Potravinárska výroba sprevádza ľudstvo od praveku. Na Slovensku sa rozvíjala od raného stredoveku. Už v 12. storočí máme doložené vodné mlyny, ktoré predchádzali mechanizácii. V nasledujúcich storočiach vznikali v mestách aj na vidieku pivovary a liehovary. V rámci mestskej cechovej výroby napredovalo pekárstvo, mäsiarstvo, medovnikárstvo. Do polovice 19. storočia sa počet mlynov rozšíril približne na 2 200 a vlastný pivovar malo asi 300 miest a dedín.
Priekopnícke časy
Potravinárstvo sa na Slovensku zaradilo medzi priekopnícke odvetvia továrenskej výroby v 30. až 50. rokoch 19. storočia, najmä v mlynárstve, cukrovarníctve, pivovarníctve a vo výrobe tabaku. Továrenský spôsob výroby v mlynárstve reprezentovali valcovacie stolice a parný pohon. Prvý valcovací mlyn pracoval údajne už od roku 1835 v Šuranoch, ďalšie v Brezne a Bratislave. V roku 1852 mali tri parné stroje s výkonom 22 kW. Továrenské cukrovarníctvo vznikalo na báze výroby cukru z repy, ktorá sa na Slovensku uplatnila od roka 1830. Prvé cukrovary boli založené vo Veľkých Úľanoch a vo Vojniciach. Pivovarníctvo prešlo na továrenskú výrobu v niektorých prevádzkach s dlhodobou tradíciou, ktoré boli napríklad v Bratislave, Košiciach a vo Vyhniach. Tabakové továrne zakladal štátny erár. Prvé založil v Košiciach a Bratislave v rokoch 1851 až 1853.
Cukrovarom sa darilo
Zlatým vekom rozvoja potravinárskeho priemyslu na Slovensku bola posledná tretina 19. a začiatok 20. storočia. Najväčšie a technicky najvyspelejšie podniky vybudoval cukrovarnícky a mlynársky priemysel. Z prvej vlny rozvoja cukrovarníctva do roku 1867, keď vzniklo asi 25 až 30 podnikov, sa zachoval iba cukrovar v Šuranoch, založený v roku 1854. Stal sa však najväčším v Uhorsku. V roku 1868 pribudli ďalšie dva moderné cukrovary v Trnave a Sládkovičove. Do roku 1913 bolo na Slovensku už deväť veľkokapacitných cukrovarov. Treba spomenúť aj cukrovary v Továrnikoch, Pohronskom Ruskove, Trenčianskej Teplej a v Trebišove. V roku 1913 zaujímalo Slovensko vo výrobe cukru 9. až 10. miesto na svete. Prvenstvo v rámci Uhorska, ako aj v celej monarchii, prevzal cukrovar firmy Stummer v Trnave.
Deľba trhu
Cukrovary zakladal najmä rakúsky kapitál. Neskôr ich prevzali budapeštianske veľkobanky. Mlynárska výroba mala zložitú vnútornú štruktúru. Väčšinu z obrovského počtu 4 748 mlynov v roku 1872 tvorili malé mlyny s vodným kolesom. Továrenský charakter mali iba tzv. obchodné mlyny pracujúce pre trh s pohonom parným strojom alebo vodnou turbínou. Parný pohon malo len 62 mlynov. Na produkcii sa však podieľali približne 50 percentami.
Nástup veľkovýroby
Do roku 1906 počet továrenských mlynov vzrástol na 278. Kľúčový medzinárodný význam mala v Uhorsku sústava tzv. veľkomlynov. Na Slovensku z nich pracovalo 17. Najvýznamnejší sa nachádzal vo Veľkom Šariši, ďalšie v Košiciach, Čani, Lučenci či Bratislave. Strojová továrenská výroba sa vo väčšom meradle uplatnila aj v pivovarníctve, sladovniach a čokoládovniach. Zo starších pivovarov sa k továrenským zaradili napríklad podniky v Bytči, Ilave a vo Vyhniach. Vedúce postavenie nadobudli pivovary v Bratislave a Košiciach, založené v rokoch 1870 -- 1871 firmami Stein a Bauernebel. V roku 1906 pôsobilo na Slovensku asi 50 pivovarov. Továrenských však len desať. Patrili k nim aj podniky v Nitre, Banskej Bystrici, Poprade, Michalovciach a v Martine, ktorý ako jediný ovládal slovenský kapitál. Vysokú úroveň mala výroba sladu, veľmi žiadaného na svetových trhoch. Väčšina pivovarov mala vlastnú sladovňu. Zakladali sa však aj samostatné mechanizované sladovne. Najvýznamnejšie boli v Nitre a Trnave.
