Zistiť stav info-komunikačných technológií (IKT) vo vybraných ústredných orgánoch štátnej správy (ďalej len ÚOŠS) z hľadiska interoperability, funkčnosti a bezpečnosti a navrhnúť opatrenia na zlepšenie stavu, identifikovať hlavné informačné toky v organizáciách, analyzovať výdavky jednotlivých rezortov vynakladaných na IKT a vytvoriť prehľad o stave informatizácie nosných - to boli hlavné ciele nedávneho informačného auditu, ktoré realizovala v dvadsiatich ústredných orgánoch štátnej správy v rámci prvej etapy spoločnosť S&K Management systems. V rámci druhej etapy zanalyzovala a navrhla postup informatizácie služieb verejnej správy tak, aby poskytované služby verejnej správy boli v čo najbližšom čase reálne prístupné pre všetky subjekty spoločenského života - občanom, podnikateľom, ale aj samotným organizačným zložkám verejnej správy.
CHARAKTERISTIKA INFORMATIZÁCIE VEREJNEJ SPRÁVY
Informačno-komunikačné technológie (ďalej len IKT) nie sú vo verejnej správe novinkou, začali sa zavádzať v rámci procesu rozvoja informatizácie spoločnosti. V tomto istom čase sa zaviedol aj pojem informatizácia verejnej správy, medzinárodne označovaný ako e-Government. Podľa Európskej komisie je e-Government definovaný ako "zavádzanie informačno-komunikačných technológii do verejnej správy spoločne s organizačnými zmenami, novými postupmi a zručnosťami v snahe zvýšenia efektívnosti pri poskytovaní služieb, zvýšenia transparentnosti a posilnenia verejnej politiky".
To znamená, že zavedenie IKT do verejnej správy môže v značnej miere prispieť k:
ˇ zvýšeniu efektívnosti pri poskytovaní služieb verejnej správy občanom a podnikateľom, neziskovým organizáciám, ako aj pri interakcii subjektov verejnej správy,
ˇ poskytnutiu nových služieb obyvateľstvu,
ˇ zvýšeniu transparentnosti a zodpovednosti verejnej správy voči občanom, podnikateľom a neziskovým organizáciám vrátane verejného obstarávania,
ˇ väčšej účasti občanov na veciach verejných z dôvodu zvýšenia demokracie.
Informatizácia verejnej správy sa zaraďuje medzi kľúčové úlohy programov vlád vyspelých štátov sveta a je ovplyvnená množstvom strategických prístupov, postupov uvedených v rôznych dokumentoch, prezentovaných v rámci miestnej, regionálnej a štátnej roviny na Slovensku, ako aj v rámci členských štátov Európskej únie. V rozpočtoch týchto krajín sa v súčasnosti vyčleňujú nemalé prostriedky na systematický rozvoj a podporu projektov elektronizácie služieb, ktoré verejná správa každodenne poskytuje občanom. Vláda Slovenskej republiky schválila dokument "Stratégia informatizácie spoločnosti v podmienkach SR" a "Akčný plán", v ktorom je proces informatizácie verejnej správy jednou zo základných prioritných oblastí budovania informatizácie spoločnosti na Slovensku. Ďalším dôležitým strategickým dokumentom je schválená "Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010", ktorá informatizáciu spoločnosti pokladá za jeden z najlepších prostriedkov na dosiahnutie premeny Slovenska na dynamickú znalostnú ekonomiku. Okrem základných strategických dokumentov je dôležité osvojiť si nasledujúce základné princípy na využívanie IKT vo verejnej správe, ktoré pomôžu pri efektívnom poskytovaní služieb občanom a podnikateľom, ako aj pri zlepšení spolupráce medzi verejnou správou jednotlivých štátov Európskej únie v úsilí prispieť k budovaniu atraktívnej a konkurencieschopnej Európy na bývanie, prácu a investície.
INFORMAčNé TOKY A ŠTRUKTúRA IKT
Verejný sektor bol a bude najväčším zberateľom, užívateľom a držiteľom informácií, pretože informácie sú základom fungovania všetkých úrovní verejnej správy, výkonu ich kompetencií a aktivít. Na základe zozbieraných a spracovaných údajov informačného auditu boli identifikované nasledujúce hlavné skupiny informácii, ktoré sú identické aj pre ostatné subjekty verejnej správy:
ˇ Informácie slúžiace na podporu interného manažmentu (napr. evidencia zamestnancov, účtovníctvo,...), ktoré sú využívané Informačnými systémami (ďalej len IS) súvisiacimi s interným manažmentom organizácií (napr. personalistika, mzdy, správa registratúry...).
ˇ Informácie podporujúce výkon verejnej správy (napr. informácie o obyvateľoch, majetku štátu, podnikateľských subjektoch, rozpočte), súvisiace s IS, ktoré poskytujú vyhradené služby.
