Dovtedy, teda presne do roku 1929, vystupovala mladá berlínska herečka v kabaretoch a neznámych nemých filmoch. V ten osudový rok si prišiel jedno z takýchto predstavení pozrieť aj americký režisér Josef von Sternberg. Plánoval natočiť prvý nemecký zvukový film a hľadal herečku do hlavnej úlohy prostitútky. Bolo to fatálne stretnutie -- Sternberg objavil svojho Modrého anjela a Marlen boha, ktorý ju stvoril. Stalo sa tak presne 4. apríla. Príbeh kabaretnej tanečnice Loly, ktorá v mene lásky zvedie a zničí život dovtedy decentného profesora, sa dodnes cituje v každej knihe o svetovej kinematografii. Sternbergova precízna práca, hra svetla s tieňom na nástroj zvaný Marlen či Dietrichovej podmanivé slová Od hlavy po päty som stvorená pre lásku či Ja som tá fešná Lola sa stali kánonom tohto žánru a právom sa zaradili k jednej z najkvalitnejších klasík zlatej éry nemeckého filmu. Nálepky filmovej prostitútky sa však už nikdy úplne nezbavila...
Mačiatko
Jej pravé meno je Maria Magdalena Dietrichová. Narodila sa v Berlíne v dobre situovanej rodine nemeckého dôstojníka. Staršia sestra ju prezýva mačiatko. Mačiatko však ani zďaleka nespĺňalo atribúty vzornej nemeckej slečinky, o ktorej sníva jej prísna matka. Napriek ťažkej vojnovej dobe (už v desiatich rokoch prichádza o milovaného a neskôr aj o adoptívneho otca) sa venuje výučbe jazykom, hre na husliach a... koketovaniu. Ako uvádza vo svojom denníku, vôbec nejde len o koketovanie s mužmi. Kvôli vyznaniu grófke Gredsdorfovej sa rodina musí presťahovať. Pre neskrotný temperament ju matka posiela do internátnej školy hudby a pre tendovaginitídu zápästia sa s kariérou husľovej virtuózky lúči. Nastupuje do hereckej školy Maxa Reinharta a cez desiatky nemých filmov sa prehráva k Modrému anjelovi. Ten ju katapultoval do najväčších výšok.
V Amerike
Hollywoodska spoločnosť Paramout cítila, že filmom vzniká niečo neobvyklé a ihneď Dietrichovej ponúka sedemročný kontrakt na sedem filmov s jej stvoriteľom -- Josefom von Sternbergom. Vetrila v nej hviezdu, ktorá by mohla zatieniť Gretu Garbo v konkurenčnej MGM. V roku 1930 preto Marlene opúšťa Nemecko a v Spojených štátoch točí filmy ako Moroko, Šanghajský expres či Plavovlasá Venuša. Po roztržkách so Sternbergom točí aj ďalej a spolupracuje pritom s najlepšími hollywoodskymi režisérmi -- Ernstom Lubitschom, Billy Wilderom, Alfredom Hitchcockom či Orsonom Wellesom. Počas 40. rokov tempo jej závratnej kariéry pozvoľna spomaľuje, prichádza druhá svetová vojna.
Ponuka od Hitlera
Jej odpor k nacizmu však nesúvisí -- akoby sa niekto mohol mylne nazdávať -- s politickým presvedčením. Sú v tom, ako vždy v živote Marlen Dietrichovej, muži (alebo ženy). Keď jej v roku 1936 Joseph Goebbels ponúka hlavnú úlohu v nemeckom filme za honorár 200-tisíc ríšskych mariek s možnosťou voľného výberu štábu, produkcie i réžie, odmieta. Po rozchode s Erichom Mariom Remarquom je na začiatku druhej svetovej vojny po uši zaľúbená do francúzskeho herca Jeana Gabena, ktorý narukoval do armády Slobodných Francúzov. Aj Marlen sa vzápätí hlási do organizácie, ktorej úlohou je udržiavanie morálky amerických vojsk v zahraničí. Svojím priamym postojom sa stáva pre niektorých Nemcov zradkyňou. Navyše, keď nemecké noviny s Goebbelsovou pomocou uverejnia úvodník, ktorý súhlasí s tým, že herečka konečne odmietla spoluprácu so židovským režisérom Josefom von Sternbergom, článok Marlen tak rozčúli, že okamžite žiada o americké občianstvo. Neskôr sa táto dcéra vojaka s dirigentskou paličkou v ruke o svojej práci pre armádu vyjadrila: "Nikdy som nebola taká šťastná ako v armáde..."
Bisexuálna lovkyňa
Už na škole bola známa svojimi tzv. spálňovými očami. Bolo verejným tajomstvom, že medzi jej priateľov a milencov patrilo množstvo známych umelcov rôznych národností i pohlaví (John Wayne, Ernest Hemmingway, Edith Piaff, Yull Brynner...). Rada sa chválila aj trojlístkom Kennedyovcov -- Josephom P. juniorom i seniorom a dokonca aj Johnom Fitzgeraldom. Anglický divadelný kritik Kenneth Tynan o nej kedysi povedal: "Dietrichová má sex bez pohlavia." Bezpochyby sú to pravdivé slová, rovnako ako ostatné spomínané údaje, ktoré pochádzajú z drasticky úprimnej knihy Moja matka Marlene Dietrichová, ale neznamenajú nič, kým ju neuvidíte na filmovom plátne. Či už v sukni alebo vo fraku a v cylindri.