Finančné a kapitálové trhy prešli počas uplynulých troch desaťročí búrlivým vývojom. Okrem toho, že investovanie prestalo byť výsadou bohatých, vznikali s vývojom nových ekonomických teórií postupne aj nové investičné príležitosti, ktoré prirodzene kopírovali dopyt zo strany širokej investorskej verejnosti. Už dávno pritom nešlo iba o investovanie do individuálnych akcií, dlhopisov či nástrojov peňažného trhu. S nástupom informatizácie a globalizáciou svetových trhov sa zvýšil aj dopyt po komplexnejších nástrojoch, nových aktívach, ako aj využití špecifických investičných stratégií. Na začiatku zrodu alternatívnych investícií, samozrejme, vždy stáli veľkí inštitucionálni investori, no po úspechu mnohých produktov sa k slovu dostávajú aj drobní investori, v bankovej sfére označovaní ako "retail clients".
Jednoduchý princíp investovania vo fondoch kolektívneho investovania, známy viac ako sto rokov, prešiel v uplynulých troch dekádach mnohými inováciami. Známa skutočnosť, že len veľmi málo manažérov podielových fondov úspešne dlhodobo prekonáva výkonnosti svojich benchmarkov (indexy, s ktorými sa fond môže porovnávať), ako aj všeobecná popularizácia nových akademických poznatkov zhrnutých v modernej teórii portfólia, dala koncom 70. rokov postupne vzniknúť novej rodine investičných nástrojov, ktorú môžeme označiť ako indexové investície. Fondy a iné produkty z tejto rodiny sa už neviazali na jednotlivé tituly a ich výber, ale jednoducho vo väčšej či menšej miere kopírovali zloženie vybraných indexov, čím dobrovoľne prijali pasívnu investičnú stratégiu. Spory o vhodnosti či výhodnosti aktívneho výberu titulov oproti pasívnej stratégii, ktoré sa vedú prakticky neustále, nezabránili rozšíreniu nového prístupu a s rastúcim dopytom vznikli postupne indexové podielové fondy, tzv. "exchange traded" indexové fondy či indexové certifikáty.
Zmeny sa však diali aj na iných frontoch. Známa akciová bublina z konca deväťdesiatych rokov mala okrem katastrofálneho vplyvu na hodnotu mnohých akciových a najmä technologických investícií za následok aj masové preorientovanie sa investorov na nové produkty a investície, ktoré ponúkali síce nižší výnos, avšak garantovali zachovanie minimálne zvolenej časti istiny investície podľa princípu "safety first" - bezpečnosť predovšetkým. Nová koncepcia sa stala široko populárnou aj vďaka svojej relatívnej jednoduchosti a prísľubu garancie v časoch klesajúcich trhov.
Prudký rozvoj zaznamenali okrem garantovaných produktov aj hedžové fondy (hedge funds), ktoré síce svojím názvom evokujú zabezpečenie sa proti riziku, ale skôr opak je pravda. Fondy sa zameriavajú na veľmi špecifické a rizikové stratégie, vyhľadávajú a využívajú nedokonalosti trhov, chyby v oceneniach aktív a rôzne arbitrážne príležitosti. Významne využívajú pákový efekt, t. j., pracujú s požičanými peniazmi, čím umocňujú efekty trhových výkyvov. Veľmi významnú úlohu pri ich riadení zohrávajú najrôznejšie deriváty, často aj veľmi exotické. Pôvodná koncepcia týchto fondov sa zjavila už v 50. rokoch, ale veľký rozmach prišiel až s uvedením moderných finančných derivátov, ktoré umožňovali využívať širšie spektrum stratégií. Prečo však takéto na pohľad veľmi rizikové a vo všeobecnosti nie príliš transparentné investície vzbudili v uplynulom období všeobecný záujem investorov? Prišlo sa totiž na fakt, že ich vývoj z dlhodobého hľadiska vykazuje veľmi nízku koreláciu s ostatnými triedami aktív, čo znamená, že ich zastúpenie v portfóliu môže mať priaznivý účinok tak na výnos, ako aj celkové riziko portfólia.
Vývoj však v uplynulých rokoch postúpil ešte ďalej a mnohé nové zaujímavé investičné stratégie uzreli svetlo sveta vo forme štruktúrovaných derivátov, resp. produktov. Moderné štruktúrované produkty predstavujú označenie pre celú novú skupinu investičných nástrojov, ktoré však zatiaľ nemajú zjednotenú terminológiu ani štandardy. Všeobecne možno tieto produkty rozčleniť podľa toho, či v sebe integrujú princíp finančnej páky, alebo nie, na pákové produkty a investičné produkty.