ˇ Informácie podporujúce poskytovanie verejných služieb (napr. databázy, pasy, vodičské preukazy, diskusné fóra,...), súvisiace s IS poskytujúcimi transakčné a komunikačné služby.
ˇ Informácie slúžiace pre občanov (napr. zákony, vyhlášky, nariadenia, demografické a ekonomické štatistiky,...), súvisiace s IS, ktoré poskytujú verejné služby, resp. informačné služby.
Z pohľadu oblasti zamerania informačných systémov bolo identifikovaných 247 IS, ktoré využívajú hlavné skupiny informácií verejnej správy a rozdeľujú sa do nasledujúcich skupín:
ˇ informačné systémy, týkajúce sa interného manažmentu,
ˇ informačné systémy, súvisiace s výkonom verejnej správy,
ˇ informačné systémy, súvisiace s poskytovaním služieb, ktoré sa ďalej členia na informačné služby (poskytujú roztriedené a štruktúrované informácie na základe požiadaviek prijímateľov služieb), komunikačné služby (využívajú sa najmä na priame poskytovanie služieb alebo na zasielanie údajov) a transakčné služby (umožňujú interaktívny kontakt s prijímateľmi služieb prostredníctvom e-mailu alebo diskusných fór).
Počas uplynulých rokov sa verejná správa stáva plne závislou od využívania IKT vo všetkých svojich oblastiach - interného manažmentu, výkonu verejnej správy, ale aj poskytovania služieb. Informačno-komunikačné technológie, používané vo verejnej správe, vytvárajú novú oblasť zvyšujúcu jej efektívnosť, transparentnosť a výkonnosť jednotlivých subjektov. Napriek tomu sa IKT chápu len ako nástroj na dosahovanie stanovených cieľov a nie ako prvok, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri stanovovaní cieľov.
SúčASNý STAV
Analýza používaných IKT vychádza zo zozbieraných 12 540 údajov, týkajúcich sa IKT v dvadsiatich vybraných ÚOŠS a nasledujúcich parametrov, ktoré hodnotia súčasný stav IKT z hľadiska funkčnosti a bezpečnosti:
Informatizácia - Úroveň pokrytia ÚOŠS výpočtovou technikou je 95-percentná, čo znamená dostatok výpočtovej techniky. Tento stav súvisí predovšetkým s investíciami do technického vybavenia na ÚOŠS.
Internetizácia - 91 % pracovných staníc ÚOŠS je pripojených na internet, čo je dostatočne v súlade s rozvojom informatizácie spoločnosti.
Výkonnosť - Výkonnosť 70 % pracovných staníc mierne zaostáva za štandardnou úrovňou pre technické opotrebovanie IT. Napriek tomuto stavu výkonnostné parametre plne postačujú implementovaným IS a potrebám jednotlivých ÚOŠS.
Rôznorodosť - ÚOŠS majú veľa rôznorodých technologických riešení, čo má za následok nadbytočnú údržbu a správu systému IKT, ako aj náročnú technickú a softvérovú kompatibilitu súvisiacu s rozvojom IS verejnej správy.
Prepojenosť - Do LAN sietí je zapojené dostatočné množstvo pracovných staníc (70 %) ÚOŠS, ktoré vytvárajú dobrý predpoklad na vzájomnú komunikáciu, výmenu a zdieľanie dát.
Automatizovanosť - Manuálne zadávanie 62 % vstupov výrazne spomaľuje informačný proces. Takýto spôsob vo veľkej miere prispieva k zvýšenému výskytu chýb pri zadávaní údajov a neumožňuje efektívne využitie IKT.
Interoperabilita - Z 247 inf. systémov ÚOŠS nie je 57 % prepojených s inými IS. Z celkového počtu IS je 22 % vzájomne prepojených interne v rámci rezortu, 12 % rezortne, 5 % nadrezortne a 4 % s IS EÚ. Tento stav vyplýva z nedostatočnej spolupráce medzi ÚOŠS pri zavádzaní IS a riešení, a výrazne zaostáva za technickými možnosťami IKT. Okrem nedostatočného prepojenia IS je aj nízka miera prepojenia vnútorných databázových systémov (register občanov, obchodný, živnostenský, notársky, register trestov, register katastra).
Podpora e-služieb - Inf. systémy sa využívajú predovšetkým len na rutinnej úrovni (iba v rámci organizácie). 45 % IS ÚOŠS súvisí s interným manažmentom, 31 % s výkonom verejnej správy a 24 % s poskytovaním e-služieb.
Organizačná bezpečnosť - Komplex administratívnych a organizačných opatrení, nariadení a predpisov zabezpečuje základnú prevádzku informačného systému. V ÚOŠS nie sú pokryté všetky oblasti, ktoré by definovali spôsoby, postupy a procedúry, ktoré je nevyhnutné dodržiavať na zabezpečenie bezpečnosti IS, a postupy práce v prípade, že sa objavia problémy počas bezpečnostného incidentu.