Stollwerk bol lídrom Uhorska
Priemysel cukroviniek a čokolády reprezentoval závod spoločnosti Stollwerk v Bratislave z roka 1896 a Čokoládovne v Trnave z roka 1910. Stollwerk sa stal najväčším a najmodernejším v Uhorsku.
Veľmi rozšírená bola liehovarnícka výroba. Počet liehovarov vzrástol do roka 1912 na 382. Väčšinou išlo o tzv. poľnohospodárske liehovary s ručnou výrobou. Priemyselné boli iba tri závody. Víno, likéry a nealkoholické nápoje vyrábali menšie živnostenské podniky. Významnejšie závody boli v Bratislave, napríklad firma šumivého vína Hubert.
Namiesto baní výroba cigariet
Nové tabakové továrne zakladal štát, a to v oblastiach s upadajúcim baníctvom, kde mali vytvoriť nové pracovné príležitosti, konkrétne v Banskej Štiavnici a v Smolníku. Prvý závod na výrobu cigariet vznikol v roku 1899 v Spišskej Belej.
Spracovanie mäsa nadobudlo priemyselný charakter v niektorých mestských jatkách. Továrenská výroba konzerv sa začala v rokoch 1899 až 1902 v Bratislave a Rimavskej Sobote. Ku konzervárňam sa radil aj závod na kávoviny spoločnosti Frank v Košiciach, najväčší svojho druhu v Uhorsku. Na spracovanie mlieka slúžilo v roku 1912 až 42 menších, ale moderne zariadených prevádzok. K moderným patrili najmä závody na výrobu syrov a bryndze. Soľ vyrábal jediný, ale významný štátny podnik v Solivare pri Prešove, známy už od stredoveku. V celom potravinárskom priemysle pracovalo v roku 1910 približne 12-tisíc zamestnancov.
Medzivojnová stagnácia
V medzivojnovom období potravinárska výroba stagnovala, najmä v dôsledku zásadnej zmeny odbytových podmienok hlavných podnikov odvetvia. V prvých rokoch po vzniku ČSR zaznamenali úspešnú konjunktúru pivovary. Boli modernizované a v roku 1921 značne prekročili predvojnovú úroveň produkcie. Po konsolidácii pomerov v ČSR však využitie kapacít podnikov limitovala konkurencia vyspelého českého pivovarníctva.
V prvej polovici 20. rokov napredovala modernizácia a rozširovanie kapacít aj v cukrovarníctve. Vznikol nový moderný cukrovar v Bratislave a ďalšie v Nitre a vo Farkašíne (Vlčkovciach.). V kampani 1925 -- 1926 cukrovary dosiahli rekordnú výrobu a export. Potom ich produkciu obmedzila konkurencia trstinového cukru na svetových trhoch.
Zvyšovanie kapacít
Mlynárstvo sa zbavilo konkurencie maďarských mlynov v dodávkach do českých krajín a bolo chránené colnými opatreniami. V rokoch 1924 -- 1936 zvýšilo výrobné kapacity z 1,4 milióna ton na 2,1 milióna ton obilia ročne. Slovenské veľkomlyny sa stali najväčšími závodmi svojho druhu v ČSR.
V mäsiarstve pribudli moderné prevádzky mestských bitúnkov v Bratislave a Žiline, ako aj v závode bratislavskej firmy Manderla. Štát vybudoval pri Prešove nový moderný solivar Masaryk. Čokoládovne v Trnave prevzal slovenský kapitál a vznikol známy podnik Figaro. Slovenský kapitál sa presadil aj v ďalších odboroch potravinárstva.
