Rakúsky dôchodkový systém

Rakúsky dôchodkový systém je po Taliansku druhým najdrahším v Európskej únii. Výdavky na dôchodkové dávky tvoria 11,1 percenta HDP. Zmeny, ktoré vstupujú do platnosti od začiatku tohto roka, majú aspoň čiastočne zmierniť dosah na štátnu pokladnicu. Opatrenia, ktoré sa v Rakúsku volajú harmonizáciou penzií, postupne zjednocujú dôchodkové poistenie zamestnancov, úradníkov, roľníkov a samostatne činných osôb. Celková výška odvodov je 22,8 percenta z vymeriavacieho základu, časť však dorovnáva štát. Predlžuje sa vek odchodu do starobného dôchodku na 65 rokov, ale pre ženy platí prechodné obdobie. Dôchodok sa bude vypočítavať zo mzdy počas celého produktívneho obdobia, a nie z 15 rokov s najvyšším príjmom. Dávky môžu tvoriť až 80 percent doterajšej mzdy.
Snahy o reformu systému vyvolali minulý rok v Rakúsku najväčšie protesty v povojnovej histórii. Masové demonštrácie a zavreté podniky, školy a univerzity. Zhoršujúci sa demografický vývoj -- to bol hlavný argument poslancov vládnej koalície pri schvaľovaní reformy. Kompromisom dosiahnutým protestmi bolo, že zmeny sa týkajú ľudí mladších ako 50 rokov, a nie 55 ako to pôvodne navrhovala vláda.
Na európske pomery vysoké percento -- až 91 percent obyvateľstva je poistených v prvom priebežnom dôchodkovom pilieri. Približne 3,2 milióna obyvateľov prispieva na dôchodkové poistenie a 2 milióny dôchodcov dostáva dávky. Snahou vlády je posilniť druhý pilier zamestnaneckých dôchodkov, do ktorého si zatiaľ prispieva len približne 300-tisíc ľudí.
Tretí pilier súkromného poistenia zaznamenal nárast záujmu po daňovej reforme roku 2000, v rámci ktorej sa zaviedli daňové kredity pre prispievateľov na individuálne dôchodkové plány. Dávky vyplácané v rámci takéhoto poistenia sú oslobodené od dane.
Od tohto roku budú mať obyvatelia Rakúska prehľad o zaplatených príspevkoch prostredníctvom svojho dôchodkového účtu. Nárok na plný dôchodok im vzniká po odpracovaní 45 rokov. Krátenie penzie o 4,2 percenta ročne sa týka odchodu do dôchodku v 62 rokoch a naopak, pri pokračovaní v práci nad 65 rokov sa získava príplatok.
Podľa názoru odborníkov bola reforma potrebná, ale je príliš komplikovaná a neprehľadná, keďže zachováva množstvo výnimiek. Napríklad niektoré výhody spolkových úradníkov zostávajú zachované aj v novom systéme.
Existuje obava, že reformou sa zvýši tlak na trh práce, ktorý nedokáže reagovať na potrebu zamestnávania starších ľudí. Demonštrácie boli vyvolané aj obavou o rast nezamestnanosti. Predčasný odchod do dôchodku bola častá metóda riešenia napätej situácie na trhu práce. Údaje o tzv. efektívnom priemernom veku do dôchodku (59 rokov u mužov a 57 rokov u žien) potvrdzujú záujem o skoršie poberanie dávok.