Dve nové divadelné hry inscenované na javiskách dvoch malých bratislavských divadiel reagujú na čoraz akútnejšie problémy dnešnej spoločnosti. Viliam Klimáček a Ivan Blahút sa rozhodli, každý svojím osobitým spôsobom, poukázať na dôsledky súčasného konzumného spôsobu života.
Plyšáky na export
Na napísanie novej hry bratislavského divadla GUnaGU Závisláci, inšpirovali Viliama Klimáčka víťazi a obete súčasných módnych trendov. V popredí je otázka: "Čo sa stane, ak marketing prerastie človeku cez hlavu?" Tak, ako napríklad v Amerike, kde vraj v škole na pracovnej výchove deti skladali istú značkovú tenisku. Na scéne GUnaGU pre zmenu učiteľka predvádza, ako sa vypočíta objem kvádra, pričom namiesto didaktickej pomôcky deťom rozdáva keksíky obdĺžnikového tvaru. Hra o "novodobých narkomanoch" sa začína na psychoterapeutickom sedení, kde sa stretáva tínedžerka závislá od nakupovaniu plyšových zvieratiek a manažér, ktorý sa nedokáže "odlepiť" od mobilného telefónu. Spolu s terapeutom rozkrútia sériu situácií a každý zahrá pár nových postáv: ocitneme sa v džungli, kde thajské dievča šije plyšákov na export, diváci sa na chvíľu zmenia na školskú triedu, aby si počas hodiny slovenčiny vypočuli rap Hviezdoslavovej básne.
Stretneme aj "cool huntera" -- lovca trendov, ktorý na diskotékach kopíruje imidž mladých, aby ho neskôr dobre predal módnym firmám. Hra, ktorá dostala prívlastok "čierna komédia", predstavuje podľa Klimáčkových slov asi jedno z mála predstavení, ktoré je vhodné nielen pre dospelého, ale aj detského diváka.
Posvätnosť kontra nevyhnutnosť
Podobne "intímne" predstavenie pre troch hercov pripravilo aj Prešporské divadlo. Hra Konkurz Ivana Blahúta vychádza z autorovej osobnej skúsenosti a z toho, čo sa v spoločnosti deje: "Všetko sa veľmi okato točí okolo dopytu, ponuky a zisku. Aj umenie sa zmenilo na tovar a obchoduje sa s ním rovnako ako s ponožkami. Aby bol dopyt po ňom čo najväčší, znižuje sa jeho hodnota -- ako pri výpredaji v supermarketoch."
Hlavné postavy, dvaja muži a jedna žena, sa rozhodli ignorovať tento trend. Stretávajú sa v akejsi divadelnej skúšobni, kde nacvičujú svoje predstavenie. "Patria medzi tých umelcov, ktorí v umeleckom diele vidia niečo posvätné, niečo, čo má svojím obsahom človeka duševne obohatiť. Preto je ich predstavenie, založené na pohybe, náročnejšie," hovorí autor hry a režisér v jednej osobe.
Jediné slová, ktoré v ich predstavení zaznejú, sú nádherné a známe monológy od majstrov dramatického umenia -- Čechova, Shakespeara, Moliéra. Aby však prežili, stále hľadajú pozvánku na konkurz do projektov, ktoré majú v súčasnosti zelenú (dabing, konkurz na moderátora, rosničku, zabávača, na postavu do muzikálu, na slovenskú telenovelu). Tak, ako je náročné predstavenie, ktoré práve skúšajú, sú náročné aj ich vzťahy. Herec 1 miluje Herečku, lenže Herečka miluje Herca 2, ale Herec 2 je homosexuál a miluje Herca 1. Kruh je uzavretý. Lenže nie tak, ako si to herci predstavovali, z čoho vzniká konflikt. "Keby sa kruh uzavrel spôsobom, ako si to predstavujú, tak sa ich priateľstvo skončí, rovnako ako aj ich pracovné, životné i umelecké spolužitie," dodáva Blahút.