Nekonformné zoskupenie Živých kvetov oslavuje desaťročnicu svojho vzniku celkom obyčajným počinom -- tretím radovým albumom. Na rozdiel od predposledného titulu V dobrom a zlom (Pavian, 2003) si novinku Na mojej ulici vzalo pod svoje krídla domáce vydavateľstve Slnko records.
Adresa bydliska? Stoka
Pôvodnou ideou speváčky, textárky a "frontwomanky" Lucie Piussi bolo pred desiatimi rokmi výlučne ženské obsadenie kapely. Udalosti však uviedol do pohybu príchod gitaristu a autora hudby Petra Bálika. Ľudovej múdrosti o dvoch kohútoch na jednom smetisku nedali za pravdu a novovzniknutá kapela rešpektovala oboch lídrov. K pomyselnému smetisku nebolo predsa ďaleko: domovskou scénou zoskupenia sa stala pre mnohých mekka "nízkeho a zvrhlého umenia" -- bratislavské divadlo Stoka. Nezávislé multikultúrne prostredie predstavovalo "stret" viacerých generácií spriaznených hercov, hudobníkov, ale bolo zároveň aj priestorom vzniku obyčajných piesní. Popieranie inštrumentálnej bravúry u Živých kvetov upriamovalo pozornosť poslucháča na svojskú poetiku textov autorky: "Ak slová nie sú schopné ťať do živého, tak potom sú podľa mňa zbytočné. Všetky piesne, ktoré mám rada, stoja na textoch."
Ramones, Dylan a... SND
Pokiaľ je album Na mojej ulici prvým kontaktom so Živými kvetmi, prekvapí predovšetkým priamočiarosťou výpovede. Svojrázna modifikácia punkrocku nezaprie vplyvy Ramones, The Clash, Velvet Underground, ale aj premýšľavejších songwriterov Boba Dylana či Leonarda Cohena. Už titulná skladba naznačí ráznejší posun oproti zvukovo rozmanitejšej minulosti. Neponúka hľadanie inotajov, ale trojakordový popevok v garážovej inštrumentácii s prostoduchým vulgárnym textom. Lucia Piussi predkladá revoltu tým najjednoduchším spôsobom v snahe prebrať poslucháča a vzbudiť v ňom odpor. Pejoratívnosť svoj cieľ prekvapivo míňa, ale zarážajú vlastné posolstvá transfigurované do životných "múdrostí" ("Nesmieš chcieť dať viac ako zobrať / narobíš viac zla ako dobra"). Do podoby videoklipu transformovala titulnú pieseň Luciina sestra Zuzana. Reminiscencia domovskej scény Sladké večery v Stoke sa dotýka aktuálnej finalizácie novej budovy SND a je zároveň varovaním ("Nás zbúrajú a postavia tu národné akvárium aj za vaše peniaze dievčatá a chlapci"). Maximálnu melodickú jednoduchosť si zachovávajú neopunkové Je to v poriadku, Nikto ti nepovie pravdu, Patrón beznádeje, Chcem Ťa. Texty neprekvapujú, miestami zachádzajú k drsnejším naturizmom ("Ja ťa chcem a potrebujem / ja ťa chcem viem / nech nežerem").
Tam, kde končí ulica
V lyrických výpovediach celkovo prevláda protichodnosť, neoblomná mrazivosť, z ktorej Piussi nehodlá ustúpiť ("Nemôžeš v dobrom ísť medzi vlkov / a kŕmiť ich holou rukou / tvoj svet je srdce / nehodíš ho predsa štetkám z ulice") a oproti stojace chabé pokusy o trefnú jednoduchosť dadaizmu ("hádžeš mi krikľavú loptu, fajčíš spartu / a smeješ sa mi do ksichtu / ty ani nevieš, akú sýtu farbu / ty dávaš môjmu životu"). Najpôsobivejším momentom albumu je coververzia rockovej hymny Dead Flowers od Rolling Stones -- Zhnité kvety. Na rozdiel od autorských skladieb je v nej umne prepojená priamočiarosť s melodickosťou, aj keď textová symbolika zhnitých kvetov ostáva inotajom. Presvedčiť dokážu aj akustické balady z pera líderky (Nad tvojím svetom, ale najmä Obráť sa na mňa). V nej sa naratívny svet Deža Ursinyho prelína s krehkou poetikou slovných hračiek. Epilógom je akordeónom podfarbené tango Aj keď nie si tu, ktorému nádych salónneho orchestra pridáva neistá husľová intonácia bubeníčky Agnes Loveckej.
Živé kvety ponúkajú hudbu z reálneho života vnímanú predovšetkým optikou skepsy. Možno by stačilo opustiť vymedzené teritórium a otvoriť sa novým vplyvom. Na to je však potrebné zájsť minimálne o ulicu ďalej.