StoryEditor

Využívanie pomoci z únie by sa malo zmeniť

06.12.2005, 23:00
Slovenská republika by mala v rokoch 2007 až 2013 z fondov EÚ získať 10,272 miliardy eur, čo je takmer 398 miliárd korún. Koľko financií napokon z únie získame, bude jasné až po schválení novej finančnej perspektívy EÚ, na ktorej sa zatiaľ Európska komisia nedokázala dohodnúť.
Slovenská republika by mala v rokoch 2007 až 2013 z fondov EÚ získať 10,272 miliardy eur, čo je takmer 398 miliárd korún. Koľko financií napokon z únie získame, bude jasné až po schválení novej finančnej perspektívy EÚ, na ktorej sa zatiaľ Európska komisia nedokázala dohodnúť.
Základným dokumentom na čerpanie financií z eurofondov je Národný strategický referenčný rámec, ktorého prípravu zastrešuje ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Prioritami referenčného rámca na roky 2007 - 2013 sú infraštruktúra a regionálna dostupnosť, inovácie, informatizácia a znalostná ekonomika, ľudské zdroje a vzdelávanie. Na základe tohto materiálu, ktorý by mala vláda schváliť do konca tohto roka, vláda rozhodne o počte operačných programov. Koordinátorkou prípravy strategického rámca je Ľubica Sabadošová.
Systém využívania európskej pomoci na Slovensku by sa mal zmeniť. Rozhodovanie o finančnej pomoci by sa malo presunúť na regionálnu úroveň. Vyššie územné celky dokážu pružnejšie a efektívnejšie pripravovať čerpanie finančných zdrojov ako štátna administratíva. Financie z únie by sa mali prerozdeľovať na základe integrovaného prístupu k jednotlivým regiónom, a nie ako doteraz, podľa sektorových operačných programov. Navrhli to predstavitelia Košického a Prešovského samosprávneho kraja Rudolf Bauer a Peter Chudík. Predsedovia týchto samosprávnych krajov žiadajú, aby sa vytvoril spoločný regionálny operačný program.
Vláda svojím uznesením uložila príslušným ministrom v spolupráci s predsedami samosprávnych krajov vypracovať zásobníky projektov pre alokované finančné sumy na jednotlivé špecifické priority, pričom o počte a type operačných programov sa bude ešte diskutovať, a to aj na základe vyhodnotenia predložených zásobníkov projektov. "Keďže úlohu regiónov v procese prípravy na budúce programovacie obdobie považujeme za jeden z kľúčových faktorov efektívnosti celého procesu, v návrhu uznesenia sa predsedom samosprávnych krajov odporúča, aby spolupracovali s príslušnými ministerstvami pri príprave zásobníkov projektov. Prostredníctvom zapojenia sa do ich prípravy regióny budú môcť zistiť, aké projekty by chceli realizovať a až následne sa bude diskutovať o tom, aké úlohy budú pri implementácii budúceho programovacieho obdobia plniť. Z tohto dôvodu je ešte dnes predčasné hovoriť o tom, či sa bude pripravovať spoločný regionálny operačný program," konštatovala Sabadošová. Ministerstvo má podľa jej vyjadrenia záujem o to, aby regióny v budúcom programovacom období mali pri využívaní štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu viac právomocí. Zatiaľ však vláda nerozhodla, o ktorých programoch pomoci z EÚ by mali rozhodovať ministerstvá, a o ktorých kraje.
Nové programovacie obdobie
Oproti súčasnému programovaciemu obdobiu (2004/2006) sa Cieľ 1 zmení na Cieľ Konvergencia, na ktorý by malo ísť z rozpočtu únie 10 miliárd eur. Na Cieľ 2 regionálna konkurencia a zamestnanosť by mala EÚ dať 100 miliónov eur a na Cieľ 3 Európska teritoriálna spolupráca by sa malo použiť 171 miliónov eur.
Čo navrhli kraje
Väčšina programov fungovala v tomto programovacom období na základe výziev, ktoré boli rozdelené pre program Bratislavského samosprávneho kraja a pre ostatné regióny Slovenska v rámci Cieľa 1, teda pre celý zvyšok Slovenska. Mnohí úspešní žiadatelia v rámci Cieľa 1 boli z regiónu Slovensko - západ. Systém, ktorý navrhli predsedovia krajov, podporuje rovnomernejšie rozdelenie podpory medzi jednotlivé regióny.
Už vyše roka spomínané kraje spolupracujú pri príprave Regionálneho operačného programu na úrovni NUTS ll Slovensko - východ. Zastupiteľstvá vyšších územných celkov už schválili rozvojové priority východu Slovenska. Predbehli tak ostatné kraje Slovenska, ktoré zatiaľ regionálne operačné programy nemajú.
Košický a Prešovský samosprávny kraj patria medzi najmenej rozvinuté oblasti Slovenska a oba kraje patria medzi desať najzaostalejších regiónov Európskej únie. Je to výsledok ekonomickej transformácie, nedostatočne rozvinutej dopravnej, technickej a občianskej infraštruktúry. Obidva kraje čelia rovnakým problémom súvisiacim s regionálnymi disparitami - nízkej konkurencieschopnosti, vysokej nezamestnanosti, infraštrukturálnej a kapitálovej poddimenzovanosti. Zmeniť by to mala spolupráca na spoločnej stratégii rozvoja - na Regionálnom operačnom pláne na úrovni NUTS II Slovensko - východ.

Štrukturálne fondy – nástroje a ciele
Ciele Finančné nástroje
Konvergencia a konkurencieschopnosť Kohézny fond, EFRR*, ESF**
Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť
- regionálna úroveň EFRR
- národná úroveň:Európska stratégia pre zamestnanosť ESF
Európska územná spolupráca EFRR
* Európsky fond regionálneho rozvoja
** Európsky sociálny fond

Rozvojové oblasti regiónu Slovensko – východ pre obdobie rokov 2007 – 2013

01 - Modified: 2003-02-03 14:06:12 - Feat.: 0 - Title: Francúzske zemiaky s TOFU
menuLevel = 2, menuRoute = dennik/servisne-prilohy, menuAlias = servisne-prilohy, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
22. november 2024 12:42