Za posledných pár rokov sme v kinách mohli vidieť niekoľko provokatívnych filmov, ktoré časť kritikov aj divákov onálepkovala ako pornografiu. Médiami pred niekoľkými mesiacmi otriasali fotografie nahých tiel uložených do tvaru pyramídy, zábery zobrazujúce mučenie či simuláciu sexuálnych aktov. Slovná zásoba sa rozšírila o sterilný výraz "nevhodný obsah" a o iný výraz veľmi pravdepodobne definitívne prišla -- tabu.
Zmätok v tom, čo je ešte zakázané a čo už nie, má na Slovensku takmer revolučný charakter. Do polovice osemdesiatych rokov bolo tabuizované skoro všetko. Keď však sídliská v priebehu niekoľkých mesiacov posiali taniere satelitov, do obývačiek sa popri akčných filmoch, komédiách a kulinárskych šou dostalo čosi, čo dovtedy zvyklo byť ošetrené neprehliadnuteľnou hviezdičkou. Náš časový sklz možno počítať na tridsať rokov.
Drogy a nadávky
O odtabuizovanie mnohých tém sa zaslúžili elektronické médiá. BBC v roku 1955 odvysielala zábery na skupinu ľudí berúcich halucinogénne drogy. Keď o desať rokov neskôr televízia odvysielala program, v ktorom sa vulgárne nadávalo, vypukla parlamentná debata, v ktorej odznela požiadavka, aby autora popravili. Nestalo sa, skôr naopak. V roku 1976 členovia skupiny Sex Pistols v rozhovore pre televíznu stanicu Granada nešetrili vulgarizmami. Rozhorčenie divákov tentoraz smerovalo na adresu moderátora, ktorý bol podľa nich opitý a skupinu celý čas provokoval. Hudobná stanica MTV niektoré vulgarizmy "vypípa" aj dnes, čo však spolu s obrazom, ktorý k tomu ponúka, spravidla pôsobí skôr ako recesia. Keď vlani John Lyndon po tom, čo zaň diváci nehlasovali v programe televízie ITV "Som celebrita... Dostaňte ma odtiaľto!" v priamom prenose kričal vulgárne nadávky, sťažovalo sa len 98 ľudí.
Homosexuálne bozky
Tabuizovaná téma homosexuálnych vzťahov sa do televízie dostala koncom 80. rokov. Prvý televízny bozk dvoch mužov sa napríklad vo Veľkej Británii odohral v roku 1989 v seriáli EastEnders. K televíznemu lesbickému bozku došlo o päť rokov neskôr a vyvolal menší mediálny rozruch. Homosexuálne vzťahy v priebehu nasledujúcich rokov zobrazili ďalšie televízne stanice, vrátane BBC.
Reportáž o inceste
Jedným z mála tabu, k pádu ktorého prispela aj niekdajšia československá televízia, bol zákaz manželskej nevery. Životopisné seriály o hudobníkoch a maliaroch, ale aj sfilmované diela domácich autorov, jej existenciu pripomínali celkom pravidelne. Oveľa silnejší ako zákaz nevery, ktorý je obmenou príkazu vydať sa (oženiť sa), je podľa Freuda v našej kultúre zákaz incestu. Ten vzbudzuje v ľuďoch strach a odpor a podľa autora psychoanalýzy aj nutkanie porušiť ho. V roku 1996 túto skutočnosť bez zábran doložil britský Channel 4, ktorého reportáž o mileneckom vzťahu sestry a brata vyvolala šok. Istý čas sa hovorilo o porušení posledného televízneho tabu. Nie však celkom.
Narušené hranice dôstojnosti
V roku 2000 rovnaký kanál odvysielal príbeh muža, ktorého iný muž prepadol a znásilnil. Jeden diel seriálu BBC Ľudské telo sledoval ľudský osud až po moment smrti. Priamy prenos pitvy mŕtvoly mali možnosť diváci Channel 4 vidieť v roku 2002. Viac ako dvesto z nich sa neskôr na televíznu stanicu sťažovalo. O rok neskôr televízia odvysielala profil istého čínskeho umelca z Pekingu, ktorý zjedol mŕtve dieťa. Nasledovali sťažnosti, že vedenie televízie odvysielaním príspevku prejavilo nedostatok rešpektu voči ľudskej dôstojnosti.
Viaceré britské a americké televízne stanice od 90. rokov odvysielali rôzne druhy chirurgických zákrokov. Diváci BBC3 mohli napríklad v roku 2004 vidieť naživo celý priebeh operácie nádoru rakoviny. Televízia pri tom argumentovala, že ide o súčasť informačnej kampane zameranej na mladých ľudí vo veku 25 až 34 rokov. Ďalšiu vlnu diváckej nevôle vyvolal Channel 4 vlani, keď odvysielal zábery z interrupčného zákroku. Redakcia sa bránila tým, že túto vážnu tému spracovala citlivo a zodpovedne.
Otvorenie a verejná analýza zamlčiavaných tém sa nezaobíde bez určitých vedľajších príznakov. Mnohí "revolucionári vkusu" majú totiž sklon pliesť si odtabuizovanie s neobmedzenou prezentáciou takých výstrelkov, ktoré už, s istou zdržanlivosťou, možno označiť za prejavy perverzity.