Pod investičné produkty spadajú aj v uplynulých rokoch čoraz populárnejšie investičné certifikáty, ktoré si v skratke predstavíme.
Čo je to certifikát?
Certifikát je cenný papier, ktorého hodnota sa stanoveným spôsobom odvíja od hodnoty podkladového aktíva. Zvyčajne majú takéto nástroje presne určenú dobu splatnosti, pričom emitentom je konkrétna finančná inštitúcia (banka, obchodník s cennými papiermi,...), ktorá sa pri splatnosti zaväzuje vyplatiť hodnotu certifikátu vypočítanú vopred definovaným spôsobom. Hodnota certifikátov môže byť naviazaná na cenový vývoj jednotlivých akcií, akciových košov, najrôznejších indexov, mien či komodít, ale napríklad aj takých špecialít, ako sú hedžové fondy, resp. fondy fondov. Certifikáty sa počas splatnosti zvyčajne obchodujú aj na burze cenných papierov, pričom likviditu pri obchodovaní spravidla zabezpečuje emitent.
Certifikáty verzus podielové fondy.
Certifikáty umožňujú nepriame investovanie majetku do určitého aktíva, čo môže mať svoje výhody aj nevýhody. Medzi najväčšie prednosti investičných certifikátov patrí:
Transparentnosť - vždy je možné informovať sa o aktuálnej nákupnej a predajnej cene a vždy je známe aj podkladové aktívum, v ktorom sa certifikát angažuje.
Likvidita - možnosť nákupu a predaja v ľubovoľnom okamihu zabezpečuje emitent tým, že sa zaväzuje pre daný certifikát robiť "market making", t. j., vždy určuje predajný a nákupný kurz a páruje dopyt s ponukou.
Univerzálnosť - certifikáty umožňujú efektívne dosahovať výnosy nielen na rastúcich, ale aj na stagnujúcich či mierne klesajúcich trhoch, v závislosti od zvolenej stratégie. Vo výbere podkladových aktív a voľbe investičnej stratégie majú certifikáty oveľa voľnejšie pole pôsobnosti ako podielové fondy, ktoré sú zviazané prísnou legislatívou.
Prístupnosť - ceny certifikátov sa spravidla pohybujú v rozmedzí 10 až 100 eur, pričom je často možné kúpiť aj jeden jediný kus, t. j., sú vhodné aj pre malých investorov.
Nízke náklady - pasívne riadené certifikáty nemajú väčšinou žiadne manažérske poplatky a provízia emitenta spočíva v "spreade" - rozdiele medzi nákupnou a predajnou cenou (aj ten je však zvyčajne malý); len zložitejšie štruktúrované certifikáty zahŕňajú odmenu za ich riadenie.
Ani certifikáty však nie sú ideálne, a preto tu okrem výhod existujú viaceré riziká:
Riziko emitenta - keďže certifikáty sú svojou podstatou dlhové cenné papiere, najdôležitejším rozdielom napríklad oproti fondom je fakt, že zatiaľ čo pri fondoch zostáva investovaný majetok vo vlastníctve podielnika, pri certifikátoch investor požičiava svoje peniaze emitentovi a ako protihodnotu dostane cenný papier - certifikát. Každý certifikát je preto len taký kvalitný, aký kvalitný je jeho emitent, pričom do popredia vystupuje ratingové hodnotenie emitenta, resp. jeho schopnosť splácať svoje záväzky.
Prílišná komplikovanosť - komplikované štruktúrované certifikáty vyžadujú hlbšie znalosti investovania, v opačnom prípade môže dôjsť k nepochopeniu celej koncepcie, čo môže vyústiť do problémov, prípadne aj finančných strát.
Nejednotnosť označovania - vo finančnej sfére zatiaľ nedošlo k dohode o štandardizácii označovania jednotlivých druhov certifikátov, z čoho vyplývajú veľmi rôznorodé názvy, ktoré sú u každého emitenta iné, a môžu viesť k zmätku pri vyhľadávaní konkrétnych titulov.