Fyzická bezpečnosť - Ochrana hardvéru (PC, servery) voči neoprávnenému vniknutiu osôb, v ktorých je umiestnený IS, spĺňa základnú ochranu, ktorá je v súčasnosti postačujúca, ale so zavádzaním e-služieb sa stáva neistá.
Dátová bezpečnosť - Ochrana dátovej siete, serverov a pracovných staníc v ÚOŠS nevytvára systém s vysokou odolnosťou proti chybám a neoprávneným útokom.
HLAVNé PROBLéMY
Hlavné problémy vychádzajú zo zistení, ktoré boli identifikované pri poskytovaní a vykonávaní 20 vybraných služieb verejnej správy pre občanov a podnikateľov. Problémy v nasledovných oblastiach poukazujú na potrebu ďalších zmien, ktoré treba brať do úvahy pri zavádzaní e-Governmentu na Slovensku:
ˇ Procesy (Rozdiely pri realizácii štandardných administratívnych výkonov, nedostatočná pripravenosť orgánov verejnej správy na prijímanie e-dokumentov, dlhý čas vybavovania poskytovanej služby - vychádzajúc z časovej analýzy a vlastných skúseností musíme podotknúť, že vybavovanie niektorých žiadostí trvá viac mesiacov, prípadne až rok (napr. stavebné povolenia). Tento fakt je spôsobený aj nejasnými a nekompletnými informáciami, ktoré musí občan získať na začiatku pred vybavovaním poskytovanej služby. Ďalším faktom je, že až takmer 90 % času musí občan stráviť čakaním a cestovaním počas vybavovania služby. Okrem spomínaného stratového času predlžovanie vybavovania podaných žiadostí často súvisí s rôznorodými administratívnymi procesmi uplatňovanými vo verejnej správe, ktoré vznikli pred mnohými rokmi. Nimi sa založili silné tradície, ktoré sa stali nepísanými pravidlami a ktoré sa napriek zmenám nemenia),
ˇ Informačná infraštruktúra (Nie sú vytvorené dátové štandardy pre kompatibilitu centrálnych registrov, IS sú nedostatočne prepojené - občania musia k identifikovaným 302 žiadostiam priložiť 134 rôznorodých príloh v rámci 20 kategórií služieb, aby sa mohlo začať spracúvanie príslušnej služby. Okrem toho sa prílohy nedajú zabezpečiť na jednom mieste, ale na rôznych oddeleniach iných organizačných útvarov, prípadne iných organizácií. Duplicitné prepisovanie údajov do IS - až 85 % údajov, ktoré skompletizuje občan, sa musia duplicitne prepisovať do IS poskytovateľov služieb. Tento mechanizmus predlžuje čas spracovania, predovšetkým však zvyšuje možnú chybovosť pri zapisovaní údajov),
ˇ Legislatíva (Súčasná legislatíva neumožňuje elektronické spracovanie služieb),
ˇ Ľudia (Nízka úroveň informačnej gramotnosti ľudí),
ˇ Nesystémový prístup (Neefektívne využívanie IKT - napriek väčšine jednotných IS, ktoré sa využívajú pri spracúvaní údajov a usilujú sa vytvoriť kooperujúci celok, je ešte dosť rôznorodých a nekooperujúcich IS. Takéto IS vznikajú predovšetkým pre nekoncepčný prístup a nedostatočnú rezortnú a nadrezortnú spoluprácu),
CESTOVNÁ MAPA
Cestovná mapa informatizácie služieb verejnej správy je návrh časového harmonogramu implementácie všetkých činností, ktoré by sa mali v budúcnosti ponúkať občanom, podnikateľom alebo verejnej správe v elektronickej forme. Cestovná mapa nepokrýva len činnosti, ktoré súvisia výhradne s elektronizáciou služieb poskytovaných na internete, ale tiež aj implementačný harmonogram základných prvkov potrebných na samotnú elektronizáciu, napr. vytvorenie systému elektronickej výmeny dát medzi kľúčovými celoštátnymi registrami. Úspešná implementácia navrhovaného integrovaného modelu informatizácie verejnej správy predpokladá vyvinutie navzájom prepojených a spolupracujúcich informačných systémov, ktoré budú rešpektovať všetky požiadavky používateľov na poskytovanie kvalitných informácií v požadovanom čase, ako aj zmenu administratívnych procesov. Napriek rastúcej komplexnosti informačných technológií a systémov pri návrhu cestovnej mapy sa kládol najväčší dôraz na manažment administratívnych procesov s cieľom zvyšovať efektívnosť a transparentnosť fungovania organizácií. Preto implementácia zavedenia elektronických služieb verejnej správy poskytovaných priamo na internete vychádza z analýzy administratívnych procesov služieb poskytovaných verejnou správou. Integrovaný model poskytovaných e-služieb vychádza zo zdrojov, ktoré poskytuje IKT infraštruktúra pre jednotlivé procesy, ktoré sa následne hodnotia funkčnými, kvalitatívnymi a bezpečnostnými kritériami.
