V týchto dňoch vrcholí v juhofrancúzskom Cannes 58. ročník filmového festivalu, ktorý zaznamenáva rekordnú účasť. Predstavenia na deviatich stovkách scén sleduje šesťdesiattisíc profesionálov, počet ďalších návštevníkov sa odhaduje na dvestotisíc.
Podujatie v Cannes je celosvetovo najvýznamnejším a najväčším svojho druhu, ovplyvňuje distribútorov, globálnu divácku obec, priamo zainteresovaným zase poskytuje nenahraditeľné príležitosti na vzájomnú výmenu skúseností a vizitiek. Festival tradične ponúka návštevníkom najširší možný záber -- od už vopred úspešných filmových noviniek uznávaných osobností, po nové tváre alternatívnej scény. Podmienkou účasti v súťaži je, aby sa verejná premiéra konkrétneho filmu konala práve v Cannes. Podľa umeleckého riaditeľa festivalu Thierryho Frémauxa nebolo nikdy kritériom výberu súťažných filmov ich škandalózny potenciál. Aktuálne sa o hlavnú cenu -- Zlatú palmu, uchádza 21 režisérov, ktorých porota vybrala z pätnástich stoviek uchádzačov.
Moore? Už nikdy viac
Vlani sa Zlatá palma ušla kontroverznému dokumentaristovi a zabávačovi davov Michaelovi Moorovi za jeho Fahrenheit 9 / 11. Prezident festivalu Gilles Jacob však pripomenul, že to bolo ohodnotenie skôr politických, než iných predností filmu -- podobná "situácia" by sa už údajne nemala zopakovať. Predseda tohtoročnej poroty -- bujarý balkánsky režisér Emir Kusturica -- Jacoba ubezpečil, že tentoraz pôjde výlučne o estetické kritériá a jedinečnosť autorského prejavu a konečný verdikt poroty bude "voľbou srdca za pomoci rozumu". Kusturicovými spolusediacimi sú režiséri John Woo, Agnés Varda, Benoit Jacquot a Fatih Akin, herci Salma Hayek, Javier Bardem a Nandita Das a spisovateľka Toni Morrison. Kreslo porotcu mala podľa dostupných informácií zaujať aj popstar Madonna, no v poslednej chvíli sa tejto možnosti vzdala kvôli stretnutiu prívržencov kabaly.
Hlodavce útočia
Podľa priamych pozorovateľov a účastníkov festivalu sa programová línia súťaže aktuálneho ročníka nesie v takmer ponurej atmosfére. Potvrdila to už otváracia snímka Lemming francúzskeho režiséra Dominika Molla, ktorá je akousi novodobou verziou Hitchcockových Vtákov. V tomto prípade operencov nahradili severské hlodavce lumíky, ktoré -- podobne ako ich predchodcovia -- zaplavujú krajinu a páchajú hromadné samovraždy. História násilia Rakúšana Davida Cronenberga je zase adaptáciou kresleného románu o bývalom gangstrovi, terajšom vzornom otcovi rodiny. V hlavnej úlohe sa predstaví údajne vynikajúci Viggo Mortensen -- divákom dôverne známy z Pána prsteňov.
Čakanie Larsa von Triera
V súťaži sa objavil aj nový film Larsa von Triera Manderlay, ktorý voľne nadväzuje na prvú časť zamýšľanej "americkej trilógie" -- Dogville. Nicole Kidmanovú nahradila mladučká a stále pomerne neznáma Bryce Dallas Howardová (mohli sme ju vidieť vo filme Osada) a -- súdiac podľa doterajšieho Trierovho zamerania -- opäť pôjde o odhaľovanie najskrytejších a najkrutejších ľudských túžob. Keď Trier pred niekoľkými rokmi získal v Cannes dve z vedľajších cien, odhodil ich urazene do odpadkového koša. Keďže z úst tipujúcich profesionálov na tohtoročného držiteľa Zlatej palmy sa v týchto dňoch najčastejšie ozýva meno Trierovho spomínaného kolegu Cronenberga, kto vie, čo skončí v odpade tentoraz.
Posledné dni Kurta Cobaina
Striebrovlasé stelesnenie kultu -- Američan Jim Jarmusch, predstavil v Cannes svoju novinku Zlomené kvety. S pomocou hviezdneho obsadenia (Bill Murray, Sharon Stoneová či Jessica Langeová) rozpráva príbeh starnúceho donchuana, ktorý zistí, že má dvadsaťročného syna, no nevie, s ktorou zo svojich bývalých mileniek. Začne teda po matke svojho dieťaťa pátrať, no jeho úsilie mu prinesie iný výsledok než očakával. Pred dvoma rokmi získal Zlatú palmu Američan Gus van Sant za snímku Elefant. Tentoraz ponúka film Posledné dni, v ktorom minimalistickou metódou podáva záverečné okamihy Kurta Cobaina. Ten končí opustený a sám uprostred ľahostajného davu. Na rozdiel od lídra kultovej kapely Nirvana tento festival nedostatkom záujmu určite netrpí: a to sa definitívny verdikt poroty dozvieme až v nedeľu...
Festival ako odpaľovacia rampa
V tohtoročnej súťaži figurujú aj ďalšie známe mená -- Wim Wenders, Michael Haneke, Frank Miller či Atom Egoyan. Býva pravidlom, že o Zlatú palmu sa uchádzajú režiséri, ktorí vo svete kinematografie už niečo znamenajú. Bez ohľadu na výsledky však majú zvyčajne všetky snímky, ktoré sa na súťaži zúčastnia, zabezpečenú ružovú budúcnosť -- vysokú divácku návštevnosť a pozornosť odbornej verejnosti. V celkovom počte získaných ocenení dominuje v štatistikách USA, tesne za ním sú Taliansko, Francúzsko a Veľká Británia. Naša kinematografia mala k srdciam zahraničných kritikov najbližšie, keď v roku 1946 získal Zlatú palmu československý režisér František Čáp za film Muži bez křídel.
Slovensko v Cannes
Slovenská kinematografia sa predstavila v rámci filmového trhu na Cannes prvýkrát vlani. Aj teraz pripravil Slovenský filmový ústav v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR prezentáciu domácej filmovej tvorby -- k dispozícii máme spoločný výstavný pavilón spolu s Českom a Poľskom. Ponúka väčšinu slovenských filmov v zahraničných verziách na VHS alebo DVD. K dispozícii sú tlačové a elektronické textové aj obrazové materiály k filmom, informácie o projektoch vo vývoji a výrobe, filmové a filmologické publikácie a časopisy a filmové soundtracky. Pavilón slúži aj ako miesto stretávania sa slovenských reprezentantov v Cannes s producentmi, ktorí majú záujem o filmovanie na Slovensku alebo o spoločné koprodukcie, so zástupcami medzinárodných festivalov, ktorí majú záujem o prezentáciu filmov slovenských režisérov a s ďalšími filmovými profesionálmi. Pri tejto príležitosti vyšli aj dva propagačné materiály v anglickom jazyku -- Slovak Films 1993 -- 2005 a Slovak Film Guide 2005 so základnými informáciami o Slovensku, vybranými štatistickými údajmi o súčasnom stave filmovej produkcie a distribúcie, výberom z adresára spoločností pôsobiacich v našom audiovizuálnom sektore a analytická správa Report on the Slovak Audiovisual Situation in 2004.