Obmedzená alebo odporúčaná doba splatnosti - aj napriek tomu, že už pred niekoľkými rokmi vznikli konštrukcie umožňujúce investovanie na neobmedzenú dobu (tzv. open-end), väčšina certifikátov má vymedzenú splatnosť a po jej vypršaní treba kúpiť nový certifikát; okrem toho viaceré zložitejšie certifikáty sa odporúčajú držať až do splatnosti kvôli možným nevýhodám vyplývajúcim z predčasného odpredaja.
Charakteristika vybraných skupín certifikátov
Pre obrovské množstvo nehomogénnych produktov je v tejto oblasti ťažké opísať charakteristiku certifikátov súhrnným spôsobom. Ďalej uvedené nástroje sú preto rozdelené podľa rizikovo-výnosového profilu tak, ako to uvádza špecializovaný časopis ZertifikateJournal v spolupráci s českou Komisiou pre cenné papiere v informačnej publikácii Investiční certifikáty. Z pochopiteľných dôvodov nejde o úplný a vyčerpávajúci prehľad produktov, ale len o stručné priblíženie niektorých charakteristických čŕt spojených s vybranými produktmi.
Indexové, tematické a strategické certifikáty
Tieto certifikáty zvyčajne veľmi tesne kopírujú vývoj podkladových aktív, ktorými môžu byť indexy, tematicky ladené akciové koše (napr. akcie internetových spoločností) alebo akciové koše zamerané na konkrétne stratégie (napr. akcie s najväčšími dividendami a pod.). Ich spoločným menovateľom je lineárny výnosovo- rizikový profil, preto ich možno súhrnne označiť aj ako lineárne certifikáty. Straty aj zisky z týchto certifikátov sú priamo úmerné cene podkladového aktíva.
Garantované certifikáty
Ako už ich názov naznačuje, zameriavajú sa garantované certifikáty na maximálne obmedzenie strát, resp. garanciu návratnosti pôvodného vkladu v prípade poklesu podkladového aktíva. Je pochopiteľné, že takáto garancia niečo stojí, a v tomto prípade je cena za garanciu zahrnutá v nižšej participácii na výnose podkladového aktíva. Napr. 50-percentná participácia znamená, že ak sa aktívum pri splatnosti certifikátu predáva za cenu o 10 % vyššiu ako na začiatku, emitent certifikátu vyplatí investorovi 50 % z výnosu, t.j., len 5 %. Pri poklese aktíva pod pôvodnú úroveň však investor pri splatnosti dostane späť svoj pôvodný vklad.
Airbag certifikáty
Alternatívou ku garantovaným certifikátom, pri ktorých je investor nútený vzdať sa veľkej časti výnosu za možnosť ochrany pred poklesom, sú tzv. airbag certifikáty. Tie garantujú návratnosť pôvodného vkladu len v prípade, že podkladové aktívum nepoklesne pri splatnosti o viac ako X % (napr. 25, alebo 50 %). Ak je pokles väčší, investor ho znáša v plnej miere. Odmenou za vyššie podstúpené riziko pre investorov je vyššia úroveň participácie na raste podkladového aktíva (niekedy až do 100 %).
Discount certifikáty
Pri diskontných certifikátoch je vopred určený maximálny výnos, ktorý môže investor dosiahnuť na danom aktíve, t. j., ak je rast aktíva vyšší, investor dostane len dohodnutý výnos. Obmedzenie maximálneho výnosu je kompenzované v podobe zľavy (discount) voči cene podkladového aktíva. Preto je diskontný certifikát vždy lacnejší ako podkladové aktívum. Diskont pritom pôsobí ako riziková ochrana, pretože pri splatnosti je investor v zisku aj v prípade, keď aktívum mierne poklesne a strata je nižšia ako diskont certifikátu pri jeho kúpe.
Bonus certifikáty
Bonus certifikáty umožňujú neobmedzenú 100-percentnú participáciu na vývoji podkladového aktíva, pričom pri splatnosti vyplácajú bonus vo výške X % z emisnej ceny za predpokladu, že aktívum počas životnosti certifikátu nikdy nekleslo pod Y % zo svojej ceny určenej pri emisii certifikátu. V prípade, že aktívum túto bariéru poruší, bonus sa pri splatnosti nevypláca a certifikát sa správa ako bežný lineárny certifikát, t. j., investor môže dosiahnuť zisk alebo stratu proporcionálnu k vývoju podkladového aktíva.
