percent) by tak mohla výrazne poškodiť americkej ekonomike. Ináč povedané, ak bude mať úprava kurzu vplyv na americký obchodný deficit, bude to preto, že vyššie dlhopisové výnosy zredukujú domáci dopyt. Z takéhoto hľadiska súčasnú globálnu menovú politiku netvorí Washington, ale Peking. Economist argumentuje, že za vysokým obchodným deficitom USA stoja vysoké výdavky a neadekvátne úspory, nie nečestná konkurencia zo strany Číny.
Vplyv na globálnu ekonomiku
Rastúci vplyv Číny zasahuje do podstatne širšieho spektra ekonomických otázok a nie len do exportu lacných tovarov. Zasahuje do cien práce, tovarov a finančných aktív v takej miere, akú doteraz svetová ekonomika nepoznala.
Vezmime si ako príklad ceny ropy. Tie sa len od začiatku minulého roku viac ako zdvojnásobili, inflácia, na rozdiel od ostatných ropných šokov, ostala na prijateľných úrovniach, podobne aj globálny hospodársky rast. Keďže sú ceny ťahané prevažne dopytom Číny, a nie výpadkom ponuky ropy, v menšej miere zasiahnu hospodársky rast. A dosah cien ropy na infláciu vyvažuje pokles cien mnohých iných tovarov ako textil či elektrické spotrebiče. Znovu kvôli Číne. Navyše konkurencia Číny a obavy, že firmy vo vyspelých krajinách môžu presúvať výrobu do lacnejších oblastí, brzdia rast miezd, a tým aj infláciu.
V nasledujúcich rokoch môže Čína čoraz viac vplývať na svetovú infláciu, úrokové miery, ceny ropy či nehnuteľností, na čo bude musieť medzinárodné spoločenstvo reagovať. Uvalenie protekcionistických opatrení sa javí ako najjednoduchšie riešenie, znamenalo by však obmedzenie silného zdroja budúcej globálnej prosperity. Azda prijateľnejším riešením by bolo dať Číne väčší podiel na svetovej ekonomickej stabilite, ktorej váhu určuje členstvo v medzinárodných organizáciách.

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/servisne-prilohy, menuAlias = servisne-prilohy, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
03. december 2022 02:17