Predstava, že by sa operácia žlčníka, plastika nosa, výmena bedrového kĺbu, pôrod cisárskym rezom či transplantácia srdca robili bez umŕtvenia, je desivá, no napriek tomu niektorí ľudia majú väčší strach z anestézie, ľudovo narkózy, než zo samotného zákroku. Sužuje ich obava, či sa vôbec prebudia z narkózy, či počas operácie naozaj nepocítia bolesť.
"Pacienti sa nemusia obávať, moderná anestézia má metódy a prostriedky na to, aby bola bezpečná. Pacient je počas operácie v starostlivosti špecializovaných odborníkov: chirurg so svojím tímom operuje, anestéziológ zabezpečuje, aby pacient necítil bolesť, stráži jeho životné funkcie, dbá, aby nevznikli komplikácie a sleduje na prístrojoch činnosť srdca, tlak krvi, stratu krvi, dýchanie a podľa potreby dávkuje utlmujúce a iné lieky," hovorí MUDr. Černák z Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny FN Ružinov v Bratislave.
Podľa laikov je anestézia určitým druhom bezvedomia, v ktorom vymiznú obranné reflexy organizmu. Čo na to odborník? "Anestézia znamená čiastočnú (regionálnu) alebo celkovú stratu citlivosti. Pri regionálnej narkóze umŕtvime len určitú časť tela, napríklad dolné končatiny -- tam nejde o bezvedomie. Strata citlivosti sa navodí na úrovni miechy, nervov alebo nervových zakončení," vysvetľuje MUDr. Černák. Dodáva, že pri regionálnej narkóze sa umŕtvujúca látka vpichne do obalu miechy stavca chrbtice. Ak sa vpichne do jej dolnej časti, kde končí miecha, teda k miechovým koreňom, v odbornej terminológii sa nazýva spinálna narkóza. Ak sa anestetikum vpichuje do ostatnej časti chrbtice (od pupka hore), ide o epidurálnu narkózu. Regionálna anestézia spôsobí prechodné znecitlivenie. Pacient počas operácie je paralyzovaný a ochrnutý, ale po niekoľkých hodinách môže znovu chodiť. Regionálna anestézia závisí od výšky vpichu do oblasti chrbtice a dávky látky na znecitlivenie.
Celková anestézia s navodením bezvedomia sa riadi na úrovni mozgu. "Je to riadená a plánovaná otrava organizmu, ale tak, aby sa po operácii základné funkcie človeka vrátili do pôvodného stavu. Anestéziológ počas operácie preberá zodpovednosť za život pacienta, riadi jeho životné pochody -- dýchanie, reguluje krvný obeh, tlak... tak, aby operačný výkon prežil bez najmenších komplikácií a po operácii si sám riadil svoje životné pochody."
Celková či čiastočná
O type narkózy rozhoduje podľa zdravotného stavu pacienta a typu operácie anestéziológ. Viaceré štúdie potvrdili, že regionálna anestézia menej zaťažuje organizmus, je efektnejšia, s menším množstvom komplikácií. Pacient, aj keď počas operácie spí, je pri vedomí, sám dýcha, sám si reguluje krvný obeh, a tým sa vyhýba viacerým rizikám. Epidurálna narkóza sa celosvetovo odporúča okrem iných zákrokov aj pri pôrode cisárskym rezom (matka je pri vedomí, má okamžitý kontakt s dieťatkom). Spinálna zase pri operácii umelých kĺbov. Niektoré operácie sa však nedajú robiť v regionálnej narkóze, napríklad transplantácia srdca... Celková narkóza je však väčšou záťažou pre organizmus. Lekársky tím vždy rozhodne tak, aby vylúčil možné riziká.
Príprava na operáciu
Prečo nemôžu pacienti pred operáciou, piť, jesť a fajčiť? Pri celkovej anestézii sa navodzuje určitý druh bezvedomia, v ktorom vymiznú obranné reflexy organizmu, teda aj kašľavý. Súčasťou narkózy je totiž aj látka, ktorá vyradí z činnosti svalstvo. Keby mal pacient plný žalúdok, jeho obsah by sa mohol dostať do dýchacích ciest a spôsobiť život ohrozujúce dusenie. Nie je však vhodné hladovať dlhodobo, teda čím dlhšie, tým lepšie. Optimálny čas je šesť hodín nejesť a tri hodiny nepiť. Ak pacient ide na operáciu ráno, môže si dať ešte ľahkú večeru. Ak je "na pláne" poobede, pochutiť si môže ešte na ľahkých raňajkách. Dlhodobý, viac ako trojhodinový výpadok tekutín môže spôsobiť dehydratáciu. "Problémy nám robia fajčiari. Pred plánovanou operáciou by sa mali aspoň na šesť týždňov zriecť akejkoľvek cigarety. Ak prestanú neskôr, alebo vôbec neprestanú, vystavujú sa riziku pľúcnych komplikácií. Ich pľúca sa totiž horšie očisťujú, lebo riasinky posúvajúce hlien von z dýchacích ciest, rovnako aj zo sliznice, majú oslabenú funkciu. Nie je dobre, ak je pacient pred operáciou v strese. Preto večer pred operáciou dostane tabletku, aby sa dobre vyspal a ráno užije liek alebo dostane injekciu na upokojenie. Ak je pokojný a dôveruje lekárom, znížia sa aj nežiaduce účinky vyplývajúce zo zákroku a anestézie," hovorí MUDr. Černák.
