Čím si toto veľkolepé označenie vyslúžil? Predovšetkým svojím talentom, ale nemenej aj vlastným PR. Pritom u máloktorého autora boli tieto dve zložky natoľko protichodné. Truman Capote ako človek vraj vystupoval veľmi nepríjemne, arogantne až nechutne. Nerobilo mu problém ľudí, ktorí sa mu nepáčili, urážať a napádať. Z časopisu New Yorker ho vyhodili, lebo urazil Roberta Frosta, o tvorbe Jacka Kerouacka sa vyjadril, že to nie je literatúra, ale iba písanie na stroji, neznášal Mailera, Wolfa, Vidala.
Nehovoriac už o jeho sexuálnych a alkoholických excesoch. O to paradoxnejšie vyznievajú najmä jeho poviedky, z ktorých na nás dýcha krása, dokonalé vykreslenie atmosféry, duchovno, zázrak a silná emocionalita. Keď vstúpime do sveta Trumana Capoteho, až úzkostne vnímame strach, chudobu, zúfalstvo, ale aj neuveriteľnú vnútornú silu jeho postáv a príbehov. Ocitneme sa v magickom svete s množstvom nezabudnuteľných miest a osudov.
Keď som si pred mnohými rokmi prečítal jeho poviedkovú zbierku Strom noci a novely Raňajky u Tiffanyho a Lúčna harfa, zaujal ma najmä Capoteho ornamentálne poetický štýl -- lyrika a jemná nesentimentálna emocionalita postáv, jeho pozorovací talent s dôrazom na detail, predstavivosť, štylistická bravúra, zmysel pre tempo, hĺbku a kompozíciu. Na ukážku spomeniem aspoň nezabudnuteľnú hororovú poviedku Miriam, v ktorej Capote opísal stretnutie dvoch kontrastných svetov -- šesťdesiatročnej ženy a desaťročného dievčaťa -- sivej reality a hrozivej fantázie.
Príbeh vraha
Celosvetovo známym sa Truman Capote stal najmä vďaka románu Chladnokrvne, v ktorom s dokumentárnou presnosťou vykreslil skutočný príbeh vraha odsúdeného na smrť. Kniha mala obrovský úspech a Truman Capote sa okamžite stal hviezdou médií a príslušníkom spoločenskej smotánky. Rýchla sláva mu však priniesla aj decimujúci kolobeh alkoholu, drog a povrchných milostných vzťahov, ktorý napokon vyústil do jeho predčasnej smrti. Zomrel mesiac pred svojou šesťdesiatkou.
Capote prežil osamelé detstvo, plné citového strádania. Malého Trumana opustila príliš mladá matka dychtiaca po sexuálnych dobrodružstvách a rovnako aj hulvátsky otec. Truman skončil v alabamskom malomeste v rodine jeho nevydatých sesterníc, ktoré ho však aspoň vybavili nepredstieranou láskou a užitočnou zásobou skvelých príbehov.
Opus magnum
Capote si podľa vlastných slov predsavzal, že sa po nedokončených štúdiách na univerzite stane spisovateľom. Cez deň pracoval ako redaktor časopisu New Yorker a po nociach sa venoval vlastnej literárnej tvorbe. Rané Capoteho poviedky sú charakteristické silným citovým nábojom a neobyčajnou fantáziou, ktorou reflektuje spomienky na vlastné detstvo. Len čo si však Capote osvojil triky, ktorými mohol rozkryť celú svoju emočnú škálu, odpútal sa od témy detstva a napísal unikátne prozaické portréty americkej spoločnosti, predovšetkým vrstvy novodobých zbohatlíkov a spoločenskej smotánky. Svoj plánovaný opus magnum -- román Vyslyšané modlitby -- už nestihol dokončiť. Poviedky Trumana Capoteho, ktoré sú prierezom jeho tvorbou od 40. až po 80. roky, však určite patria k tomu najlepšiemu, čo americká próza dala svetovej literatúre.