Mám radšej termín konflikt než hádka a radšej by som hovoril o partnerských než manželských konfliktoch. Slovo konflikt sa v psychológii používa na stretnutie, alebo lepšie zrážku dvoch protichodných tendencií, ktoré vyžadujú dve alebo i viac navzájom nezlučiteľných reakcií. Konflikt obsahuje skrytú nevyhnutnosť, osudovosť, proste konfliktom sa nedá vyhnúť. Naopak, snaha vyhnúť sa konfliktom za každú cenu ich zhoršuje a robí ich postupne neriešiteľnými. Ak niekto o sebe vyhlasuje, že je nekonfliktný, tak mu často len chýba náhľad na to, ako komunikuje s druhými a v akých konfliktoch sa pohybuje od rána do večera. A prečo radšej partnerské než manželské konflikty? Keď spolu žijú dvaja ľudia, muž a žena, muž a muž, žena a žena, či sú spojení vzťahom mileneckým, manželským alebo registrovaným partnerstvom, konflikty sú chlieb ich každodenný.
Princíp animus a princíp anima
Základom každého konfliktu je rôznosť. Napríklad rôznosť rodov. Muž a žena sa odlišujú nielen biologicky, tým, ako ich príroda vybavila na prežitie a rozmnoženie. Rovnako významné je to, ako ich rodina a kultúra, v ktorej žijú, vychovala pre obsadenie rôznych rol. Podľa známeho bestselleru sú muži z Marsu a ženy z Venuše. No tieto očakávania, stereotypy -- aké majú byť ženy, akí majú byť muži -- môžu byť samy o sebe zdroj konfliktu. Muž vyčíta žene, že nie je dosť nežná, prispôsobivá, že ju zaujíma viac jej práca než domácnosť a deti. Žena vyčíta mužovi, že nie je dosť tvrdý, rázny a nedostatočne zabezpečuje rodinu. V známej židovskej anekdote Sára stále "morfondíruje", prečo si nezobrala radšej Hufnagla, lebo je nepochybne mužnejší, bohatší a úspešnejší ako jej Kohn. Podľa slávneho psychoterapeuta C. G. Junga sa však v každej žene skrýva mužský princíp animus a v každom mužovi ženský princíp anima. A zrelosť dosiahneme až vtedy, keď tento archetyp v sebe objavíme, necháme ho fungovať a rešpektujeme ho u nášho partnera. Ja si chcem slobodne a bez zosmiešňovania z okolia poplakať na romantickom filme a moja žena nech si potom pozrie poriadny krvák.
Čo kto "má" doma
A čo takto rôznosť pováh. Zoberieme si len základné rozdiely v temperamente, kde už od antiky delíme ľudí na cholerický, sangvinický, flegmatický a melancholický typ. Cholerik potrebuje veľa vzruchu, silné emócie a veľa ľudí, s ktorými sa o ne môže deliť. Za manželku si však zoberie jemnú, citlivú, utiahnutú a romantickú bytosť. Ak príde večer domov uťahaný, s pocitom nedocenenia, rád urobí škandál pre slabú večeru. Podvedome očakáva, že jeho žena bude reagovať rovnako búrlivo, obaja sa dobre odreagujú a potom uzmieria sexom. Manželka sa však zavrie do kúpeľne, tam plače a trápi sa myšlienkou, prečo práve ona musela stretnúť takého chrapúňa. Darmo cholerický manžel, ktorému medzitým klesla hladina adrenalínu, odprosuje za dverami. Neostáva mu nič iné, len sa opäť nazlostiť, tresnúť za sebou dverami a ísť sa posťažovať chlapom do krčmy. Na ženy, ktoré sú nevďačné a nevedia, čo chcú. Iný príklad: Žena cholerického typu má prirodzenú potrebu častých rozhovorov a vyznania citov. Ale ten jej flegmatik najradšej sedí v pokoji pri televízore či s novinami. A pretože jeho základnou vlastnosťou a hodnotou je stabilita, na výčitku "ty ma už nemiluješ!" pokojne odpovedá "veď som tu, s tebou... už 20 rokov". Pravdu povediac s tým flegmatikom sa nedá ani pohádať. Na najbližšom "babinci" sa žena musí posťažovať, akým tĺkom ju osud potrestal.
Poznačení rodinnou výchovou
Najčastejším typom konfliktov aj v partnerských vzťahoch je konflikt záujmov. Aj keď často vyhlasujeme, že naším jediným záujmom je blaho partnera/partnerky, či dokonca celej rodiny, nebýva to tak. Nemám záujem vidieť každú nedeľu svokru, ale moja žena si chce s matkou a sestrou pokecať a posťažovať sa. Ja by som radšej šiel poobede do lesa či na futbal. Už ráno hustne atmosféra, lebo vieme, že cunami chronického konfliktu sa blíži. A konflikt záujmov sa, samozrejme, týka aj závažnejších vecí ako je voľný čas. Ako budeme vychovávať deti -- prísne a kontrolujúco, či k väčšej samostatnosti a slobode? A čo rodinné financie, pôjdu úspory na "konečne lepšie auto", ako chce manžel, alebo na prestavbu bytu? Ako často a aký sex mať? Často a rýchlo, ako to chce muž, alebo len občas, ale zato veľmi romanticky, ako túži žena? Nemenej ostré vedia byť aj konflikty názorov a postojov. Všetci sme poznačení rodinnou výchovou a mýtmi, čo sa patrí a čo nie. Aj do manželskej komunikácie sa premietajú náboženské a politické orientácie rodín, katolíci verzus luteráni, mečiarovci verzus bicyklisti. Ku klasickým "podpásovkám" v partnerských konfliktoch patrí navzájom si vyčítať povahu a názory rodičov či súrodencov.
Ako uvažovať o konfliktoch
Ako pozitívne myslieť a riešiť konflikty elegantne a bezbolestne? Žiaľ, nikto za nás naše konflikty nevyrieši, darmo si pýtame radu. (A ak sa niekto dá nachytať a radu nám poskytne, po čase zistíme, že je to poriadny blbec a nemali sme ho počúvnuť). Všetko, čo vám teraz ponúkneme, teda nie sú rady, ale možnosti, ako o konfliktoch uvažovať a stavať sa k nim:
-- Pomenujme konflikt. Prestaňme sa tváriť, že každú nedeľu nie je doma dusno, že mi správanie mojej polovičky či detí neprekáža.
-- Posúďme jeho závažnosť. Ide o banalitu, ktorou sa nebudem zaoberať, alebo o vec, na ktorej mi záleží a závisí od nej, ako budem ďalej žiť?
-- Zvážme svoje možnosti v riešení konfliktu. Vyhnúť sa mu, lebo to nestojí za to a partner je teraz v príliš silnej emócii. Nájsť kompromis (najmä pri voľnom čase). Prispôsobiť sa, lebo ten druhý to raz ocení. Vybojovať si víťazstvo, lebo som presvedčený o svojej pravde a konečne chcem mať pocit, že sa po mne nevozia. Alebo vyjednávať, vyjednávať, vyjednávať, kým obe strany nenájdu v riešení nejaké výhody. Vždy máme aspoň týchto päť možností a pri chronických konfliktoch na to zabúdame. Takáto úvaha môže pomôcť proti prežívaniu bezmocnosti.