Na operačnom stole
Anestéziológ pacientovi na operačnom stole zavedie do žily kanylu s infúziou, napojí ho na monitory, na ktorých sleduje EKG, tlak krvi, dýchanie, nasýtenie krvi kyslíkom a hodnoty koncentrácie anestetických plynov. Vnútrožilovou injekciou pacienta počas niekoľkých minút uspí. Súčasťou anestézie je aj podanie silných analgetík, teda liekov proti bolesti a lieku, ktorý vyradí -- uvoľní z činnosti svalstvo pacienta. "Prípravok na uvoľnenie dávame vtedy, ak je potrebné zaviesť do hrtana trubicu na dýchanie, rovnako pri vnútrobrušnej operácii, kde chirurg potrebuje, aby sa svaly nenapínali. Pacient totiž aj keď spí, môže svaly podvedome napínať. Podľa typu operácie pacienta necháme dýchať samostatne cez kanylu, alebo dýcha za neho prístroj, na ktorý je napojený. Snažíme sa, aby anestézia bola komfortná s čo najmenším nežiaducim účinkom. Pacient nemusí poznať lekára, ktorý ho uspáva. Jeho úlohou je, aby pacient prežil operáciu čo najlepšie, s čo najmenšími nežiaducimi účinkami. Dobrý anestéziológ je ten, ktorého si pacienti nepamätajú," vyznáva sa MUDr. Černák.
Ľahké (ťažké) prebúdzanie
Po čiastočnej anestézii sú pacienti pri vedomí, prebúdzajú sa ľahko, po celkovej narkóze sú citlivejší. Stále sú však pod kontrolou sestier a lekárov. Väčšina z nich sa preberie ešte na operačke, no zvyčajne si to nepamätajú. Pamätajú si iba veci mimo operačnej sály. Podľa MUDr. Černáka najväčšie problémy im pri prebúdzaní spôsobujú fajčiari, a to pre dýchanie a zvýšenú tvorbu hlienu -- po operácii výrazne kašlú. Alkoholici potrebujú zase vyššiu dávku anestetík. Narkomani majú zmenený metabolizmus, sú citlivejší na bolesť, preto potrebujú iné dávkovanie anestetík.
Strach z operácie
Strach z operácie a anestézie zväčša ustúpi po konzultácii pacienta s lekárom v anestéziologickej ambulancii. Lekár pacienta poučí a informuje o spôsobe a priebehu anestézie i pooperačného obdobia. Súhlas s postupom pacient písomne potvrdí. Ak nesúhlasí, má nárok navrhovaný typ narkózy odmietnuť.
Má "strach" aj anestéziológ? "Je lepšie, ak sa zodpovedne bojí, ako keby bol ľahkovážne odvážny. Strach je vlastne zodpovednosť za pacienta. Anestéziológ si uvedomuje, že balansuje na hrane noža a aby z nej nespadol, v niekoľkých sekundách musí správne zareagovať, vždy musí mať poruke alternatívne riešenie. Musí byť predvídavý, pretože ani pri maximálnej bezpečnosti narkózy, nemôže vylúčiť komplikácie i nepredvídateľnú alergickú reakciu. Medicína je nevyspytateľná, ale skúsený tím lekárov i sestier to takmer vždy zvládne," vyznal sa MUDr. Černák.
Z histórie:
-- Ľudstvo sa od nepamäti usilovalo o zmiernenie bolesti. Preto patrí anestézia k jedným z najväčších objavov medicíny a celá chirurgia sa mohla posunúť dopredu až keď sa podarilo pacienta zbaviť bolesti.
-- Najprv sa bolesť pri operačnom zákroku tlmila chladom, alkoholom, ale aj rôznymi odvarmi šamanov.
-- Ešte pred 150 rokmi lekári operovali bez umŕtvenia. Pacienta na stole pridržali silní muži.
-- K prvým anestetikám patril rajský plyn. Pokusné osoby sa po jeho užití smiali. Bolo dokonca veľkou módou usporadúvať večierky s rajským plynom. Až neskôr, keď sa zistilo, že omamuje a potláča bolesť, začal sa používať v medicíne.
-- Roku 1842 robil uspávacie pokusy s éterom na sebe americký lekár Ch. T. Jackson a v roku 1846 Američan T. G. Morton prvýkrát demonštroval v Bostone celkovú anestéziu éterom pri operácii tumoru v sánke. Jeho dávkovanie sa riadilo odhadom a citom.
-- O rok neskôr uviedol anglický pôrodník J. Y. Simpson do pôrodníctva chloroform na utíšenie pôrodných bolestí.
-- Na bojisku ako prvý uviedol éterovú narkózu N. I. Pirogov (1810 -- 1881), zakladateľ modernej vojenskej chirurgie.
Na Slovensku vznikol samostatný odbor anestézie až po druhej svetovej vojne -- samostatné oddelenie anestézie až okolo roku 1960. Anestéziu najprv robili chirurgovia alebo rádové sestry -- bola riskantná. Od roku 1960 sa anestéziológovia vzdelávajú samostatne. V súčasnosti je to veľmi rýchlo sa rozvíjajúci medicínsky odbor, s bohatými informáciami, technickým i liekovým vybavením
Dobre vedieť, že:
-- Večer pred operáciou pacient dostane tabletku, aby sa dobre vyspal a ráno užije liek na upokojenie.
-- Pred operáciou by sa nemala 6 hodín prijímať potrava a 3 hodiny ani tekutiny.
-- Fajčiari sú rizikovejší pacienti. Šesť týždňov pred operáciou by nemali fajčiť.
-- Alkoholici a narkomani by mali o svojej závislosti informovať lekárov.