Takýto prístup implementácie e-služieb garantuje kvalitu poskytovaných verejných e-služieb, ako aj kontroly ich nákladov s cieľom dosiahnuť funkčný a kooperujúci celok.
ZHRNUTIE
Informatizácia verejnej správy má veľa rozmerov. Znamená to, že tu nejde len o poskytovanie služieb na internete alebo o vzrastajúcu potrebu celoeurópskych integrovaných služieb, ale predovšetkým o modernizáciu verejnej správy. Cieľom je najmä zefektívnenie poskytovania rôznych služieb pre občanov a podnikateľov a zníženie nákladov tak, aby mohla verejná správa ušetrený čas a prostriedky venovať na produktívnejšie činnosti, ako aj úsilím prispieť k zlepšeniu postavenia a konkurencieschopnosti Slovenskej republiky vo vzťahu ku krajinám Európskej únie.
Poskytovanie elektronických verejných služieb síce umožní prijímateľom služieb efektívnejšie pristupovať k vybavovaniu služieb poskytovaných verejnou správou, ale pre samotných poskytovateľov to však znamená:
1. prehodnotiť rozsiahle administratívne procesy v rámci subjektov verejnej správy a v snahe prispôsobiť sa novým požiadavkám,
2. zaviesť nové manažérske prístupy v organizáciách, ktoré prispievajú k funkčnej a efektívnej verejnej správe,
3. zaktualizovať ciele a úlohy pre naplnenie nových požiadaviek v súlade so stratégiou informatizácie služieb verejnej správy,
4. zabezpečiť vzdelávanie a zručnosti pre pracovníkov verejnej správy tak, aby sa informačno-komunikačné technológie mohli efektívne využívať,
5. vytvoriť legislatívne a metodické podmienky pre aplikáciu a používanie IKT v praxi.
Z pohľadu občana je dôležité nielen zavedenie elektronických služieb verejnej správy, ale aj prístup k týmto službám, teda v podstate prístup na internet. Prístup k elektronickým službám verejnej správy bude jedným z určujúcich faktorov ich využívania, a teda úspechu celého projektu.
Na úspešné zavedenie elektronických služieb treba pristúpiť k takému postupu, resp. takej metodológii, ktorá umožní garantovať kvalitu poskytovaných služieb za cenu kontroly ich nákladov, minimalizácie rizík a negatívnych dosahov. Aby sa takýto prístup naplnil, je potrebné realizovať minimálne nasledujúce úlohy:
ˇ prepojiť kľúčové registre inštitúcií verejnej správy efektívnym, spoľahlivým a bezpečným spôsobom prostredníctvom jedinečných identifikátorov a definovať štandardy a rozhrania na výmenu dát medzi orgánmi verejnej správy,
ˇ zlepšiť fungovanie všetkých verejných registrov a databáz ich úplnou informatizáciou a prechodom na online služby,
ˇ na základe auditu vynakladania prostriedkov do oblasti IKT a služieb vo verejnej správe zefektívniť proces informatizácie vo verejnom sektore, zaviesť koncepčnosť a sledovať konkrétne výsledky projektov,
ˇ zabezpečiť vzdelávanie informačnej gramotnosti zamestnancov verejnej správy,
ˇ zaviesť bezpečné elektronické identifikačné preukazy, ktoré sú potrebné na transakcie v rámci elektronickej verejnej správy,
ˇ vybudovať a sprístupniť Ústredný portál verejnej správy na poskytovanie e-služieb pre občanov, podnikateľov a subjekty verejnej správy a definovať pravidlá na jeho aktualizáciu údajov.
Vytvorenie pružnej, racionálne usporiadanej a akcieschopnej verejnej správy bude možné ťažko dosiahnuť bez výmeny informácií a skúseností z oblasti e-governmentu v rámci verejnej, akademickej a aj podnikateľskej sféry. Príkladom takýchto miest sú konferencie, ako napr. tretí ročník QIT 2005 realizovaný pod záštitou splnomocnenca vlády SR pre informatizáciu spoločnosti spoločnosťou S&K Management systems. Konferencia potvrdila dôležitosť opodstatnenosti definovaných problémov a tém, potreby komunikácie v predmetnej oblasti, vytvárania vzájomnej spolupráce, výmeny poznatkov a tvorivých námetov, ako aj potreby účelného spojenia národnej štandardizácie s existujúcimi medzinárodnými a národnými IT štandardmi.