Sprint certifikáty
Princíp sprint certifikátov spočíva v obmedzení hornej hranice výnosu pri raste podkladového aktíva, pričom odmenou za obmedzenie je viac ako 100-percentná (napr. aj 2-násobná) participácia na výnosoch až do výšky maximálneho výnosu. V prípade miernych prírastkov podkladového aktíva si tak investor môže znásobiť svoje zisky a v prípade poklesu stráca rovnako ako podkladové aktívum. Iba pri prudkom raste môže investor zarobiť menej, ako keby kúpil aktívum, ale len ak výnos aktíva pri splatnosti presiahne dohodnutý násobok maximálneho výnosu.
Outperformance certifikáty
Outperformance certifikáty umožňujú podieľať sa na raste podkladového aktíva pri viac ako 100-percentnej participácii, pričom pri poklese pod emisnú hodnotu presne kopírujú vývoj podkladového aktíva, t. j., neprinášajú žiadne dodatočné riziko straty oproti podkladovému aktívu. Participácia je oproti sprint certifikátom o čosi nižšia kvôli neexistencii ohraničenia na maximálny výnos.
Pri všetkých spomínaných typoch certifikátov opäť platí, že terminológia nie je ustálená a každý emitent používa iný názov. Preto sa pri výbere certifikátov oplatí poriadne preštudovať všetky dostupné informačné materiály a dôležitú úlohu zohráva aj výber emitenta.
Sú certifikáty budúcnosťou investovania?
Na otázku pochopiteľne nejestvuje jednoznačná odpoveď. Certifikáty majú mnohé prednosti, ale napríklad dobre riadené fondy s nízkymi nákladmi, ako aj niektoré "exchange traded" fondy im môžu v niektorých prípadoch predstavovať solídnu konkurenciu. Certifikáty sa možno nestanú tak rýchlo všeobecne rozšírenými a populárnymi práve preto, že majú nižšie marže, čo je výhodnejšie pre klienta ako pre emitenta. Finančné inštitúcie z pochopiteľných dôvodov potrebujú vykazovať vyššie marže, aby mohli dosahovať vyššie zisky, a preto budú komerčne podporovať produkty, ktoré im prinesú väčší výnos, či už na úrokoch, alebo na poplatkoch. Osobitne v súčasnom prostredí všeobecne nízkych úrokových sadzieb je veľmi silný tlak na banky, aby si zabezpečili väčšiu časť príjmov z poplatkov, preto nemožno očakávať rozšírenie produktov s veľmi nízkymi maržami. V takomto prostredí tiež možno očakávať výskyt zložitých štruktúrovaných produktov, v ktorých sú nenápadne skryté nadštandardné náklady a tým aj vysoká odmena pre finančnú inštitúciu (často aj systém "black box" - čiernej skrinky, pri ktorom nie je úplne jasné, aké výnosy, náklady a riziko možno očakávať).
Druhým obmedzujúcim faktorom je určite aj spomínaný pomerne sofistikovaný charakter investícií do štruktúrovaných produktov, ktorý si vyžaduje viac ako len masový predaj s povrchnými informáciami. Naopak, komplikovanosť produktu často môže zatieniť aj kvalitu a výhody takejto investície, najmä, ak klient neporozumie príslušným argumentom a očakáva nereálne výsledky. Veď aj oveľa jednoduchšie podielové fondy sa často porovnávajú a predávajú len na základe údajov o ročnej či inej výkonnosti (podľa hesla "minulá výkonnosť predáva"), pričom sa neberie do úvahy množstvo iných faktorov, dokonca ani riziko. Navyše, vytvorenie a riadenie portfólia certifikátov, najmä, ak nejde iba o lineárne certifikáty s neobmedzenou splatnosťou, môže byť oveľa náročnejšie vzhľadom na podmienený charakter výnosov a rôzny časový horizont jednotlivých titulov.
Napriek spomínaným obmedzeniam certifikáty umožňujú nesporne lepšie prispôsobenie portfólia požiadavkám a očakávaniam individuálneho investora, pričom na rozdiel od fondov dokážu solídne profitovať aj na stagnujúcich či mierne klesajúcich trhoch. V neposlednom rade je prednosťou certifikátov najmä ich prehľadnosť a transparentnosť vzhľadom na charakter investície, ktorá predurčuje ich vhodnosť aj pre bežných drobných investorov. Výrazný nárast ich popularity v uplynulých rokoch je preto viac ako pochopiteľný a je zároveň aj prísľubom ich ďalšieho rozvoja.
StoryEditor