V 30. rokoch potravinársku výrobu značne obmedzili dosahy agrárnej a priemyselnej krízy. Nový vzostup nastal od roku 1936, a najmä počas vojnovej hospodárskej konjunktúry v rokoch 1939 -- 1944. Vplyv konjunktúry však s rastúcim nedostatkom surovín postupne ochaboval.
Totalitný prudký rozmach
Obnovenie ČSR v roku 1945 a nástup totalitného režimu roku 1948 priniesli znárodnenie kľúčových, a neskôr aj menších potravinárskych podnikov. V nasledujúcich desaťročiach nastal mohutný rozmach objemových ukazovateľov, ako aj technologický rozvoj, ktorý sa postupne spomaľoval.
Kľúčové sektory potravinárstva, najmä cukrovarníctvo a pivovary, nadviazali na predchádzajúci vývoj a iba doplnili svoju štruktúru o niektoré nové podniky. V cukrovarníctve to bol nový podnik v Rimavskej Sobote a ďalší, najväčší v ČSR, v Dunajskej Strede. Cukrovary boli podriadené generálnemu riaditeľstvu Cukor a cukrovinky spolu s novým kombinátom na cukrovinky v Trebišove a s moderným pečivárňami v Seredi.
Nové pivovary vznikli v Topoľčanoch, Hurbanove, vo Veľkom Šariši, v Rimavskej Sobote a v Trnave. Produkcia pivovarov vzrástla v rokoch 1948 -- 1975 približne z 1,2 milióna hektolitrov na 5,6 milióna hektolitrov.
Výrazne sa zmenila štruktúra mlynárstva, kde rýchlo zanikali malé závody a napredovala koncentrácia. Počet mlynov klesol v rokoch 1946 -- 1976 z 2 430 na 97, zatiaľ čo objem zomletého obilia na jeden mlyn vzrástol asi z 240 t na 6 300 t ročne. Mlyny zároveň s rozvetvenou sústavou pekární, cestovinární a cukrárskych závodov spadali pod spoločné generálne riaditeľstvo Mlynský a pekársky priemysel v Bratislave.
Modernizácia výroby
Najväčší posun v technickom vývoji zaznamenali oblasti spracovania mäsa, výroby mliečnych výrobkov, konzerv, nealkoholických nápojov, spracovania vína a likérov, kde sa ešte len dokončovala mechanizácia a prechod na veľkovýrobu. V tabakovom priemysle sa modernizácia týkala najmä závodu v Spišskej Belej.
Vznikali centrálne mäsokombináty, konzervárne a mliekarne. Do 80. rokov bolo vybudovaných asi 170 nových potravinárskych závodov. Výroba v súdobých cenách sa zvýšila za obdobie rokov 1953 -- 1978 asi z 5,1 miliardy na 28 miliárd korún československých.
Skúšobný test rentability
Po roku 1989 sa podstatne zmenilo ekonomické prostredie potravinárstva. Sektor prešiel skúšobným testom rentability a oprávnenosti existencie jednotlivých podnikov. Potravinárstvo zároveň patrilo medzi odvetvia, kde sa najskôr presadil zahraničný kapitál, napríklad rakúsky, nemecký a v pivovarníctve belgický.
Zanikli niektoré čelné podniky s dlhodobou tradíciou, ale mnohé sa ukázali ako životaschopné. Napríklad v cukrovarníctve zanikol podnik v Pohronskom Ruskove a do ťažkostí sa dostal cukrovar v Trnave, kedysi najväčší v strednej Európe. Prevádzku zastavili najstaršie pivovary v Martine, Košiciach, Michalovciach, Ilave aj novší v Trnave, zatiaľ čo napríklad pivovary vo Veľkom Šariši, v Nitre a Bratislave úspešne napredujú.
Podobná situácia nastala aj v ďalších sférach potravinárskeho priemyslu. Vstupom Slovenska do Európskej únie sa viacerým podnikom otvorili nové možnosti odbytu, ale niektoré museli zastaviť výrobu, napríklad storočný závod na cigarety v Spišskej Belej. Potravinárstvo ako celok však napriek ťažkostiam predstavuje perspektívne odvetvie ekonomiky.
StoryEditor